Michael Moore (1954) je výrazná postava súčasného amerického filmu. Nielen fyziognómiou, ale predovšetkým názormi. Rodák z Flintu v Michigane, ktorý sa spoločensky angažuje už od detstva, má k dianiu vo svojej vlasti početné výhrady. V snahe o zmenu daného stavu nakrúca provokatívne filmy, ktorými kladie nepríjemné otázky.

Vo svojich najslávnejších filmoch sa postupne zameral na vlastníctvo a zneužívanie zbraní (Bowling for Columbine, 2002, Zlatá palma v Cannes, Oscar za najlepší dokument), negatívne pôsobenie Georgea W. Busha vo funkcii prezidenta a inváziu do Iraku (Fahrenheit 9/11, 2004, Zlatá palma v Cannes), problémové zdravotníctvo (Sicko, 2007). V najnovšej snímke Capitalism: A Love Story (2009), ktorý sa premieta v našich kinách pod názvom O kapitalizme s láskou, obžaloval celý spoločensko-ekonomicko-politický systém. Zdá sa, že to bolo aj pre tohto odvážneho filmára priveľké sústo.

Traduje sa, že diváci Mooreových filmov sa rozdeľujú na dve skupiny: na tých, ktorí súhlasia s jeho názormi, a potom sú jeho prácou nadšení, a na tých, ktorí s ním nesúhlasia, a potom mu nepriznávajú ani očividné filmárske schopnosti. Myslím si, že existuje aj tretia skupina, a to sú diváci, ktorí oceňujú odvahu Moorea púšťať sa do neľahkých celospoločensky závažných tém, vážia si jeho tvrdohlavosť, s akou kráča za stvárnením svojej témy, kladne hodnotia intelekt, vtip a dynamiku jeho snímok, ale nemôžu nevidieť aj nedostatky. Tie pramenia v tom, že Moore pristupuje k zvolenej téme s apriórnou tézou, ktorej prispôsobuje všetko – výber faktov, ľudí i udalostí, ako aj ich prezentáciu. Nie je to inak ani vo filme O kapitalizme s láskou, v ktorom sa zameral – v súlade s aktuálnou ekonomickou krízou a pod heslom Kapitalizmus je zlo - najmä na veci súvisiace s peniazmi. Uvádza fakty viac-menej známe, ako je nespravodlivé prerozdeľovanie bohatstva v prospech maličkej, jednopercentnej vrstvy plutokratov, ktorá má rozhodujúce slovo v štáte, komplikovaný finančný systém, určovaný a ovplyvňovaný byrokratmi z Wall Streetu, či pre obyčajných ľudí nebezpečná ponuka hypoték, vďaka ktorej prichádzajú postupne o strechu nad hlavou. Moore však našiel aj šokujúce skutočnosti, ako je systém „dead peasant“ (v preklade dehonestujúce označenie mŕtvy „balík“, t.j. hlupák), keď z poistenia svojich zosnulých pracovníkov vysoko profitujú zamestnávatelia, ale nie rodinní príslušníci. Podobne vyznieva aj príbeh mladistvých delikventov z nápravno-výchovného zariadenia súkromnej spoločnosti, pri ktorom sa zásluhou vopred dohodnutej súhry majiteľov väznice so sudcami zapĺňajú – napriek protestom sociálnych pracovníkov – cely len kvôli finančnému zisku už pre malicherné previnenia. Režisér, ktorý je aj scenáristom a producentom svojho filmu, priraďuje vedľa seba epizódy nerovnakej dôležitosti, čím trochu zahmlieva ústrednú myšlienku a narúša temporytmus filmového rozprávania. (Taká je napríklad prechádzka s otcom po okolí zdevastovanej niekdajšej fabriky General Motors vo Flinte, jeho dlhoročného zamestnávateľa, ktorou sa Moore akoby vracal k svojej filmárskej prvotine Roger a ja, kde sa zaoberal práve krachom miestnej pobočky automobilového giganta, od ktorého sa odvíjal úpadok celého mesta.) Navyše sú tieto epizódy len vonkajškovou, javovou stránkou problémov. Moore nemá záujem hlbšie ich analyzovať, ani pozrieť sa na ne z opačnej strany, napríklad pri strete protikladných názorov. Objektívnosť nie je jeho silnou stránkou. Preňho je dôležitá úloha jednotlivých prvkov v celku, potvrdzujúca základnú tézu. Podobne je to aj pri výbere osobností a ich výpovedí. Willam Black, profesor ekonómie z missouriskej univerzity, bojovná kongresmanka Marcy Kaptur z Ohia, senátor Baron Hill, to všetko sú ľudia názorovo blízki režisérovi. Ak vo filme zaznejú kontroverzné názory, väčšinou sú parodicky podfarbené, čo sa dotýka vystúpení takmer všetkých prezidentov s výnimkou Roosevelta, ktorého prejav o Druhej listine základných ľudských práv, dodnes v Amerike neprijatej, je pôsobivým finále.

