Film vznikol v spolupráci tvorivej dvojice audiovizuálnych umelcov Iana Forsytha a Jane Pollardovej. V ich tvorbe hrá veľký význam hudba, čo ich spojilo s jednou z najväčších hudobných osobností popkultúry, ikonickým Nickom Caveom, lídrom kapely Bad Seeds. Okrem hudobných videí, na ktorých so zoskupením Bad Seeds spolupracovali, vytvorili dokumentárno-hudobný experiment, zobrazujúci výsek jedného obyčajného dňa zo života tohto talentovaného tvorcu. Nick Cave je i spoluautorom scenára, vo filme tak absolútne dominuje jeho osobnosť.

„Každý deň vstanem, jem, píšem, skladám a potom si idem znovu ľahnúť...“, hovorí  Nick Cave. A vo filme zobrazuje neobyčajné v obyčajnom, aj keď sa sústredí na jednoduché úkony, ktoré spevák takmer každodenne opakuje, oblúkom sa vyhýba banalite, sleduje jeho nadšené rozčarovanie zo sveta, Caveove myšlienky a predstavy nadobúdajú až transcendentálny rozmer. Film je meditatívny, filozofujúc odkrýva, aby vzápätí všetko spochybnil.  Odhaľované je  pominuteľné kúzlo detailov, ktoré sa na malý moment zablysnú a potom opäť zmiznú, s využitím všetkých prvkov, ktoré filmové médium ponúka.Snímka je zhudobnenou básňou zosobňujúcou vnútorné chodby Nicka Cavea, pozeráme sa jeho očami, dýchame jeho pľúcami, smútime s ním, spolu s ním sa nadchýname, podobne, ako pri ponore do jeho tvorby, či už hudobnej, alebo literárnej, útočí na naše zmysly. Jeho osobnosť zaplavuje všetky kúty, prenikavo opantáva, podľahneme mu dobrovoľne, nepripúšťajúc si, že všetko je to len narafičená hra a spevák je skúsený performer... Hra, ale namiešaná s citom a jej melancholickej melódii sa možno bez rizika odovzdať. Tvorcovia sa snažili otvoriť našu myseľ, dvere, ktoré bežne zostávajú zamknuté, Cave nám požičiava kľúč, ktorý mu slúži na interpretáciu sveta a je na nás, či sa s jeho pravdami stotožníme. Sám tvrdí, že pravda nie je večná a jej relevantnosť pominie spolu s pretečeným časom, zmení sa na nonsens a viac nemá pre našu prítomnosť význam. V snímke zaznejú aktuálne pravdy týkajúce sa hudobníkovho momentálneho rozpoloženia, nepresviedča o ich globálnej platnosti, len ponúka istý pohľad na svet.

Film využívajúc tvorivé postupy dokumentarizmu balansuje na hranici výraznej štylizácie a realistického verizmu. Tvorcovia dosahujú vysokú mieru autenticity prameniacu z úprimných spovedí hlavného protagonistu a z nenútených rozhovorov, ktoré sú vopred premyslene pripravené. Cave je „klaun“, bez ostychu sa pred nami donaha vyzlieka, je presne taký, akého ho poznáme z jeho hudobných začiatkov, nespútanosť sa však naučil rafinovane dávkovať.
Dlhodobá spolupráca režisérskeho dua Forsyth a Pollardová s Nickom Caveom má za následok konformnosť hlavného protagonistu a vzájomnú dôveru, dokonale poznajú Caveovu tvorbu, tvorivé prekážky, jeho mikrokozmos zhrnuli v plynulej spovedi. Priateľská atmosféra sa podpísala na Caveovom spontánnom a úprimnom prejave, vytvára veľmi dôverný a prívetivý obraz prostredí, v ktorých sa film odohráva. Takými sú napríklad pracovňa speváka, nahrávacie štúdio, či auto, v ktorom ho na jeho ceste „navštevujú“ živí duchovia z minulosti, tvorcovia s ktorými spolupracoval, ako speváčka Kylie Minoque, skladateľ Blixa Bargeld, či herec Ray Winstone. S nimi spomína, prehodnocuje proces tvorby, prekážky i poznatky, ktoré sa za roky neúnavnej práce naučil odhaľovať a prekonávať.

