Na za začiatku bola, samozrejme, kniha - trilógia Millennium, ktorú švédsky autor Stieg Larsson (1954-2004) odovzdal vydavateľovi tesne pred svojou predčasnou smrťou. Okamžite sa stala svetovým bestsellerom a v roku 2009 Švédi nakrútili podľa jej prvého dielu Muži, ktorí nenávidia ženy (neskôr vznikli aj ďalšie) film a na počudovanie tak nezaujal ako románová predloha. Vlani sa prvého dielu trilógie ujal americký režisér David Fincher a tomu sa podarilo oveľa úspešnejšie zachytiť ducha predlohy.

O čo v krátkosti v prvom diely Muži, ktorí nenávidia ženy ide, ktorý asi mnohí už čítali ,takisto ako druhý diel Dievča, ktoré sa hralo s ohňom a tretí  Vzdušný zámok, ktorý vybuchol. Ústrednou postavou je  investigatívny novinár Mikael Blomkvist, ktorý naletel nastrčenému informátorovi a odsúdili ho za verejné osočovanie. V tomto krízovom období ho osloví Henrik Vanger, hlava kedysi jednej z najmocnejších rodín vo Švédsku, s napísaním jeho životopisu. Je to však len zámienka, Vanger sa totiž nevie zmieriť s tým, čo sa stalo pred štyriadsiatimi rokmi, keď bez stopy zmizla jeho milovaná neter Harriet. Vanger si myslí, že ju zavraždil niekto z jeho nevydarenej rodiny. Mikael nie je rozhodnutý, ale po sľube, že keď zistí pravdu o Harriet, dá mu Vanger hlavu Wennerströma, ktorý mu zničil kariéru, prácu prijme. Usadí sa na niekoľko mesiacov na jeho statku v malom domčeku a začne pátrať. V rodine, kde nikto s nikým nehovorí a všetci sa nenávidia, vládnu prečudesné pomery. Mikael príde na stopu, aby ju však úspešne doviedol do konca potrebuje pomoc, a tá príde v geniálnej hackerke Lisbeth Salanderovej. Lisbeth, dievča s neurčitým vekom, pohnutou a zahmlenou minulosťou, podľa úradov nesvojprávna sociopatka, ale aj žena s fotografickou pamäťou a geniálna hackerka, je viac ako dar. Bol by v tom čert keby títo dvaja svojej práci oddaní fanatici, neprišli na koreň veci.

Prečo teda Švédi s týmto thrillerom, plnom napätia a prekvapivých zvratov, tak šliapli vedľa. Predovšetkým pre výber hlavného predstaviteľa, ktorého v rovnomennom filme režiséra Nielsa Ardena Opleva stvárňuje Michael Nyqvist. A ten je všetko len nie charizmatický muž, na ktorého ženy letia a vonkoncom nie dravý a spravodlivý novinár. O niečo úspešnejšia bola v úlohe Lisbeth Noomi Repace, ale ani ona nebola tá chladná, často i surová, nevyspytateľná a predsa len zraniteľná žena, akú si úloha hackerky žiada. A navyše švédska verzia je nudná, Stiega Larssona by nepotešila, lebo klesla hlboko pod predlohu, čo sa málokedy stáva. Ostrieľaný David Fincher, režisér takých pozoruhodných filmov ako napríklad Sociálna sieť, Sedem, Klub bitkárov, mal teda uľahčenú robotu, ale nie zaručený úspech. O ten sa musel zaslúžiť sám, predovšetkým výberom spoľahlivého tímu  a v neposlednom rade i hercov. Oboje mu vyšlo.

Trilógia Millénnium, ktorá sa číta jedným dychom, sa zaraďuje do mainstreamovej literatúry, čo je síce presné, ale žiada sa dodať, že patrí na vrchol rebríčka. Netreba nad podobnými thrillermi  ohŕňať nos, lebo sú medzi nimi vynikajúce ( je ich málo), dobré a nečitateľné (tých je najviac). A to isté konštatovanie platí aj pre tento film – patrí vo svojom žánri medzi veľmi vydarené. Vydarené preto, že presne vystihol ducha predlohy, čo sa Švédom nepodarilo, nekompromisne sa drží faktov, ktoré precízne zaznamenáva, zápletky rozmotáva do najjemnejších nuansov a aj pri drastických scénach si udržiava mieru únosnosti. Brutalita síce desí, ale neuráža vkus a jemnocit diváka, minimálne množstvo sentimentálnych scén je len na odľahčenie od čoraz viac sa zamotávajúceho a znepokojivého deja. Sám režisér je majster v dávkovaní napätia, ale bolo by nespravodlivé nespomenúť scenáristu filmu Steva Zailliana, ktorý si Larsona dobre prečítal a presne interpretoval. Držal sa presne predlohy, neodbočoval pre efekt  hore-dolu, a keď pristúpil k nejakým korekciám v deji bolo to len na dobro veci. Našťastie, sa teda drastické škrty a prepisy nekonali. Za to, že sa divák počas 158 minút trvania filmu nenudí, vďačí teda okrem režijného majstrovstva Davida Finchera aj scenáristovi Stevovi Zaillianovi a kameramanovi Jeffovi Cronenwethovi. Kamera už v expozícii veľmi efektne naznačí nepokoj a napätie, aby sa rýchlo upokojila a pomalým tempom vtiahla diváka do deja, potom znovu kĺzala po tvárach,  mrazivých exteriéroch švédskej zimy, aby čo nevidieť zrýchlila tempo v súzvuku s hektickým dianím. A to všetko ešte brilantne dokresľuje hudba Trenta Reznora a Atticusa Rossa.

