Je rok 1973. V Berlíne stojí múr, Československo je normalizované a britská tajná služba MI6 má podozrenie, že priamo v jej centre pôsobí sovietsky špión. Agent George Smiley (Gary Oldman) je povolaný z predčasného dôchodku do aktívnej služby, aby zradcu našiel. Zoznam podozrivých sa napokon zúži na štyroch mužov: ambiciózneho Percyho Allelina (Toby Jones) s krycím menom Tinker, sebaistého Billa Haydona, prezývaného Tailor (Colin Firth), neohrozeného Roya Blanda zvaného Soldier (Ciarán Hinds) a navonok spokojného Tobyho Esterhasa alias Poormana (David Dencik). Pravda, podozrivý môže byť i sám Smiley, čiže Beggarman. Ako odhaliť pravdu, keď veriť nemožno nikomu?

Britský spisovateľ John le Carré, vlastným menom David John Moore Cornwell (1931) je jedným z najuznávanejších autorov špionážnych románov. V 50. a 60. rokoch minulého storočia pôsobil v britských tajných službách MI5 a MI6. V tom čase už začal publikovať, preto si zvolil francúzsky znejúci pseudonym. Až po úspechu románu The Spy Who Came in from the Cold, vydaného v roku 1963, opustil tajné služby a začal sa živiť ako spisovateľ. Pravdou však je, že hlavným dôvodom odchodu bolo vyzradenie jeho identity britským tajným agentom, pracujúcim pre Sovietsky zväz.

Le Carré si vytvoril svojrázny štýl, ktorý niekedy označujú aj ako zámerný protipól Jamesa Bonda: fikcia (ak vôbec ide o fikciu a nie o mierne pozmenenú realitu) vychádza zo skutočnosti a zostáva jej verná nielen v geopolitických otázkach, ale aj čo sa týka každodennej bežnej práce tajných služieb a života agentov. Špionáž je podľa le Carrého ubíjajúca rutinná byrokracia v deprimujúcom prostredí plnom chladu, odmeranosti, nedôvery a nevraživosti. Nech sú už pohnútky agentov akékoľvek, bez vlastenectva to nejde. Už v prvých románoch figuroval i dôstojník MI6 George Smiley, ústredná postava nového filmu.

Le Carrého romány si čoskoro všimli aj filmári. A nie hocijakí. Inšpirovali prevažne svojráznych, ambicióznych tvorcov. V roku 1965 sfilmoval román The Spy Who Came in from the Cold režisér Martin Ritt s Richardom Burtonom a Claire Bloomovou. Smileyho si zahral Rupert Davies a v role východonemeckého obhajcu účinkoval Jiří Voskovec. O rok neskôr adaptoval Sidney Lumet le Carrého román The Deadly Affair s Jamesom Masonom a Simone Signoretovou. V roku 1969 si vo filme The Looking Glass War zahral mladý Antohy Hopkins. Diane Keatonová stvárnila hlavnú rolu v špionážnej dráme The Little Drummer Girl roku 1984 (r. George Roy Hill), v roku 1990 nasledoval Ruský dom Freda Schepisiho so Seanom Connerym a Michelle Pfeifferovou, v roku 2001 komediálne ladený Agent z Panamy s Piercom Brosnanom, Geoffreyom Rushom a Jamie Lee Curtisovou (r. John Boorman), v roku 2005 The Constant Gardener (Nepohodlný) s Ralphom Fiennesom a Rachel Weiszovou (r. Fernando Meirelles).

Najznámejším hereckým predstaviteľom agenta Smileyho bol nepochybne sir Alec Guinness. V roku 1979 ho stvárnil v televíznej adaptácii románu Tinker, Tailor, Soldier, Spy a v roku 1982 to bol televízny seriál Smiley's People. Pre úplnosť ešte treba dodať, že Smiley bol hlavnou postavou aj v televíznom filme A Murder of Quality z roku 1991 a v réžii Gavina Millara ho zahral Denholm Elliott, známy ako predstaviteľ Dr. Marcusa Brodyho z filmov o Indianovi Jonesovi.

Tinker Taylor je stará tradičná anglická vypočítavanka, ktorá sa dochovala v mnohých podobách. Zakladá sa na vymenúvaní veršovaných povolaní („Tinker, Tailor/Soldier, Sailor/Rich Man, Poor Man/Beggar Man, Thief“). John le Carré si ju upravil na Tinker, Taylor, Soldier, Spy tak, že vymenúva prezývky či kódové označenia britských agentov a zároveň varuje v zmysle „na koho to slovo padne...“ Český a slovenský distributér názov zmenil, využijúc nám bližšiu vypočítavanku Jeden musí z kola von. Nie je to zlé, no až príliš to pripomína Vyhoďme ho z kola ven – názov  českého prekladu románu Kena Keseyho One Flew Over the Cuckoo's Nest (Prelet nad kukučím hniezdom), ale aj český distribučný názov britsko-nemeckej komédie Někdo musí z kola ven (The Mumbo Jumbo) z roku 2000. Na druhej strane – je to vždy lepší názov ako Eniki-beniki-kliki-bé!