Premyslená práca so zvukom vytvára napätie, neustále sa mení, vyjadrujúc spevákove víriace nálady spolu s obrazom sústrediacim sa na detaily a pôsobivé kompozície, podnecuje diváka, zapája ho, vzbudzuje širokú škálu pocitov: od ľútosti nad plynutím času, cez smiech, až po strach z toho, že túto krásu musíme raz všetci opustiť. Film núti zamyslieť sa, čo všetko si pamätáme my, z nášho príbehu, aký mýtus tu zostane po nás, napokon každého doženie strach z pominuteľnosti, ten vzbudzuje nutkanie tvoriť a zhrnúť vlastný príbeh. Na otázku, čoho sa najviac bojíš, Cave odpovedá príznačne pre tvorcu mýtov, akým bez debaty je, straty pamäti a svojej vlastnej minulosti. Sme to, čo sme zažili.
Fotografie, rozhovory, spomienky na veľké i malé veci, na detstvo, to všetko sa deje prostredníctvom spevákových blízkych, významný je napríklad dlhoročný priateľ a spolupracovník Warren Ellis, ale i štylizovaný rozhovor s psychológom, s ktorým sa Cave baví rovnako bezprostredne o osobných zážitkoch z dospievania, či spomienkach na otca, ako so spomínaným priateľom. Caveova výpoveď nie je narcistická, vyjadruje sa síce ku článkom tvoriacich jeho bezprostredný vesmír, ale každá načatá téma, či rekvizita má omnoho hlbší presah. Cave je výborný rozprávač, pri intenzite jeho bytia a slúžiacej pamäti, má rozhodne čo povedať.

Režiséri sa pokúsili o prienik do Caveho tvorivého procesu a film deklaruje, že umelec sa nachádza v nepretržitom extaktickom pohybe, ktorý je jeho celoživotným údelom. Je to milovník života, búši v ňom víchrica, je na vrchole tvorivých síl rovnako, ako bol pred dvadsiatimi rokmi. „Žijeme život, aby sme jeho príbeh stále a stále niekomu rozprávali a vytvorili tak mýtus, stali sa neskutočnými,“ hovorí. Podarilo sa vydolovať zaujímavé spomienky, dôležité zážitky, vízie, sny i ciele, pričom sa hranica fikcie a reality stiera rovnako, ako to možno pozorovať v jeho tvorbe a živote. Nemožno s určitosťou povedať, či spevák žije príbeh ním napísaných slov, alebo jeho príbehy žijú z neho... Film rešpektuje Caveovu osobnosť, má rovnakú atmosféru ako tvorba tohto multitalentovaného umelca, rovnakú ako jeho hudba, poézia, romány či scenáre. Cave je predovšetkým rozprávač, svojimi príbehmi opantáva, udivuje, desí, hladí a čičíka, prezieravo veští, zhutňuje to, čo sa naučil, hľadá odpovede na to, čo by sa o živote rád naučil a presne to ponúka i film, ktorý je zosobnením jeho pohľadu na svet. Nick Cave je herec, zžitý so svojou rolou, neustále oblečený vo svojom údele. Tvorí, aby sa stával kráľom, kradol i bral, aby premieňal ľudí, ktorí čerpajú z jeho snov, strachov i právd, vsakujú jeho show, ktorá sa stáva skutočnou, autentické gestá, slová, toto je skutočne on, nahý, úprimne sa skláňa pred nebom, pred oblakmi i morom, ktoré majú pre neho magickú moc, ale i sám pred sebou a vlastnými obavami vo filme 20 000 dní na Zemi... a dúfam, že ešte omnoho dlhšie.

Nick Cave: 20 000 dní na Zemi (20, 000 Days on Eart), Veľká Británia, 2014
Dĺžka: 96 minút
Réžia: Iain Forsyth, Jane Pollard
Scenár: Nick Cave, Iain Forsyth, Jane Pollard
Kamera: Erik Wilson
Hudba: Nick Cave, Warren Ellis
Hrajú: Nick Cave, Blixa Bargeld, Kylie Minogue, Ray Winstone, Warrem Ellis
Premiéra v SR: 18. septembra 2014
Foto: ASFK

.