Bol to riadny žánrový skok, ktorý preniesol režiséra Petra Bebjaka od poetickej komornej ľúbostnej drámy zo Žitného ostrova do strašidelného domu v Bernolákove. Po Marhuľovom ostrove, ktorým vlani debutoval v celovečernom hranom filme, nakrútil horor Zlo (2012). Prekvapenie však nebude také veľké, keď si uvedomíme, že Peter Bebjak má za sebou celý rad kvalitných televíznych seriálov s kriminálnou tematikou (Mesto tieňov, Odsúdené, Ako som prežil, Aféry, Dr.Ludsky) a že o nakrútení slovenského hororu ako o svojej „srdcovke“ hovoril už dávnejšie.

Psychologický horor Zlo vznikol v rekordnom čase jedenástich dní v decembri minulého roku, čo je dôkaz, že zohraný tvorivý štáb pod vedením Petra Bebjaka (1970), známeho scenáristu, režiséra, producenta a herca, sa na nakrúcanie dobre pripravil, poučený najlepšími zahraničnými príkladmi tohto žánru, ktorého kultovou podobou je Záhada Blair Witch, ale aj dôkaz, že peňazí nebolo nazvyš (podľa údajov renomovaného filmového časopisu bol celkový rozpočet stotisíc eur), a tak sa muselo premyslene šetriť.

Východisková situácia filmu je jednoduchá. Trojica kamarátov, režisér, kameraman a zvukár, nakrúcajú videá o paranormálnych javoch. Osloví ich akýsi pán Bartoš a pozve ich do svojho domu, v ktorom údajne straší. Prízrak, ktorý mu zničil rodinu i biznis, má zrejme zmysel pre humor – neznáša totiž žiadne sklo, keramiku či porcelán, a tak okná sú zadebnené drevenými latami a v dome je impozantné množstvo svätenej vody v plastových fľašiach, ktorá má ochrániť jeho obyvateľa. Zohraná trojica typovo odlišných chlapcov, v ktorej dominuje arogantný režisér, bažiaci po sláve a peniazoch, prijme nezvyčajnú ponuku, ale na prvý raz nepochodí. Vráti sa teda tajne do domu, aby preskúmala všetky jeho zákutia, a vtedy sa začnú diať veci... To, čo partia sprvu pokladala za zábavné dobrodružstvo, sa postupne mení na boj o holý život.

Zápletka filmu Zlo, pochopiteľne, nie je objavná (napokon, aj v tomto žánri sa väčšmi recyklujú pôvodné námety, ako vynachádzajú nové), avšak spracovaná suverénnym spôsobom. Strašidelný dom – to nie je temný vežičkový prízrak z Hitchcockovho Psycha, ale na Slovensku častá hranatá poschodová škatuľa so skrachovanou potravinárskou predajňou na prízemí. Svojimi početnými úzkymi chodbičkami, strmými schodmi a najmä rozľahlými pivnicami poskytuje filmárom ideálne prostredie na rozohranie príbehu o neviditeľnej hrozbe, ktorá číha na svoje obete v temných zákutiach klasického rodinného domu z minulého storočia. Dej sa však odohráva teraz, čo mu pridáva na uveriteľnosti.

Najväčšou prednosťou Bebjakovho nového filmu je autentickosť, ktorá sa prejavuje nielen v spomínanom prostredí, ale aj v charakteristike postáv, v ich prirodzenom správaní a minimalistickom dialógu, presýtenom (funkčnými) vulgarizmami. Okrem toho, že patria ku komunikačnej výbave mladej generácie, najmä nimi si chlapci odreagúvajú svoju úzkosť, obavy a bezmocnosť zoči-voči neznámemu zlu, ktoré si postupne vyberá krvavú daň. Skvele sa využíva kamera Erika Eržina. Celý príbeh sledujeme akoby očami kameramana – jedného z trojice kamarátov, ktorého takmer nevidíme, iba občas počujeme v hádkach s režisérom. Jeho reportážne zábery postupne veľmi silne vťahujú do príbehu aj diváka a podčiarkujú autentickosť a vierohodnosť videného. Občasná deformácia obrazu či jeho výpadok tento pocit ešte znásobujú. Zvukovo-hudobná stopa (Peter Surový, Martin Hasák) je predovšetkým reálnou kulisou diania na plátne, používa sa veľmi striedmo, vďaka čomu v okamihu zdôraznenia zaznie mimoriadne dramaticky.

