Pôvodne sa vraj mal debut režiséra Tomáša Zelenku (1963) volať Česká ruleta. Možno by to bolo zrozumiteľnejšie než dnešný titul Hranaři (ČR 2011), ktorý musia tvorcovia vysvetľovať v úvodnom titulku a dodatočne aj na tlačovej konferencii. Hranaři sú ľudia, ktorí sa pohybujú na hrane zákona, a zvíťaziť nad nimi môžu len osoby tej istej kategórie. Podľa režisérových slov sú to bytosti s ostrými hranami, tlačiaci ostatných pred sebou, respektíve posúvajúci ich tam, kam to im, hranařom, vyhovuje. Sú to hlavné a takmer jediné postavy nového českého filmu o korupcii a spätosti politiky s biznisom, ktorého závažnosť – neviem, či celkom oprávnene – podčiarkujú partneri uvedenia, Nadačný fond proti korupcii v Čechách a Aliancia Fair Play na Slovensku.

Film má presné časové a priestorové súradnice, odohráva sa počas niekoľkých tohtoročných júlových dní v Prahe, čím sa zdôrazňuje jeho aktuálnosť a paralela s realitou. Hlavnou postavou, ktorá rozkrúti komplikovaný dej tohto thrilleru, je majiteľ veľkej stavebnej firmy Sláma (Miroslav Etzler). Keď sa uchádza o veľkú objednávku na výstavbu zdravotníckeho komplexu, po prvý raz sa rozhodne narušiť zaužívaný mechanizmus a neposúvať časť zarobených peňazí na účty spriatelených politických strán a ich lobistov. Sláma sa jednoducho už nechce deliť, no vystúpiť z úplatkárskeho systému, ktorý má mafiánske črty, nie je jednoduché, ak priam nemožné. Kompromitujúce materiály z minulosti, spojenej s KGB, ktoré chcel použiť proti bývalým kumpánom, sa obracajú proti nemu. Do komplotu sa zapája aj mediálny gigant pod vedením poslušného výkonného riaditeľa Holého (Jiří Korn), ba spočiatku aj Slámov najlepší priateľ, majiteľ bezpečnostnej agentúry Hlož (Saša Rašilov). Sláma ho však dokáže presvedčiť o svojej pravde, a tak spolu zorganizujú pokus o únik. Korupčná chobotnica je však rýchlejšia a nádej na záchranu stále menšia...

Tomáš Zelenka je zrejme pozorný ctiteľ amerických thrillerov, a tak film s domácimi reáliami nakrútil na zámorský spôsob, pravda, s jednou podstatnou zmenou. V jeho filme je minimum akcie, všetko sa rieši telefonicky alebo pri stole s kvalitným alkoholom. Scenár dvojice Oto Klempíř (textár populárnej hudby, básnik a rapper) – Jiří Hubáček, ktorí spolupracovali aj na filme Czech Made Man, kde bol Zelenka pomocným režisérom, dokázal vyrozprávať s istou profesionalitou, ktorej nechýba zmysel pre udržiavanie napätia, postupné rozpletanie zložitých vzťahov a priam reklamnú výtvarnú stránku, ktorá mala množstvo záchytných bodov v luxusných interiéroch a ich komparzovom dámskom osadenstve (kameramanom filmu bol Karel Fairaisl).

