Po Kliatbe bratov Grimmovcov, ktorá sa stala smutnou obeťou producentov, mysliacich nie na diváka, ale len na tržby, sa Terry Gilliam, jeden z najosobitejších filmárov súčasnosti, vracia s dielom, nakrúteným ako nezávislý film. Sotva ním nadchne festivalové poroty tak ako Kráľom rybárom a pravdepodobne ani nezíska divákov tak ako 12 opicami. Je to však po dlhom čase opäť číro gilliamovské dielo, ktoré nekladie nijaké medze predstavivosti – autorovej, ale ani divákovej – a určite poteší všetkých fanúšikov.

Animátor, herec, scenárista, režisér a výtvarník Terry Gilliam, jediný americký člen kultovej britskej skupiny komikov Monty Python's Flying Circus, je známy profesionálnou smolou, hraničiacou s prekliatím. Jeho filmársky život je večným bojom nielen proti neľútostným trhovým mechanizmom, meniacim umenie na tovar, ale i proti prírodným živlom, chorobám, osudovým náhodám ba i smrti. Celovečerný dokument Stratený v La Mancha o katastrofách, ktoré prekazili nakrútenie filmu The Man Who Killed Don Quixote, vykreslil Gilliama ako umelca, pre ktorého ani čo by nejestvoval rozdiel medzi imagináciou a realitou. Akoby žil to, o čom nakrúca filmy. Základnými otázkami života sa však zaoberal už vo svojich raných dielach, hoci ich pôvodne maskoval bujarou komikou Pythonovcov. Náš pôvod, zmysel našej existencie, cesta, ktorá nás čaká, význam času, dobra a zla, sa prelínajú všetkými Gilliamovými snímkami.

Úspechy žali najmä tie, v ktorých svoju životnú tému zaobalil do žánru science fiction (Brazil, 12 opíc), alebo ňou jemne ozvláštnil realitu (Kráľ rybár). Tie najambicióznejšie projekty sa paradoxne nevydarili – The Adventures of Baron Munchausen aj Kliatba bratov Grimmovcov stroskotali na nedostatku peňazí a nechuti producentov riskovať, Muž, ktorý zabil dona Quijota sa nepodarilo dokončiť a mnoho ohlásených zaujímavých projektov skončilo len na papieri v podobe námetov či scenárov, vrátane adaptácie kníh Terryho Pratchetta.

Práve k Pratchettovi má Imaginarium Dr. Parnassa veľmi blízko. Tematicky, žánrom smutnej rozprávkovej grotesky, fantáziou, dejiskom na okraji spoločnosti, postavami, dialógmi, provokatívnosťou, múdrym nadhľadom i do istej miery otvoreným koncom. Predstaviteľ síl Dobra vystupuje ako šarlatánsky principál archaickej jarmočnej atrakcie pod menom doktor Parnassus. No keď pred stáročiami prijal stávku predstaviteľa Zla (vystupujúceho pod menom Nick), kto skôr zhromaždí dvanásť učeníkov, ľudia ho poznali pod iným menom. Vyhral, stal sa nesmrteľným, lenže potom sa svojho daru/prekliatia vzdal a pre lásku k žene zapredal Zlu i vlastné, ešte nenarodené dieťa. Parnassova krásna dcéra Valentina má teraz na svoje 16. narodeniny prepadnúť Peklu.

Parnassus sa potĺka Anglickom s bizarnou maringotkou, ktorá je vozidlom, obydlím i scénou. Ponúka ľuďom výlet za zrkadlo, do krajiny predstavivosti, kde sa každý môže vidieť taký, aký naozaj je. Lenže dnes nik o nestojí o to, poznať pravdu, tobôž o sebe samom. Iluzionista Parnassus márne núka pravdu „normálnym“ všedným ľuďom, ktorí žijú prevažne v ilúziách, lžiach a sebaklamoch. Všetko sa začne meniť, až keď Parnassovi pomocníci – trpaslík Percy a zaľúbený Anton – zachránia život neznámemu mužovi, z ktorého sa vykľuje podvodník v oblasti charity Tony. Môže Parnassovi pomôcť vyhrať boj proti Zlu, ale rovnako môže byť rafinovaným nástrojom Zla.

Gilliam ďalej rozvíja svoju poetiku, posúva ju na nové úrovne, pracuje s podvedomím, snom, symbolmi, hereckou štylizáciou, nadhľadom, suchým čiernym humorom a nonsensom. Nevyhýba sa persifláži ani citáciám. Herectvo osciluje medzi realizmom a karikatúrou. Obsadenie je ideálne. Uchváti nápad zveriť rolu Diabla Tomovi Waitsovi s výzorom sobášneho podvodníka, s úzkymi fúzikmi, chaplinovským klobúčikom a večnou cigaretou. Excelujú však aj Christopher Plummer, Verne Troyer, Andrew Garfield, presvedčivá je dokonca i Lily Cole, vychytená supermodelka s tvárou Lolitky. Predčasná smrť predstaviteľa Tonyho - Heatha Ledgera - spôsobila, že v scénach zo sveta za zrkadlom jeho postavu stvárňujú traja ďalší herci – Johnny Depp, Jude Law a Colin Farrell. Symbolika celej grandióznej Gilliamovej metafory sa ešte viac prehĺbila.

Digitálne vytvorený svet za zrkadlom dovolil naplno odpútať autorovu predstavivosť. Nájdeme v ňom animované predely z televíznych show Pythonovcov, sny Sama Lowryho z Brazil, vesmíry Zlodejov času, svety Baróna Munchausena aj delíriá Raula Duka zo Strach a hnus v Las Vegas. Digitálny obraz nie je samoúčelný. Nevypovedá všetko. Necháva nám dostatok priestoru aj síl na dotvorenie našou vlastnou predstavivosťou, podľa našich vlastných skúseností, zážitkov, postojov. Vnímanie filmu sa stáva vecou výsostne subjektívnou až intímnou – a zároveň osviežujúcou, očisťujúcou zábavnou hrou.

Hoci je Terry Gilliam stále plný energie, elánu, nápadov a plánov, Imaginarium Dr. Parnassa je syntézou, vyvrcholením tvorby a možno najosobnejším dielom filmára, kočovného kaukliara, obchodníka so snami, ktorý na sklonku tohto roku oslávi už sedemdesiatku!

Imaginarium Dr. Parnassa (Francúzsko-Kanada-Veľká Británia 2009)

The Imaginarium of Doctor Parnassus

122 minút

Scenár: Terry Gilliam, Charles McKeown. Réžia: Terry Gilliam. Kamera: Nicola Pecorini. Strih: Mick Audsley. Hudba: Jeff Danna, Mychael Danna. Účinkujú: Heath Ledger, Johnny Depp, Jude Law, Colin Farrell, Christopher Plummer, Tom Waits, Lily Cole, Verne Troyer, Daniel Newman a ďalší.

Premiéra 25. marca 2010

Foto: Continental film