V tomto výnimočnom, pre umelcov nepriaznivom roku, prichádzame s 31. ročníkom udeľovania národných kinematografických a audiovizuálnych cien Igric 2020. Zložitá spoločenská situácia síce dokáže tvorivé aktivity pribrzdiť, ale určite nie zastaviť. Igric už niekoľkokrát v histórii dokázal, že nerezignuje na silu a kreativitu filmových a televíznych tvorcov, nezlomí sa pod náporom nepriaznivých udalostí a húževnato a pozorne sleduje slovenskú filmovú a televíznu tvorbu. Vždy znovu a znovu prichádza s oceneniami, ktoré môžu umelcov povzbudiť, pripomenúť im, že ich práca má zmysel a nezastupiteľné miesto v životoch ľudí a rozvoji národnej kultúry. Všetkým oceneným, ale ostatným filmovým a televíznym tvorcom, želáme veľa sily, energie a odhodlania prekonať súčasné prekážky a ťažké časy!

Slovenský filmový zväz, Únia slovenských filmových tvorcov, Literárny fond, Bratislava, 20.9.2020

AKO VZNIKLA CENA IGRIC

V socialistickom Československu bol celý rad filmových tematických prehliadok a súťaží. Ich vyvrcholením bolo každoročné bilancovanie hranej i krátkometrážnej tvorby. No do výberu filmov a najmä do ich ocenenia zasahovalo nielen vedenie kinematografie, ale aj vyššie stranícke orgány.

Už pri prvom politickom odmäku roku 1963/64 a súčasnom nástupe československej novej vlny sa na pôde Filmového a televízneho zväzu (FITEZ) zrodila myšlienka samostatného a nezávislého hodnotenia tvorby. Na konci roku 1966 sa myšlienka stala realizovateľnou. Spojenie so Slovenským literárnym fondom vytvorilo zázemie, aby boli ocenenia aj finančne dotované. Na báze národných kinematografií, slovenskej a českej.

FITEZ pomenoval svoju cenu Trilobit. Ja som navrhol názov Igric.

Prečo? Igric (po latinsky Joculátor) bol stredoveký potulný spevák, herec komediant atď. Joculátori sa regrutovali nie iba z nižších spoločenských vrstiev, ale najmä z radov nedoštudovaných kňazov, právnikov, lekárov.

Ich sociálne zázemie patrí k paradoxom stredoveku, v ktorom na jednej strane vládla masová negramotnosť a na strane druhej nezamestnanosť inteligencie. Joculátori sa delili stavovsky – ako súveká spoločnosť. Minesängri a trubadúri skladali a prednášali hrdinské i oslavné básne pre bohatých a mocných, sami boli poväčšine bohatí. Iní zasa robili dvorných bláznov, šašov a tiež sa nemali zle. Tí praví nezávislí igrici chodili medzi ľud, vystupovali na jarmokoch, pútnických miestach, vidieckych svadbách, v prícestných krčmách a pod. Boli muzikanti, speváci, herci, ránhojiči, zariekavači, žongléri, kúzelníci. Ovládali devätoro remesiel a tým desiatym bola bieda. Ich repertoár bol veľmi široký: prinášali správy i poznatky zo sveta, senzácie i poučenia, boli tvorcami stredovekej smiechovej kultúry – vymýšľali texty, gagy, scénické realizácie – skladali a spievali žartovné, náboženské, hrdinské i baladické piesne, scenáristicky, dramaturgicky, herecky i režijne sa zúčastňovali veľkolepých stredovekých mystérií atď., atď.

Môj návrh bol prostredníctvom FITEZu prijatý. Osobitne ho podporil Stano Barabáš, jeho podpredseda, ktorý mal na starosti prípravu podujatia. S tajomníkom FITEZu Jánom Szelepczényim sme navštívili akademickú sochárku Ernu Masarovičovú a dohodli s ňou vecný symbol ceny. Opísal som jej atribúty stredovekého igrica, ona mala vtedy vyhotovenú sériu komorných plastík: sochárskych alegórií múz a tuším sošku Hudba modifikovala do tejto podoby.

