Kým vo svojom prvom celovečernom hranom filme Versailles (2008) zdôrazňoval francúzsky scenárista a režisér Pierre Schoeller (1961) melodramatický tón dojemného príbehu o súčasných bezdomovcoch na predmestí Paríža, vo svojej druhej snímke sa pokúsil pridať politickej dráme z najvyšších poschodí vedenia štátu príchuť thrilleru. Výsledok prináša do slovenských kín od 27. septembra ambiciózna distribučná spoločnosť Film Europe pod stručným a jasným názvom Minister (v origináli L´exercice de l´État).

Hoci to nie vždy priznávame aj u nás je len málo ľudí, ktorých politika vôbec nezaujíma. V súčasnej etape vývoja spoločnosti to ani nie je možné – politici a ich rozhodnutia ovplyvňujú každodenný život ľudí viac, ako by sme si želali.  Pohľad do zákulisia tejto činnosti vzbudzuje prirodzenú zvedavosť, ktorú naše médiá uspokojujú iba čiastočne. Preto treba privítať hoci aj zahraničný film, ktorý sa podujal otvorene ukázať mechanizmus fungovania politiky, v základných črtách zrejme zhodný s mnohými ďalšími krajinami vrátane našej.

Francúzsko-belgický Minister sa odohráva v súčasnosti, keď v Európe a vlastne v celom svete vyčíňa ekonomická kríza, keď sa životné tempo zrýchľuje po hranicu znesiteľnosti, keď sa boj o moc zostruje bez ohľadu na pravidlá, použité prostriedky a obete. Do tejto situácie je postavený francúzsky minister dopravy Bertrand Saint-Jean v podaní belgického herca Oliviera Gourmeta, známeho najmä z filmov bratov Dardennovcov, ktorí sú jednými z producentov Schoellerovej snímky. Stretáme sa s ním v okamihu, keď mu v nočných hodinách oznámia tragickú dopravnú nehodu – haváriu autobusu prevažne s malými cestujúcimi. V hektickom tempe ministrovi najbližší spolupracovníci organizujú jeho výjazd na miesto smrteľného nešťastia, predovšetkým so zreteľom na jeho imidž v očiach všadeprítomných médií a cez ne celej verejnosti. Politik, ktorý je akoby bez minulosti a pevného politického zakotvenia (to všetko treba ešte vytvoriť, tvrdí ministrova hovorkyňa a mediálna poradkyňa Pauline v podaní Zabou Breitmanovej), si za šesť mesiacov pôsobenia vo funkcii stihol svojimi ráznymi vyhláseniami a rozhodnutiami urobiť meno, a tak treba dbať, aby mu ho nič nepokazilo. Svojím odmietaním privatizácie železničných staníc, ktorá je jednou z možností, ako naplniť deficitnú štátnu kasu, si získal obyčajných ľudí, ale popudil kolegov vo vláde. Odolá tlaku, ktorý naňho vyvíjajú? Vydrží hektické životné tempo bez súkromia  a oddychového času, tak povediac dvadsaťštyri hodín denne s mobilom na uchu? (Symptomatická je scéna, keď  telefonickú informáciu o svojom povýšení prijíma v delikátnej situácii na toalete.)

Partnerom, ale v istom zmysle aj hlavným protihráčom ministra dopravy nie sú kolegovia z vládneho kabinetu, nie je to ani premiér, ani prezident, hoci sa filmom niekoľkokrát mihnú, ale jeho tajomník a hlavný poradca Gilles (skvelý Michel Blanc, odmenený Cézarom pre najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe). Prevažne mlčanlivý, výkonný a rozhodný človek, lojálny voči svojmu šéfovi, diplomatický v správaní k protivníkom, verne stojí po boku svojho predstaveného. Pravda, až do chvíle, kým sa ten nespreneverí svojim zásadám a nezradí svoj, predtým vehementne obhajovaný názor. Keď ministra „vykopnú“ na iný, v danej chvíli dôležitejší post, Gilles ešte raz preukáže svoju lojalitu, no dočká sa len definitívnej zrady...

