V podobe drámy Paula Haggisa Tri dni k slobode sa k nám bez veľkých reklám a celkom nenápadne dostáva kvalitná, zrelá filmová dráma, ktorá môže zaujať rovnako náročného kultivovaného znalca filmového umenia i bežného diváka, bažiaceho po napínavej zábave. Film vznikol ako americká prerábka francúzskej kriminálnej drámy spred štyroch rokov.

Päťdesiatsedemročný rodák z Londýna (čo je v tomto prípade mesto v kanadskej provincii Ontario so 450 tisíc obyvateľmi), scenárista, režisér a producent Paul Haggis, ktorého meno sa nedávno mihlo slovenskou tlačou v súvislosti so scientologickou cirkvou, je držiteľom dvoch Oscarov za film Crash (Najlepší film, Najlepší pôvodný scenár). Nominovaný bol aj za réžiu Crash a za adaptovaný scenár športovej drámy Clinta Eastwooda Million Dollar Baby. S Eastwoodom úspešne spolupracoval ako scenárista dvojice vojnových drám Zástavy našich otcov – Listy z Iwo Jima. Upozornil na seba už v druhej polovici 80. rokov televíznym seriálom thirtysomething (skutočne sa píše s malým začiatočným písmenom), za ktorý dostal dve ceny Emmy.

Začínal ako autor scenárov pre detské televízne seriály Scooby Doo a Richie Rich. Pre Chucka Norrisa písal predlohy k seriálu Walker, Texas Ranger, takže je spoluzodpovedný za všetky tie dnešné norrisovské vtipy. Neskôr vymýšľal dobrodružstvá Jamesa Bonda Casino Royale a Quantum of Solace. Naposledy sme u nás videli jeho civilnú drámu o pátraní otca po nezvestnom synovi - americkom vojakovi, ktorý sa vrátil z Iraku V údolí Elah.

Aj na Troch dňoch k slobode sa Haggis podieľal v trojjedinej role producenta, scenáristu a režiséra. Spoluproducentom bol Francúz Olivier Delbosc, vďaka ktorému vznikajú filmy Emira Kusturicu, Françoisa Ozona či Gaspara Noého. Práve Delbosc roku 2008 produkoval francúzsku kriminálnu drámu scenáristu Guillaume Lemansa a režiséra Freda Cavayé s názvom Pour elle o manželovi (Vincent Lindon), ktorý pripravuje útek milovanej manželky (Diane Kruger) z väzenia. Snímka, nominovaná na francúzsku národnú cenu Cesar ako najlepší debut, vznikla vo Francúzsku, Španielsku a Belgicku s neveľkým rozpočtom 7 930 000 eur. Napriek tomu, že mala skvelé recenzie (Rottentomatoes udáva 78 percent pozitívnych kritík!) aj vynikajúcu odozvu u publika, nedočkala sa výraznejšieho medzinárodného úspechu. Producent Olivier Delbosc jej však veril a rozhodol sa dobiť Ameriku jej vlastnými, americkými zbraňami: nakrútením remake.

Dráma The Next Three Days (Nasledujúce tri dni, u nás však uvádzaná ako Tri dni ku slobode) vznikla s rozpočtom 35 miliónov dolárov v americkom Pittsburghu s hviezdami Russellom Croweom a Elizabeth Banks v hlavných úlohách, s Oliviou Wilde a Liamom Neesonom v epizódnych postavách, s hudbou skladateľskej hviezdy Dannyho Elfmana (Simpsonovci, Predvianočná nočná mora, Batman, Mars útočí! a i.) a s kamerou Francúza Stéphane Fontaina, držiteľa dvoch Césarov, aj za kriminálnu drámu Prorok.

Podobne ako V údolí Elah, aj teraz sa Haggins pridŕža prísneho realizmu. Jeho puntičkárstvo vo vykresľovaní i toho najmenšieho detailu na prvý pohľad akoby brzdilo akciu, ale v skutočnosti dodáva deju napätie.

Príbeh zostal nezmenený: vysokoškolský profesor literatúry John Brennan (Crowe) je posadnutý myšlienkou na vyslobodenie manželky Lary (Banks), na základe nepriamych dôkazov odsúdenej za vraždu svojej nadriadenej na 20 rokov väzenia. Keď zlyhajú všetky legálne, zákonné postupy, orientuje sa Brennan na tie nelegálne. S dôslednosťou literárneho vedca študuje všemožné pramene, knihy, internet, fotografie, mapy, diagramy, cestovné poriadky, stretá sa s bývalými trestancami, preslávenými počtom útekov (Neeson), rozvíja však i manuálne zručnosti, potrebné na dosiahnutie cieľa. Obstará si zbraň, naučí sa falšovať lekárske správy, upravovať kľúče aj vlámať sa do zamknutých áut. A postupne sa mu v predstavách začína vynárať Plán.