Čo však mrazivý thriller Muži, ktorí nenávidia ženy  najviac zatraktívni, sú hlavní predstavitelia. Úloha Mikaela Blomkvista pripadla populárnemu Danielovi Craigovi. Ten aj vzhľadom, aj charizmou zodpovedá 49-ročnému Mikaelovi, nehrá agenta 007, ale novinára pátrajúceho po pravde, nie nejakú padavku, ale ani superhrdinu, prosto normálneho do svojej práce zahľadeného človeka, ktorý má aj svoje slabosti, a tými sú napríklad ženy. Jeho vzťah k obchodnej partnerke vedenia časopisu Millennium Erike Berger (Robin Wright) je úprimné, viac z jeho ako jej strany, ale nebráni mu mať rád aj iné ženy. Priťahuje ho aj Lisbeth, najmä svojou inteligenciou, ale zatiaľ je ich vzťah (z jeho strany) celkom nezáväzný. Tak to zo začiatku cíti aj Lisbeth, ktorú hrá takisto vynikajúco Rooney Mara, no dlho tomuto, každým opovrhnutému a zneužitému stvoreniu, táto laxnosť nevydrží. Mikael a jej ochrnutý poručník sú jediní ľudia, ktorí Lisbeth akceptujú a ona ich má úprimne rada. Lisbeth je podľa autora žena-dieťa, nikto jej neuhádne vek, najskôr ju majú za decko. Nájsť takú herečku sa nepodarilo ani Švédom ani Američanom, ale kým jej švédskej podobe nedôverujeme, Rooney Mara presvedčila, že je síce krehká, ale vnútorne veľmi silná a nikto neodhadne čoho je schopná. Presvedčivo svoju nadradenosť, skôr nezlomnú vieru prežiť, demonštruje na svojom novom poručníkovi, ktorý si ju do smrti zapamätá. Herečka s úspornými gestami rozohrala rozorvanosť svojho vnútra, spôsobené traumou z detstva, neskorších šikanovaní a mimoriadne zlých skúseností. Dievča je geniálne, ale aj agresívne, nevyspytateľné a veľmi zraniteľné. A práve aj nechcený útok na jej zraniteľnosť môže byť impulzom  k neuváženému konaniu i výbuchu. To všetko sa Rooney Mare podarilo dostať, spod pearcingov a tetovaní, na povrch aj vďaka Mikaelovi, ktorí je síce jej protikladom, ale v niečom predsa len spriaznená duša. Dvojica úspešne dopĺňa Christopher Plummer ako Henrik Vanger. Plummer zahral patriarchu rodinného klanu s jemu danou noblesou, s veľkou dávkou irónie, skepticizmu a zmyslom pre spravodlivosť. Túžba po jedinom normálnom členovi jeho široko rozvetvenej rodiny, Harriet, je tak veľký, že sa uchýli aj k lži. Celkove herecký ansámble drží pohromade, výkony sú vyrovnané a podriadené celkovému vyzneniu diela.

Povráva sa, že sa  už pripravuje nakrúcanie druhého dielu a nie je isté, či to bude  opäť David Fincher, ale dvojica Craig – Mara je vraj istá. No to by ešte chýbalo, aby ich niekto nahradil a nemal by sa to stať ani pri režisérovi už aj preto, že  odchádzajúc z kina jeden z divákov povedal svojej partnerke: „Je to dobre urobené.“ Áno, Muži, ktorí nenávidia ženy,  je to vydarená  filmová  adaptácia svetového bestselleru. Netreba pokúšať šťastie.

Muži, ktorí nenávidia ženy (The Girl with the Dragon Tattoo), USA, Švédsko, Anglicko, Nemecko, 2011
Réžia: David Fincher
Námet: Stieg Larsson
Scenár: Steven Zaillian
Kamera: Jeff Cronenweth, ASC
Strih: Kirk Baxter, A.C.E., Angus Wall, A.C.E.
Hudba: Trent Reznor, Atticus Ross
Výtvarník: Donald Graham Burt
Kostýmy: Trish Summerville
Produkcia: Ole Sondberg, Soren Starmose, Scott Rudin, Ceán Chaffin
Hrajú: Daniel Craig, Rooney Mara, Christopher Plummer, Stellan Skarsgard, Steven Berkoff, Robin Wright, Yorick Van Wageningen, Joely Richardson
Foto: Itafilm