Režisér Jaroslav Vojtek (1968) úspešne debutoval  celovečerným dokumentárnym filmom My zdes!, po ktorom nasledovala Hranica uvedená na MFF dokumentárnych filmov v Jihlave v roku 2009, kde ju označili za najlepší dokument strednej a východnej Európy. Tretí celovečerný dokument Cigáni idú do volieb takisto štartoval tohto roku v Jihlave odkiaľ si odniesol Zvláštne uznanie v kategórii dlhometrážnych filmov. Snímku si od zajtra (8.11.) môžu pozrieť aj slovenskí diváci.

Režisér vyhlásil, že po filmoch My zdes ? a Hranica chce nakrútiť veselý film, čo sa mu nesplnilo. Cigáni idú do volieb je tragikomédia, miestami síce humorná, no skôr smutná a trpká. Hlavným hrdinom je svojrázny Vlado Sendrei z Kokavy nad Rimavicou, známy predovšetkým ako rómsky aktivista v treťom sektore, ale aj ako líder skupiny Kokavakére Lavutáris. Vďaka skupine prekročil aj hranice Slovenska, lebo Sendreiovci hrajú pôvodnú rómsku hudbu a hudobný producent Hans Zimmer si ju vybral do filmu Gaya Ritchieho Sherlock Holmes. Aby nevznikol omyl snímka Cigáni idú do volieb nie je o muzike, i keď hrá v príbehu dôležitú rolu, lebo dokresľuje život a zvyky slovenských Rómov, ale o tom, či rómsky aktivista má šancu uspieť aj vo veľkej politike. Priamy a úprimný Vlado Sedrei sa o to pokúsi, čo mimoriadne rozčuľuje jeho manželku Janku, ktorá mu nevyberane nadáva. V istom zmysle má i pravdu, ale Vlado je neoblomný, všetko obetuje volebnej kampani do banskobystrického VÚC a dúfa, že ako prvému Rómovi sa to aj podarí. Domácnosť mu môže byť ukradnutá, byť zvolený, a tak pomáhať ľuďom, pociťuje ako životné poslanie. Že v byte nie je všetko v poriadku, že domáce prístroje nefungujú, je nepodstatné. Verí svojim priateľom a svoju celú energiu venuje volebnej kampani.

Vlado je rozporná osobnosť, čo zrejme spôsobil aj fakt, že dlho sa necítil ako Róm, dostávalo sa mu od nich len kopancov a opovrhnutia, až kým neprijal fakt, že je jedným z nich. Bol to zrejme šok, ktorý z bitkára a nespratníka, aj vďaka jeho pozitívnemu prístupu k životu, spravil húževnatého zástancu práv Rómov. Všeobecné konštatovanie: Si cigán nikam sa nedostaneš !, je pre Vlada Sendreia neprijateľné. Dokonca odmieta aj to, že v parlamente môže presadiť niečo len gadžo. Toto jeho presvedčenie ho ženie vpred a poháňa do bizarnej volebnej kampane. A práve kampaň odkryje, humornou i trpkou formou, problematiku slovenských Rómov v dostatočnej šírke i hĺbke. Nie veľkými scénami, ale drobnokresbou ľudí, ich zvykmi, biednym prostredím, špinou a neporiadkom, sklonom k alkoholizmu a v neposlednom rade nezodpovednosťou. Na ilustráciu poslúži jedna z kľúčových scén filmu. Kampaň je v plnom prúde, dôverčivý Vlado telefonuje, kontroluje či je všetko v poriadku. Dôveruje priateľom, ktorí majú vyburcovať tak Rómov, ako aj bielych, aby ho pod číslom 14 volili. Namiesto toho, aby agitovali voličov, sedia pri televízore, pozerajú nejaký zápas a nasávajú, čože iné ako ostré. A to ešte chudákovi cigánia, čo všetko pre neho robia. Voľby nevyhrá, chýbajú mu sľúbené hlasy gadžov, ale aj vlastných. Prečítala som si, že príbeh Vlada Sendreia je zároveň aj moderným osudom slovenského Róma 21. storočia. Prijala by som toto konštatovanie keby sa dodalo slovo „začiatku“ 21. storočia. Veď sa len rozbieha, síce dosť chaoticky, ale rozbieha a nechce sa mi veriť, že ani o 50 rokov sa z miesta nepohneme. Ak by sme skutočne tak dlho stagnovali, budeme musieť s pokorou znášať aj následky.