Prvé udeľovanie sa konalo v roku 1967. Zúčastnil sa ho čestný predseda FITEZu, národný umelec Martin Frič. Ocenenia Igric sa udeľovali ešte v rokoch 1968, 1969.

V prúde týchto filmových udalostí bol aj 21. august 1968 a jeho internacionálna "pomoc". FITEZ bol jednou (možno aj jedinou) organizáciou, ktorá súhlas s "pomocou" nevyslovila a nepodpísala. V dôsledku toho bola ako protispoločenská a protisocialistická organizácia príkazom federálneho Ministerstva vnútra zrušená a všetky jej aktivity boli zakázané. Členovia predsedníctva, ktorí o stanovisku svojej organizácie jednomyseľne rozhodli, "dočasne" nesmeli byť prijatí za členov novo konštituovaného Zväzu dramatických umelcov. FITEZ a Igric boli teda koncom roku 1969 z príkazu ministra vnútra, ako najkompetentnejšieho v oblasti kultúry, "zavesené na klinec". FITEZ bol 7.1.1970 vylúčený z Národnej fronty a tým na dvadsať rokov zakázaný a udeľovanie Igricov zrušené.
Slovenský filmový zväz sa pri svojom konštituovaní roku 1990 prihlásil k dedičstvu FITEZu a bolo teda logické, že 31.1.1993 obnovil aj udeľovanie ceny Igric.

Treba len vysloviť želanie, aby Igric naďalej napĺňal svoj pôvodný cieľ: hodnotiť dosiahnuté výsledky, stanovovať kritériá hodnôt, vytyčovať budúce smerovanie filmovej a televíznej tvorby.

Martin Slivka, 2000

SOŠKA IGRIC

FITEZ pomenoval svoju cenu po stredovekom potulnom spevákovi, hercovi a komediantovi Igricovi po latinsky Joculátorovi. Títo sa sa regrutovali nielen z nižších vrstiev, ale najmä z radov nedoštudovaných kňazov, právnikov a lekárov. Skladali a prednášali hrdinské a oslavné básne, iní zase robili dvorných šašov. Prinášali správy a poznatky zo sveta, boli tvorcami stredovekej kultúry - vymýšľali texty, gagy, scenáristicky, réžijne a herecky sa zúčastňovali veľkolepých stredovekých mystérií. Jednoducho Igricovia boli veľmi umelecky všestranní. Soška Igric, ktorú dnes vlastní už vyše stovky umelcov, vznikla na základe návrhu akademickej sochárky Erny Masarovičovej. Alegória múz a soška Hudba sa modifikovala do dnešnej podoby. Výroba tejto sošky je pomerne náročná. Odlieva sa z bronzu a každá je unikátom. Už viac ako 10 rokov ju umelecky stvárňuje Andrej Margoč.

 

CENY IGRIC

Tohtoročná porota, ktorá pracovala v zložení predseda - Dušan Trančík režisér a scenárista, členovia Juraj Lihosit režisér, Katarína Farkašová režisérka a dramaturgička, František Kovár herec, Beata Felová dramaturgička, Miloš Končok režisér a scenárista, Štefan Vanek, umelecký strihač, sa rozhodla nasdledovne:

Igric za celoživotné dielo 
Stanislav Szomolányi
za mimoriadny prínos slovenskej kinematografii v oblasti filmovej a televíznej kamery. Na svojom tvorivom konte má tri desiatky celovečerných filmov. Mnohé z nich sú zapísané v zlatom fonde slovenskej kinematografie. Veľká časť jeho úspešnej tvorby je spojená s režisérom Štefanom Uhrom. Szomolányi je spoluzakladateľom katedry kameramanskej tvorby na VŠMU v Bratislave, kde vychoval nejednu generáciu úspešných kameramanov, ktorí sa svojou prácou presadili doma i v zahraničí.