Najvydarenejšie sú tie časti filmu, v ktorých trojica pátra po neznámom tajomstve záhadného domu. Postupné osvetľovanie jednotlivých priestorov zvyšuje napätie, tajomné zvuky, náhle otvorenie či zabuchnutie dverí navodzujú atmosféru úzkosti, ktorá prerastá do obáv a napokon ťažko ovládateľného strachu. Napokon, poznáme to aj z iných diel tohto žánru: očakávanie neznámeho nepriateľa pôsobí vždy silnejšie ako jeho objavenie. Krvavé scény sa zdajú trochu preexponované a namiesto vyvolávania hrôzy istým spôsobom narúšajú autentickosť vierohodného príbehu Od prezradenia tajomstva je ďalší vývoj deja predvídateľný, na diváka už vlastne nečakajú nové prekvapenia, iba istá modifikácia dovtedy zhliadnutého, čo môže oslabiť jeho dovtedajšiu pozornosť. Chvíľami sa zdá, že takto načrtnutý príbeh nestačí adekvátne naplniť rozsah celovečerného filmu (Zlo trvá osemdesiat minút) a traja scenáristi – Peter Gašparík, Peter Bebjak a Andrej Dúbravský – mohli ešte popremýšľať nad rafinovanejšími „pascami“ v druhej časti.

Neveľká herecká zostava predstavuje zaujímavý a kvalitatívne vyrovnaný tím. Andrej Dúbravský, ktorý je v civilnom živote výtvarníkom, vybudoval postavu s najväčším vývinovým oblúkom. Jeho zvukár je normálny chlapec, ktorého viac ako nakrúcanie reportáže zaujíma partnerka a ktorý sa neostýcha stlmiť svoj hlad sušienkami nájdenými na mieste činu, no postupne prejde neobyčajne dramatickými premenami. Kamil Kollárik, vyštudovaný bábkoherec, dodal postave režiséra potrebnú dávku sebavedomia až arogancie, s akou si vo vidine slávy a peňazí nechce pripustiť hroziace nebezpečenstvo, aby sa v kritických okamihoch pod nánosom módneho nadhľadu objavil malý ustrašený chlapec. Richard Felix, doteraz najmä divadelný herec, hudobník a tanečník, člen Radošinského naivného divadla, si v postave pána Bartoša zachoval nemalú dávku tajomnosti, akoby neustále osciloval medzi triezvou normálnosťou a náboženským fanatizmom. Zostavu dopĺňa Tom Sotak ako „neviditeľný“ kameraman, ktorý sa dostane k dramatickej akcii až v závere filmu, Anton Šulík ako neúspešný hrdina jednej nedokončenej reportáže, Magdaléna Čaprdová a ďalší.

Zhodou okolností sa v poslednom období objavili v slovenskej kinematografii tri žánrovo príbuzné filmy: Immortalitas režiséra Erika Bošňáka, myšlienkovo zmätený mysteriózny triler s prvkami fantasy, mysteriózna dráma Spiknutie (po slovensky Sprisahanie) režisérskej dvojice Gabriel Hoštaj – Roman Lazar a profesionálne najzrelší (vraj prvý slovenský) horor Zlo Petra Bebjaka. Hoci žiadny z týchto titulov asi nemá ambície reprezentovať súčasnú slovenskú kinematografiu na medzinárodných fórach, možno ich prijať ako vítané rozšírenie žánrovej škály nášho audiovizuálneho umenia a doplnenie opulentnej ponuky skúsenejších a bohatších zahraničných tvorcov.

„Ak ste v ZLOm čase na ZLOm mieste, stačí ZLOmok sekundy a dostane vás...,“ tvrdí propagačný slogan filmu. Hlavným zámerom jeho tvorcov bolo pobaviť domáceho diváka a ponúknuť mu možnosť príjemne sa báť. A predsa priniesol Bebjakov film aj bonus navyše vo forme letmo načrtnutých otázok: Možno zlo poraziť fyzicky, alebo je nezničiteľné, iba mení svoju podobu? Je účinnou obranou proti nemu viera? Nie je plodom zla zasa len zlo, čím sa vytvára začarovaný kruh bez východiska? Večné, aj dnes aktuálne otázky.

Zlo,SR,2012
Námet a scenár: Peter Gašparík, Peter Bebjak, Andrej Dúbravský
Réžia: Peter Bebjak
Kamera: Erik Eržin
Strih: Marek Kráľovský
Hudba: Martin Hasák
Zvuk: Peter Surový
Hrajú: Andrej Dúbravský, Kamil Kollárik, Tom Sotak, Richard Felix, Anton Šulík, Magdaléna Čaprdová a ďalší
Slávnostná premiéra 10. apríla, distribučná 12.apríla 2012
Foto: Continental Film