Tomáš Zelenka dostal pred kameru celú plejádu súčasných českých filmových a televíznych hviezd (vrátane slovenského herca Milana Kňažka a jeho syna Michaela), no zväčša zbytočne. Václav Postránecký, Martin Dejdar, Michal Dlouhý, Michal Pavlata, Vladimír Kratina nielenže nemajú čo hrať, ale ani čo hovoriť. Jiří Langmajer ako vedúci stavebného odboru na pražskej radnici, teda „najvyšší“ zo zobrazených politikov, hral svojho skorumpovaného Lulu ako vlastnú paródiu, preháňajúc každé gesto. Jan Tříska v úlohe tajomného Bishopa, pracovníka americkej National Security Agency, sa prejavil až v niekoľkých záverečných, čudnou angličtinou prednesených frázach, dovtedy iba všetko potichu sledoval, v zápisníku si odškrtával zavraždených mafiánov a medzitým hral na saxofóne, čím vyvolával skôr pobavenie ako obavy. Obe manželky hlavných postáv, Hložová (Kateřina Brožová) a Slámová (Vilma Cibulková) ako majiteľky modelingovej agentúry pripomínali skôr luxusné prostitútky bez vlastnej vôle a názoru. Brožová síce zmenila farbu vlasov, ale nie svoj ubolený výraz, nepomerne kvalitnejšia herečka Cibulková upadala do svojho obľúbeného klišé tolerantnej bohémky. Slovom, namiesto postáv sa vo filme mihali figúry a figúrky, chvíľami až karikatúry. Zrejme aj to je dôvod, prečo film nevyvoláva emócie a divák sa uspokojí s chladným pozorovaním. Navyše v príbehu niet kladnej postavy, ktorej by ste držali palce. Sláma sa síce navonok prezentuje ako osamelý hrdina v boji proti prehnitému establishmentu, ale je to len póza, keďže v prvom rade mu ide o peniaze. V dvojici s Hložom pôsobia miestami sympaticky, ale zato si s nostalgiou spomínajú na 90. roky, keď dostávali všetky objednávky a nerešpektovali žiadne zákony. Napokon, v tom sa nezmenili. Manželské šťastie oboch sa zdá veľké a nevyčerpateľné, ale je možné, aby sa na vzťahu dvoch ľudí neodrazili roky podvodov a obáv o vlastný život? V slovne zdôrazňovanej manželskej láske teda znejú falošné tóny.

Pravda, snaží sa ich prehlušiť mimoriadne dramatická hudba Zdeňka Mertu, ktorá akoby neustále upozorňovala diváka – opäť podľa amerického vzoru – že sa deje niečo napínavé a dôležité. Hudbu, pozostávajúcu zo samých forte, nahral Český symfonický orchester pod taktovkou Oskara Rózsu.

Pri sledovaní filmu Hranaři si nemožno nespomenúť na inú českú snímku s podobnou tematikou, na film režiséra Tomáša Vorela, nakrútený podľa románu Martina Nezvala a nazvaný Ulovit miliardáře (2009). Aj v ňom išlo o korupciu, prepletenosť ekonomických a politických špičiek, manipulujúce médiá a odstavenie nepohodlného človeka. Hranaři sú nakrútení zručnejšie a väčšmi sa sústreďujú na základný problém, ale ani vtedy, ani teraz sa nemožno ubrániť dojmu, že tieto filmy tak trochu „klamú telom“. Efektnou formou zakrývajú pomerne prázdny obsah, ktorý sa svojimi „odhaleniami“ príliš nevzďaľuje od afér opísaných v dennej tlači. Len tých zbytočných vrážd je viac a navyše na všetko dozerajú Veľkí bratia. Skutočne je jeden z nich zlý a druhý láskavý?

Možno si divák po zhliadnutí tohto filmu skontroluje mobil, možno sa bude snažiť vyhnúť každej kamere. Ako povedal Woody Allen: „Ak ste paranoik, neznamená to, že po vás nikto nejde.“ A to nemusíte byť ani biznisman, ani politik, o hranařoch nevraviac... Možno to je najvážnejší poznatok z filmu, ktorý sa tvári dôležitejšie, než ho oprávňuje skutočná hodnota. Robiť z neho symbol boja proti korupcii je prehnané.

 

Hranaři, ČR, 2011
Námet a scenár: Oto Klempíř, Jiří Hubáček
Réžia: Tomáš Zelenka
Kamera: Karel Fairaisl
Strih: Pavel Hrdlička
Hudba: Zdeněk Merta
Hrajú: Saša Rašilov, Kateřina Brožová, Miroslav Etzler, Vilma Cibulková, Michal Dlouhý, Jiří Langmajer, Václav Postránecký, Milan Kňažko, Jan Tříska, Vladimír Kratina, Norbert Lichý, Michal Pavlata, Martin Dejdar, Radim Fiala, Jiří Korn, Vladimír Marek, Michael Kňažko a ďalší
Foto: Magic Box