Keď sa dozvie, že manželku po uzavretí neúspešných odvolaní chcú na výkon trestu deportovať do inej väznice, rozhodne sa všetko urýchliť. Chýbajúce peniaze získa prepadnutím brlohu drogových dílerov, čo sa nezaobíde bez násilia a vraždy. Rozbiehajúci sa plán únosu manželky z väzenia začína komplikovať policajné vyšetrovanie. Pozornosť, po celý čas zameraná na Brannana, jeho plán, vzťahy so ženou, malým synčekom Lukom, starnúcimi rodičmi (milo a sympaticky pointovaný tradičný motív komplikovaných vzťahov syna a otca) či s koketnou mamičkou Lukovej kamarátky (Olivia Wilde), sa začína sústreďovať na ťažkopádny a podchvíľou až komický policajný aparát. Lenže čo Lara Brennanová? Je nevinná, ako verí jej manžel? A ak aj áno, o pláne na útek nič netuší a na rozmýšľanie jej veľa času nezostane. Ako sa v kritickej chvíli rozhodne? Čo všetko budú Brennanovci schopní obetovať v mene jej slobody?

Postavy sú vykreslené bez thrillerovej štylizácie, s dôrazom na psychologizáciu a charaktery, ako skutoční obyčajní ľudia v neobyčajnej situácii. Nedisponujú nadprirodzenými schopnosťami, nemajú vždy a vo všetkom šťastie, ak chcú čokoľvek dosiahnuť, musia si to tvrdo vydrieť, vyrvať životu. Johnove pokusy získať falošné doklady sa síce sprvu končia tragikomicky, keď ho podvodníci oberú o peniaze a zmlátia, ale profesor i túto skúsenosť dokáže využiť konštruktívne. Celý film možno dešifrovať aj ako psychologickú štúdiu bežného súčasníka, ktorý sa pod vplyvom krízovej situácie stáva posadnutým až duševne vyšinutým. Je schopný v mene svojho chápania pravdy a spravodlivosti aj vraždiť.

Hoci sa na snímke podieľa viacero hercov známych mien, prakticky je sólom Russella Crowea. Elizabeth Banks je väčšinu času za mrežami, alebo ochromená šokom a malý Luke (Ty Simpkins) zarazený, mĺkvy, zmätený a nahnevaný na celý svet. Aj zvyšné postavy majú len veľmi málo priestoru (rola Liama Neesona je až prekvapivo krátky štek), výraznejšia je len Olivia Wilde a zaujímavou, presvedčivou minimalistickou kreáciou napokon prekvapí aj Brian Dennehy v role Johnovho otca.

Finále nie je hladko fungujúcim akčným baletom, ale montážou chýb, omylov a nepatričných reakcií – zo strany Brennanovcov, policajných vyšetrovateľov i okolia. Nič nejde tak ľahko, ako u Jamesa Bonda či Chucka Norrisa. Práve naopak, všetko sa priam hitchcockovsky komplikuje. Uvažovať, pravdaže, možno aj o nápadnej podobe originálneho názvu The Next Three Days s titulom klasického thrilleru Sydneyho Pollacka Three Days of the Condor, kde tiež obyčajný človek (pričom nemáme na mysli nezávislého poslanca Matoviča!) a literárny vedec často nápadne podobnými prostriedkami (motív telefónnych káblov a ústrední) bojuje proti obludnému systému, za spravodlivosť i o vlastný život. Zdá sa, že Haggis svojím názvom nie náhodou naznačoval "ďalšie tri dni", hoci v jeho snímke nie je spoločenská kritika taká nápadná a priama.

Autor nám napokon prezradí i to, či bola Lara Brennanová skutočne vinná z vraždy alebo nie. Je to nejednoznačné rozhodnutie, pretože otvorený koniec by snímke svedčal viac a bol by aj menej silený. Na druhej strane by však naplno nevyznel morálny apel o tom, že žiadne zlo nikdy nemožno relativizovať, pretože relativizácia zla vždy vedie ku katastrofe.