Romeom a Júliou 21. storočia by sme mohli nazvať ústrednú dvojicu ukrajinského filmu Oranžová láska. Kaťu a Romana však nerozdelí nezmieriteľnosť dvoch znepriatelených rodov, ako u pána Shakespeara, ale tragické nedorozumenie, ktoré sprevádza výsledky krvných testov na zákernú modernú chorobu. Film je debutom Alana Badoyeva (nar. 1981 v Beslane, Severné Osetsko) a vznikol ešte v roku 2007. Do slovenských kín ho v týchto dňoch prináša distribučná spoločnosť Film Europe.

Neobyčajný príbeh, ktorý hrá v tejto režijnej prvotine očividne druhé husle, by sa dal zhrnúť do bizarnej anekdoty. Starý muž, umierajúci na AIDS a sužovaný výčitkami, že nedokázal odísť súčasne so svojím životným partnerom, hľadá mladú zaľúbenú dvojicu, ktorá by bola ochotná a najmä schopná prežiť v totálnej izolácii asi štyri týždne, ktoré mu zostávajú do definitívneho konca. Ak sa im to podarí, zdedia po ňom rozsiahly podkrovný byt – miesto svojho dočasného „vyhnanstva“, a k tomu aj značnú sumu peňazí. Fotograf Roman a violončelistka Kaťa, ktorí sa náhodne stretnú v jeden upršaný deň v električke a okamžite si padnú do oka, možno aj preto, že obaja sú bosí, pokladajú svoju lásku za dostatočne silnú, aby vydržala dočasné izolovanie od vonkajšieho sveta. No postupne sa ukazuje, že pre šťastný a spokojný život nestačí mať iba jeden druhého, že existovanie medzi štyrmi stenami prináša ponorkovú chorobu a lepšie vzájomné spoznávanie zasa množstvo každodenných konfliktov. Odísť sa však dá iba raz a návrat je nemožný...

Alan Badoyev, ktorý bol nielen režisérom filmu, ale aj jeho spoluscenáristom a strihačom, pretavil dej do vizuálne príťažlivej filmovej reči. Viac ako na obsahovej si dal záležať na formálnej stránke svojho diela, zdôrazňujúc nie ČO, ale AKO. Nedodržal chronologickú postupnosť ľúbostného príbehu, ale poprehadzoval jednotlivé sekvencie tak, aby mu dodal tajomnosť. Veľmi časté sú ostré strihy až skoky priestorové i časové, čo núti diváka, aby si skladal dej ako puzzle. Napríklad tragickú pointu sa dozvedáme hneď na začiatku, pričom nie je zobrazená cez drastické následky autonehody, ale prostredníctvom výrečného detailu – zakrvaveného jablka. Auto, ktorého sa Roman celý život bál, lebo ako dieťa prežil s rodičmi karambol, sa mu stane osudným...

Mladý režisér je zrejme úspešným klipmakerom, lebo klipovitosť je charakteristická pre celý jeho film. K ostrým strihom treba prirátať časté zmeny tempa filmového rozprávania – z dynamickej mozaiky, priam spŕšky skratkovitých záberov, ktoré divák takmer nestačí dešifrovať, režisér pokojne prejde k umeleckému portrétu alebo štylizovanému zátišiu, ktoré zotrváva na plátne dlhší čas. Takýto spôsob narácie vychádza prirodzene z Romanovho povolania úspešného a scestovaného fotografa, ktorý našiel vo svojej partnerke aj ideálny objekt snímania. Ukrajinka Olga Makejeva (1985) v postave Kate je typickým dievčaťom svojej doby. Takmer anorektická postava modelky, pôsobivé rusé vlasy a veľké, akoby dietrichovsky privreté oči s ťažkými viečkami tvoria pôsobivý celok. Kaťa prechádza veľkou zmenou – od zasnenej hudobníčky, ktorá kazí súhru orchestra, cez samopašnú, rozosmiatu zamilovanú dievčinu, až po unavenú a nešťastnú mladú ženu, ktorá si uvedomuje, že veľká láska sa kamsi podela a zostal iba smútok z nenaplnenej túžby. Roman v podaní Alexeja Čadova (1981), hviezdy súčasného ruského filmu (poznáme ho napríklad ako upíra Kosťu z Nočnej a Dennej hliadky), je normálny moderný mladý muž chlapčenského výzoru a správania, ktorý sa rovnako vášnivo oddáva svojmu povolaniu (prvý veľký konflikt milencov vznikne vtedy, keď chce ísť – napriek prijatým pravidlám - nafotiť na námestie demonštrantov Oranžovej revolúcie) i svojej milenke. Hoci sa na to prvý pohľad nezdá, láska uňho doslova siaha až za hrob.

Badoyevov film má v titulku oranžovú farbu (v graficky znázornenom origináli aj slovnú hračku), milenci zavretí podkrovnom byte sú aspoň zvukovo účastní ukrajinskej Oranžovej revolúcie (november - december 2004), v obraze sa niekoľkokrát objavia pomaranče, tento výrazný kolor prechádza celým filmom. Režisér i kameraman Yaroslav Pilunsky veľmi premyslene narábajú s farebnou škálou, ktorú sa im podarilo zladiť s emocionálnou rovinou príbehu. Šťastná láska má celé dúhové rozpätie farieb s už spomínanou prevahou teplej oranžovej a žltej, no postupne, ako sa milenecký vzťah rozkladá, ubúda aj farebnosti, tlmená hnedastá patina sa mení na chladnú sivomodrú až šedú, v ktorej len občas zažiari napríklad červená škvrna paradajky. Namiesto slov rozpráva obraz, pričom kamera často sníma aktérov zvrchu, sústreďujúc sa len na výrazný detail. Nikdy napríklad nevidíme tvár umierajúceho majiteľa bytu, iba jeho biele rukavice, zakrývajúce boľačkami pokryté ruky. Príbeh, ktorý svojím inzerátom rozpútal, pripomína hazardnú hru, a tak na bielom obruse vidieť len dlane aktérov a krútiaci sa kľúč od luxusného bytu.

Vizuálna krása, poetickosť a tajomnosť – to sú hlavné devízy Badoyevovej prvotiny, pre ktoré sa oplatí tento šesť rokov starý film vidieť (a nevšímať si schválnosti do pozadia zatlačeného deja). Je v ňom inšpirácia modernou svetovou kinematografiou, ale aj originalita ukrajinských tvorcov, ktorí boli niekedy vo vrcholných dielach Jurija Iljenka (Biely vták s čiernym znamením), Sergeja Paradžanova (Tiene zabudnutých predkov) a ďalších u nás predsa len častejšími hosťami. Je dobre, že sa Film Europe snaží tieto medzery aspoň čiastočne zaplniť.

Mimochodom, na druhý samostatný Badoyevov film si budeme musieť počkať. Zatiaľ bol iba jedným z piatich režisérov, ktorí nakrútili viacpríbehový Šťastný nový rok, mamičky! (2012), otvárajúci u nás nedávne Dni ruského filmu.

Oranžová láska (orAngeLove), Ukrajina 2007
Scenár: Alan Badoyev, Olga Krzhichevskaya
Réžia a strih:Alan Badoyev
Kamera: Yaroslav Pilunsky
Hudba: Zeljko Marasovich
Hrajú: Olga Makejeva, Alexej Čadov  
Premiéra v SR: 4.októbra 2013
Foto: Film Europe