Pri nakrúcaní filmovej adaptácie románu Tinker, Taylor, Soldier, Spy pôsobil ako jeden z producentov sám John le Carré. Scenár písali Peter Straughan (Muži, čo čumia na kozy, Dlh) s Bridget O'Connorovou, ktorá v roku 2010 zomrela vo veku 49 rokov. Úloha, ktorá pred nimi stála, bola neľahká: preniesť 400-stranový román do vizuálnej podoby. Nielen príbeh, ale i spôsob le Carrého rozprávania, jeho videnie sveta a svojráznu atmosféru, ktorú svojim knihám dokázal vtisnúť.

Jeden musí z kola von je prvý film švédskeho režiséra Thomasa Alfredsona v anglickom jazyku. Syn režiséra a bergmanovského herca Hansa Alfredsona sa stal medzinárodne známym vďaka svojmu štvrtému celovečernému dielu Nech vojde ten pravý, svojráznemu upírskemu hororu z roku 2008.

Hľadanie hercov a obsadzovanie hlavných úloh trvalo 18 mesiacov. V hre bolo veľa slávnych mien a ich najrôznejších kombinácií. Napokon sa novým Georgom Smileym stal Gary Oldman, ktorý pozorne študoval, ako Smileyho stvárnili herci pred ním, najmä Alec Guinness, ale svoju rolu konzultoval aj s le Carrém. A okolo výberu najvhodnejších okuliarov pre Smileyho kolujú celé legendy. Španielsky skladateľ Alberto Iglesias bol za hudbu k predchádzajúcej adaptácii románu Johna le Carré The Constant Gardener (Nepohodlný, 2005) podobne ako teraz nominovaný na Oscara, ale ten sa napokon ušiel len herečke Rachel Weisz. 

Hoci kľúčové časti románu sa odohrávajú v Československu – v Prahe, filmový scenár ich preniesol do Budapešti, kde aj podstatnú časť filmu nakrútili. Dôvod bol údajne celkom prozaický: Maďarsko filmárom poskytuje daňové úľavy, zatiaľ čo Česká republika nie.

Snímka mala premiéru na lanskom 68. medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach, odkiaľ síce odišla bez ocenenia, ale napokon sa môže tešiť z desiatok iných cien, z 11 nominácií na britské ceny BAFTA a troch nominácií na Oscara – za hudbu, adaptovaný scenár a hlavnú mužskú rolu.

Znalci chvália jej vernosť predlohe. Zachovať sa podarilo nielen ráz konverzačnej drámy a v podstate aj takmer celý knižný príbeh a šedivé, deprimujúce obdobie začiatku 70. rokov, ale film je i po formálnej stránke akousi poklonou dobovej kinematografii. S dôrazom na starostlivé premyslené obsadenie a herecké majstrovstvo účinkujúcich, ktorí obdarili postavy presvedčivými charaktermi. Za každou postavou môžeme priam nahmatať jej vlastný životný príbeh, hoci film nám ho neprezradí.

Kamera Hoyteho Van Hoytema pracuje najmä s odtieňmi sivých a zemitých farieb, dáva priestor tváram, mimike, ani ona však neprezradí, na koho strane by mali byť divácke sympatie. Dokonca akoby do istej miery potláčala odveké delenie na dobrých západných agentov a zlých Sovietov. Šéfa ruskej tajnej služby, zvaného Karla, vlastne vôbec nevidíme a agent Poljakov (Konstantin Chabenskij – Denná hliadka, Nočná hliadka), filmom vlastne len preletí.

Statický, na dialógoch a hovoriacich hlavách založený film, v ktorom sú emócie tlmené, ale zato pod maskami chladnokrvných agentov doslova očividne vrú, kladie na publikum pomerne vysoké nároky a nijako mu to neuľahčuje. Priveľa slov, priveľa mien, priveľa všakovakých vzťahov, flashbacky takmer nepostrehnuteľne odlíšené od hlavnej dejovej línie – to všetko si vyžaduje nepoľavujúcu pozornosť.

Odmenou však je zážitok, ktorý plným právom možno označiť ako jedinečný. Na druhej strane – snímku vyrobila produkčná spoločnosť, nazvaná podľa knižného a filmového náčelníka sovietskej rozviedky Karla Films, čo môže byť nepriamym prísľubom i ďalších podobne kvalitných adaptácií románov Johna le Carré.  

Jeden musí z kola von (Tinker Tailor Soldier Spy)