Igric za hranú tvorbu pre kiná
Noro Držiak
za réžiu filmu Cesta do Nemožna.
Za kreatívny výtvarný prístup, pozitívne videnie a humor, ktorým nadväzuje na tvorbu Goergesa Méliesa a svetoznámu československú kinematografiu animovaných i trikových filmov a fantazijných prvkov Karla Zemana.

Igric za televíznu a dramatickú tvorbu
Alena Bodingerová, Peter Nagy, Naďa Jurkemik
za scenár televízneho seriálu Hniezdo.
Za kvalitný dramatický text, spracovanie pútavého príbehu a poctivú tímovú prácu na scenári úspešného seriálu, ktorý si zaslúžene našiel cestu k mnohým divákom.

Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu
Tomáš Krupa
za film Dobrá smrť.
Za mimoriadne čestné a dôstojné prelomenie tabuizovanej témy a kultivovanú dokumentaristickú výpoveď.

 Igric za animovanú tvorbu sa rozhodla porota neudeliť

Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele
Soňa Norisová
za kreatívny herecký prínos stvárnenia postavy Kristíny Važanovej v televíznom seriáli Hniezdo.

Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele
Milan Ondrík
za postavu Milana zo súčasného slovenského vidieka vo filme Nech je svetlo, v ktorom ako otec rodiny rieši etický problém zlyhania a nápravy svojho mladistvého syna.

 

TVORIVÉ PRÉMIE IGRIC

Tvorivá prémie za hranú filmovú tvorbu pre kiná

Marko Škop
za réžiu filmu Nech je svetlo, v ktorom rieši zásadné morálne vlastnosti dedinskej komunity s rešpektom voči obyčajnému človeku a pochopením sociálnych javov v malom svete zabudnutej každodennosti.

Juraj Šlauka
za réžiu filmu Punk je hned!, v ktorom podáva autentický obraz sociálnych problémov a sebadeštrukcie drogovo závislej entity.

Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu
Braňo Mišík
za tvorivý režisérsky výkon v televíznom seriáli Hniezdo, ktorým sa kreatívne prihovoril mainstreamovému divákovi.

Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu
Dušan Hudec
za réžiu filmu Bol som blízko neba pravdivý portrét ľudí, ktorí zostali verní svojmu presvedčeniu až do svojej smrti.

Pavol Pekarčík
za réžiu filmu Hluché dni.
Za osobitý prístup k ľuďom, ktorých sny a ideály dokázal trpezlivo pozorovať a priniesť o ich živote autentické filmové svedectvo.

Tvorivá prémie za animovanú tvorbu
Martin Smatana
za film Šarkan
za jeho talentovaný prínos v oblasti študentskej animovanej tvorby.

Joanna Kožuch
za réžiu animovaného filmu Music Box

Tvorivá prémia za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu
Zuzana Piussi a Vít Janeček
za réžiu filmu Obliehanie mesta.
Za aktuálnu a mimoriadne dôležitú správu, ktorá odhaľuje nerovnosť boja občianskej spoločnosti voči netransparentným podnikateľským skupinám.

Tvorivá prémia za audiovizuálnu teóriu a kritiku
Yvonne Vavrová
za teoretickú prácu Etika režiséra
Za cenný prístup k problematike súčasnej mediálnej etiky.

Tvorivá prémia za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele
Zuzana Konečná
za mimoriadne ľudské a civilné stvárnenie postavy Zuzky vo filme Nech je svetlo.

Júlia Valentová - Vidrnáková
za rezonujúcu hereckú kreáciu Labiny vo filme Pomaľované vtáča.

Tvorivá prémia za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele
Richard Autner
za náročné a osobité stvárnenie postavy Nera v televíznej inscenácii Nero a Seneca.

Pavol Višňovský
za presvedčivú interpretáciu postavy Ivana Rozložného v televíznom seriáli Hniezdo.

Cena Jána Fajnora v kategórii hraná filmová a televízna tvorba
Jakub Medvecký a Teodor Kuhn
za scenáristický debut filmu Ostrým nožom.