Michael Moore nie je len populárnym a populistickým politickým komentátorom, ale aj vtipným provokatérom, čo sa prejavuje v jeho pouličných happeningoch. Trochu sa už v nich začína opakovať, jeho márne a vopred na neúspech odsúdené pokusy dostať sa k vplyvným ľuďom sme videli už v predchádzajúcich dielach. Akcia obchádzania finančných inštitúcií, ktoré profitovali zo štátnej pomoci v začiatkoch hospodárskej krízy, s cieľom získať späť tieto peniaze do štátneho rozpočtu, je naivná a nepridáva filmu na kvalite, len potvrdzuje provokačné vlastnosti svojho autora. Zdá sa, že na podobné pokusy si zvykajú aj Mooreom napádané „obete“, čo znižuje jeho dôveryhodnosť. Ohradenie bánk žltou páskou ako priestoru, kde sa odohral kriminálny čin, si však zaslúži potlesk.

Autor filmu neprichádza len s kritikou či obžalobou systému, ale prináša aj návrhy, ako by sa daný stav mohol zlepšiť. Žiaľ, tu sa pohybuje buď v rovine utópie (príklad malej pekárne, v ktorej vládne demokracia a rovnosť pri práci, rozhodovaní i rozdeľovaní zisku, asi ťažko môže byť návodom na rovnaké spravovanie štátu), alebo v pojmovo nevyjasnených teóriách (napríklad demokraciu pokladá za náhradu kapitalizmu, ktorý rovnako mechanicky porovnáva s Kristovým učením). Jeho film je prednostne určený americkému publiku, najmä tým vrstvám spoločnosti, ktorým stačia jednoduché vysvetlenia a ešte jednoduchšie riešenia. Tieto zložky amerického obyvateľstva Moore vyzýva k vzbure, hoci hovoriť o ľavicovej revolúcii, napriek zaradeniu zmodernizovanej Internacionály do hudobnej stopy, by bolo predsa len prismelé. Zdá sa, že režisér neberie do úvahy skúsenosti bývalých socialistických krajín pri zavádzaní spravodlivého spoločenského systému (ak ich vôbec pozná), ako symbol vítanej zmeny mu slúži demokrat Barack Obama. Filmová rekapitulácia jeho prezidentského pôsobenia očami Michaela Moorea bude raz určite inšpirujúca. Pravda, ak sa na ňu tento smelý provokatér, inteligentný agitátor a zručný manipulátor po rokoch odhodlá...

O kapitalizme s láskou (Capitalism: A Love Story), USA 2009
Scenár, réžia, produkcia: Michael Moore
Kamera: Daniel Marracino, Jayme Roy
Hudba: Francisco La Torre, Mark Roy, Hillary Stewart
Hrajú: Michael Moore, Thora Birch, William Black, Jimmy Carter, Ronald Reagan, Marcy
Kaptur, Baron Hill

Foto: Bontonfilm