Rómska populácia na Slovensku je vraj oficiálne len 1,7 percent, ale všetci vieme, že je to 10 percent. Už tento fakt je zarážajúci a evidentne skresľuje situáciu, a preto sa potom nemožno čudovať, že aj ich zastúpenie v politickom dianí je nulové. Kto sa bude zaoberať populáciou, ktorá tvorí len 1,7 percent ? Podozrievať, že štatistika zámerne skresľuje realitu sa neodvážim, lebo je možné, že aj pri sčítaní obyvateľstva, sa mnohí k svojmu pôvodu nepriznávajú, v horšom prípade odmietnu sa zaregistrovať. Samozrejme, pri takomto prístupe k sebe i svojmu etniku, adekvátne dopadne aj volebné dobrodružstvo, plné humorných i hlúpych  náhod, sprevádzané všadeprítomným alkoholickým oparom.

A pritom ani sympatický hlavný aktér, Vlado Sendrei, nie je  kladným hrdinom v pravom slova zmysle. Je to človek rozporuplný, z bitkára sa prepracoval na slušného človeka, ochotného pomôcť každému. Od svojich 35 rokov sa snaží dostať do komunálnej politiky, ale nedarí sa mu. To, že ho celé dni niet doma, môže sa mu rozpadnúť manželstvo, akoby sa ho netýkalo. Pre politickú kariéru je ochotný všetko obetovať. Zaujímavé je však sledovať odlišnosť prístupu k nezdarom a životným prehrám medzi Rómami a bielymi. Našinec možno potichu zúri, túži po odplate, poprípade sa nervove zrúti, ale Róm sa s problémami poradí s vešticou a život ide ďalej. Takisto sa zachová Janka, keď si už s Vladom nevie rady. Vypočuje si verdikt z kariet a viac sa nevzrušuje. Osobne si na filme najviac cením snahu postihnúť mentalitu Rómov, čo režisérovi vyšlo bez falošných tónov. Ako by sa k nim malo pristupovať však už prekračuje rámec tohto dokumentu a Jarovi Vojtekovi nemožno vyčítať, že odpoveď ani nehľadal, ani nenašiel. Jednoznačný návod totiž neexistuje. Podľa mojej mienky to chce čas a veľa, veľa trpezlivosti. Obojstranne.

Účinkujúci, Vlado Sendrei a jeho manželka Janka, ale aj ostatní protagonisti príbehu, pôsobia vierohodne, neštylizujú sa, hrajú seba samých a čo je najdôležitejšie nič nepredstierajú, nevylepšujú sa. Okrem presnej a cielenej réžii má veľkú zásluhu na pozitívnom vyznení filmu dynamická kamera Jaroslava Vojteka, Tomáša Staneka, Nora Hueca a Janka Meliša. Zvýrazniť dej a udržať temporytmus filmu treba rozhodne pripísať na vrub strihu, pod ktorý sú podpísaní Terézia Mikulášová a Peter Harum. A to všetko, samozrejme, vhodne dopĺňa hudba Sendreivoej skupiny Kokavakére Lavutáris.

Všeličo by sa možno dalo na snímke ešte vylepšiť a prehĺbiť, ale aj tak patrí k pozitívnym činom slovenskej kinematografie. Predovšetkým vzbudzuje pocit autenticity, hlavný predstaviteľ filmu – spevák, tanečník, aktivista, nepísaný „vajda“ a autorita vo svojej komunite – je po dlhom čase hrdina, ktorého si zapamätáme. No a pre pozitívne svetielko nádeje na rómsku problematiku iste zaujme tak naše obecenstvo, ako aj divákov na zahraničných festivaloch ChopShots v Jakarte, Watch Docs vo Varšave a Listapad v Minsku, kde ešte tohto roku film uvedú.
 

Cigáni idú do volieb, Slovensko, Česká republika,  2012
Réžia: Jaroslav Vojtek
Scenár: Tomáš Kaminský
Kamera: Jaroslav Vojtek, Tomáš Stanek, Noro Huec, Janko Meliš
Strih: Terézia Mikulášová, Peter Harum
Zvuk: Marek Lacena
Hudba: Kokavakére Lavutáris
Produkcia: Tomáš Kaminský
Účinkujú: Vlado Sendrei, Janka Sendreiová, Jaro Berky a iní
Premiéra: 8. 11. 2012
Foto: Mandala Pictures, s.r.o.