V kategórii dokumentárna filmová a televízna tvorba - cena neudelená

Cena Jána Fajnora v kategórii animovaná tvorba
Michaela Mihályi a Dávid Štumpf
za scenár a réžiu filmu Sh_t happens.
Za originálne výtvarné stvárnenie a absurdnú ironickú nadsázku ľudského egoizmu.

Zvláštne uznanie poroty producentovi
Ivan Ostrochovský
za kreatívne producentské aktivity k experimentálnym filmom Frem, The Sound Is Innocent a celovečernému debutu Punk je hned.

Cena Igric 2020 za prínos slovenskej kinematografii

Stanislav Szomolány, kameraman
„Filmové dielo je vynikajúcou príležitosťou ako spojiť do fascinujúceho celku silné myšlienky textu, režisérovu umeleckú víziu a silu obrazového stvárnenia“, napísal americký televízny producent a scenárista Steven Bochco.
O tom, že talent, originálne videnie a špičková profesionalita kameramana vždy zohrávala veľkú rolu v konečnom vyznení filmu niet, pri mene Stanislav Szomolányi, pochýb. Kameraman, ktorý spolupracoval s najvýznamnejšími slovenskými režisérmi, je neoddeliteľnou súčasťou „vizitky“ tých najlepších a najoriginálnejších slovenských filmových a televíznych diel. Či už spomenieme jeho prvotinu Slnko v sieti, či niektoré z jeho ďalších kinematografických a televíznych filmov – Panna Zázračnica, Organ, Tri dcéry, Krotká, Balada o siedmich obesených, Nevera po slovensky a mnohé ďalšie. Jeho práca nezostala nepovšimnutá ani v radoch porotcov medzinárodných festivalov. Za svoju filmovú tvorbu získal aj viacero domácich ocenení. Od roku 2005 je nositeľom jedného z najvyšších štátnych vyznamenaní, Pribinovho kríža III. triedy, za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kinematografie.
Na svojom tvorivom konte má 101 hraných filmov, 14 dokumentárnych a 2 seriály. Mnohé z nich sú zapísané v zlatom fonde slovenskej kinematografie. Veľká časť jeho úspešnej tvorby je spojená s režisérom Štefanom Uhrom. Stanislav Szomolányi spolupracoval aj s ďalšími významnými slovenskými režisérmi. Napríklad s Jurajom Jakubiskom, Martinom Hollým, Stanislavom Barabášom či Petrom Solanom. Szomolányi je spoluzakladateľom katedry kameramanskej tvorby v roku 1991 na VŠMU v Bratislave, kde vychoval nejednu generáciu úspešných kameramanov, ktorí sa svojou prácou presadili doma i v zahraničí.
Jeho originalita, profesionalita a optimistický, pozitívny prístup k tvorbe i k životu sú veľkou devízou a kvalitou jeho osobnosti. Kameraman Stanislav Szomolányi je bezpochyby jedným z najvýznamnejších slovenských predstaviteľov kameramanskej profesie. Jeho filmy patria do Zlatého fondu kinematografie.

 

CENY SLOVENSKEJ FILMOVEj KRITIKY

Ankety  členov  Klubu filmových novinárov  za tvorivé výkony v roku 2019 sa zúčastnilo rekordných 83,00 percent členov. O ocenenia sa uchádzalo 29 hraných a animovaných a 14 dokumentárnych filmov. Najlepším slovenským celovečerným hraným alebo animovaným, aj koprodukčným, filmom pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2019 sa stala dráma Nech je svetlo. Najlepším slovenským celovečerným, aj koprodukčným, dokumentárnym filmom pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2019 sa stala Dobrá smrť. Zo 197 zahraničných snímok , ktoré mali distribučnú premiéru v slovenských kinách v roku 2019 vybrali členovia predsedníctva 40. 39 hlasujúcich dalo hlas filmu Parazit.