Vo filme vystupuje celý rad postáv, ktoré sú občas ťažko identifikovateľné, lebo majú minimálny priestor na prezentáciu. Vidíme ich iba ako kolieska v neúprosnom súkolí politiky, ktoré zomelie zrejme každého. Osobitne malú šancu na prežitie majú charakterní ľudia, oddaní svojej práci, ktorú chápu ako službu verejnosti. Znie to príliš ideálne? Pierre Schoeller nevidí svoje postavy čierno-bielo a najmä ich nesúdi. Necháva divákovi priestor, aby sám porozmýšľal, či je minister kladná, alebo záporná postava. Priznám sa, že vo mne priveľa sympatií nevyvolal, tie si získal jeho mlčanlivý šofér Martin Kuypers v prirodzenom, civilnom podaní Sylvaina Deblého. Nie náhodou sa práve on stane tragickou obeťou ďalšej automobilovej nehody, ktorú – hoci nepriamo – zapríčiní svojím nedomysleným rozkazom na nedostavanej diaľnici minister dopravy. Irónia? Osud? Istým spôsobom ho predznamenáva ostrá debata opitého ministra s mladou Martinovou manželkou, ktorá ho usvedčuje z neznalosti každodenného života obyčajných ľudí, kým on sa egoisticky sťažuje na ich nevďak.

Hoci film analyzuje fenomén „ako chutí moc“ s chladným odstupom, nevyhýba sa ani emocionálne vypätým scénam, v snahe vytvoriť portrét vrcholového politika ako človeka z mäsa a kostí, aj s opileckým excesom a jeho následkami, s vášnivou milostnou scénou i s chvíľami slabosti a bezradnosti. Olivier Gourmet (1963) dostal veľkolepý priestor, ktorý adekvátne využil, čo ocenila porota na Medzinárodnom filmovom festivale v Mar del Plata 2011, keď mu udelila Cenu pre najlepšieho herca. Film sa páčil aj francúzskym filmovým kritikom, ktorí mu dali v tomto roku Prix Mélies za najlepší film, ich zahraniční kolegovia ho ohodnotili vlani v Cannes Cenou FIPRESCI. Domáceho Cézara získal aj pôvodný scenár Pierra Schoellera a zvuk Oliviera Hespela. Aspoň kladnú zmienku si zaslúži kameraman Julien Hirsch (bravúrne je nakrútená dramatická scéna autohavárie, v ktorej nechýbajú ani – možno trochu prehnané – naturalistické prvky), strihač Laurence Briaud, ktorý má na konte závratné tempo niektorých akčných pasáží, a napokon skladateľ a dirigent Phillippe Schoeller, stály režisérov spolupracovník, ktorý vytvoril pozoruhodnú, prevažne elektronickú hudbu. Jej part bol miestami rovnocenný  reči obrazov, ba občas prevzal svojím dramatickým forte vedenie.

Možno pri prísnejšom pohľade nájdeme vo filme Minister aj nejaké klišé a schválnosti (napríklad úvodnú snovú scénu s nahou dámou v papuli krokodíla, ktorá je ťahákom na plagáte k filmu), či namiesto tváre jej karikatúru, no pohľad do zákulisia vnútornej politiky a jej aktérov  je dostatočne vzrušujúci, aby stál za divácku pozornosť. Pierrovi Schoellerovi sa v tejto sfére asi zapáčilo. Podľa jedného z  rozhovorov sa v najnovšom opuse sústredí na francúzsku revolúciu.

Minister (L´exercice de l´État), Francúzsko/Belgicko, 2011
Scenár a réžia: Pierre Schoeller
Kamera: Julien Hirsch
Strih: Laurence Briaud
Hudba: Phillippe Schoeller
Zvuk: Olivier Hespel
Hrajú: Olivier Gourmet, Michel Blanc, Zabou Breitman, Laurent Stocker, Sylvain Deblé a ďalší
Premiéra v SR: 27. septembra 2012
Foto: Film Europe