Slovenský celovečerný hraný alebo animovaný, aj koprodukčný, film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2019

Nech je svetlo – Slovensko/Česko – 2019
režisér: Marko Škop
producenti: Marko Škop, Ján Meliš, Petr Oukropec, Pavel Strnad

Slovenský celovečerný, aj koprodukčný, dokumentárny film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2019

Dobrá smrť – Slovensko/Česko/Francúzsko/Rakúsko – 2018
režisér: Tomáš Krupa
producenti: Tomáš Krupa, Dagmar Sedláčková, Arash T. Riahi

Filmová kritika a publicistika

Cenu za publikačnú filmovú činnosť a audiovizuálne aktivity získal
Miloš Krekovič – filmový kritik a publicista

Najlepší zahraničný film v slovenských kinách v roku 2019

Parazit (Gisaengchung, réžia  B Južná Kórea, 2019)
distribútor: Asociácia slovenských filmových klubov

Distribučná spoločnosť, ktorá uviedla do kín najlepší zahraničný film v roku 2019
Asociácia slovenských filmových klubov – film Parazit

 

VIZUÁLNA DOKU - SHOW - IGRIC 2020
V nedeľu 20. septembra 2020  bola v Bratislave len tlačová beseda s novinármi v Dome kultúry Zrkadlový háj o 15.30. hod, ktorí dostali všetky podklady k udeleným cenám tohtoročných Igricov. Nikto z prítomných však nevidel slávnostné udeľovanie cien, teda Vizuálnu doku-show - Igric 2020, ktorú v sobotu  26. septembra odvysiela o 20.45 STV 2. Autorkou konceptu, idey a scenára programu Igric 2020 je režisérka a producentka Yvonne Vavrová, ktorá hovorí:

"Celá scenáristicko - režijná koncepcia vychádza zo základnej výtvarnej premisy, že film aj televízia vo svojich počiatkoch boli čierno-biele. Čistá biela a hustá čierna. V týchto dvoch „farebných“ mantineloch spektra sa pohybovala umelecká invencia už 125 rokov starej kinematografie a niečo vyše 70 rokov „starej“ televízie. Film je mužského rodu, televízia ženského rodu. On starší skúsenejší, veď za 125 rokov už akú-takú skúsenosť naberiete, ona, tá televízia mladšia sestra, ktorá je síce drobnejšia, čo sa týka do rozmerov obrazovky, ale aj do výberu tém.

Tieto dva fenomény doby sa stretnú na 31. ročníku udeľovania národných cien za film a televíziu IGRIC 2020. Obidve médiá budú reprezentovať dvaja moderátori, muž a žena,herec Peter Kočiš a herečka Zuzka Porubjaková, ktorí nás budú sprevádzať zaujímavou históriou filmu aj televízie. Samozrejme, popri tom sú vyzdvihnuté aj najvýraznejšie diela slovenskej kinematografie a televíznej tvorby. A v neposlednom rade odovzdané ceny IGRIC siedmim laureátom.

Vzhľadom k zložitej situácií s Covid -19, keď nebolo isté či slávnostná akcia bude môcť prebehnúť za prítomnosti divákov, zvolila som možnosť vytvoriť avantgardnú alternatívnu verziu show - dokumentu s prvkami obrazového experimentu. V dekorácií, ktorú som rozdelila na dve polovice, t.j. jedna polovica biela a druhá čierna ktorá pozostávala z LED steny na ktorú sa premietali rôzne optické ilúzie, klamy a abstraktné fragmenty z filmov.

V programe nechýbajú ani samostatné príspevky, ktoré predstavia osobnosti, ktoré sa v minulosti angažovali, aby udeľovanie cien IGRIC bolo zachované. Divákov necháme nazrieť aj do procesu výroby sošky Igrica a nazrieme aj do kuchyne filmárskej a televíznej práce.
V krátkom videopríspevku si pripomenieme aj jubilujúcich filmových a televíznych umelcov, spomenieme si na všetkých skvelých hercov, režisérov a scenáristov, ktorí nás už v tomto aj v minulom roku opustili.

Moderátorská dvojica je nielen faktickým hmatateľným sprievodcom celým programom, ale aj v siedmych prevlekoch približujú najväčšie medzníky kinematografie a televízie. Vzhľadom k tomu, že program sa nesie v čierno-bielej koncepcii až do záverečnej sekvencie, vybrali sme kostýmy zo slávnych filmov, ktoré boli postavené na kontraste bielej a čiernej. Napríklad kostým Marilyn Monroe (Slamený vdovec), alebo Audrey Hepburn vo filme Raňajky u Tiffanyho, kožené vypasované čierne nohavice a sexi bunda Johna Travoltu a Olivie Newton John z filmu Pomáda, alebo kostým Umy Thurman a Johna Travoltu z filmu Pulp Fiction, alebo vyťahaný pletený sveter a šiltovka z Truffautovho filmu Jules a Jim a ďalšie. V súvislosti s týmito kostýmami a oceneným slovenským filmom sa však dostávame aj k paralele konkrétneho slovenskému filmu a prípadným konotáciám.

Celý 74 minútový program bude rozdelený do 7 častí, v ktorej sa vždy odovzdá jedna soška IGRICA. Sošku príde prevziať ocenený laureát a spolu s obidvoma moderátormi sa uskutoční nielen klasická ďakovačka, ale niečo na spôsob rozhovoru, kedy dáme priestor porozprávať sa aj o intenciách tvorcu toho-ktorého oceneného filmu. To je zásadný rozdiel od bežných pódiových oceňovačiek, kde sa veľa času stratí vychádzaním na scénu, ďakovaním spolupracovníkom sediacim v sále, ako aj hluchým časom potrebným na zmenu ďalšej scény. O to viac času bude na hlbšie preniknutie do problematiky filmu, na nazretie do histórie filmu a televízie a, samozrejme, aj do vizuálnych experimentov, ktoré ukážu zaujímavé míľniky filmu aj televízie, kedy sa vďaka invencii výtvarníkov podarilo zhmotniť mnohé sny a fantázie režisérov.

Do tohto celého konceptu zapadnú aj 2 hudobné čísla jazzového speváka Petra Lipu, ktorý v intenciách toho-ktorého predelu zaspieva na pozadí LED steny pesničky korešpondujúce s práve oceneným filmom."

 Ilustračné fotky z pripravovanej doku-show

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tridsiaty prvý ročník Igric 2020
Press servis

V tomto výnimočnom, pre umelcov nepriaznivom roku, prichádzame s 31. ročníkom udeľovania národných kinematografických a audiovizuálnych cien Igric 2020. Zložitá spoločenská situácia síce dokáže tvorivé aktivity pribrzdiť, ale určite nie zastaviť.
Igric už niekoľkokrát v histórii dokázal, že nerezignuje na silu a kreativitu filmových a televíznych tvorcov, nezlomí sa pod náporom nepriaznivých udalostí a húževnato a pozorne sleduje slovenskú filmovú a televíznu tvorbu. Vždy znovu a znovu prichádza s oceneniami, ktoré môžu umelcov povzbudiť, pripomenúť im, že ich práca má zmysel a nezastupiteľné miesto v životoch ľudí a rozvoji národnej kultúry.
Všetkým oceneným, ale ostatným filmovým a televíznym tvorcom, želáme veľa sily, energie a odhodlania prekonať súčasné prekážky a ťažké časy!

Slovenský filmový zväz
Únia slovenských filmových tvorcov
Literárny fond

Bratislava, 20.9.2020

 

Ako vznikla cena Igric

V socialistickom Československu bol celý rad filmových tematických prehliadok a súťaží. Ich vyvrcholením bolo každoročné bilancovanie hranej i krátkometrážnej tvorby. No do výberu filmov a najmä do ich ocenenia zasahovalo nielen vedenie kinematografie, ale aj vyššie stranícke orgány.

Už pri prvom politickom odmäku roku 1963/64 a súčasnom nástupe československej novej vlny sa na pôde Filmového a televízneho zväzu (FITEZ) zrodila myšlienka samostatného a nezávislého hodnotenia tvorby. Na konci roku 1966 sa myšlienka stala realizovateľnou. Spojenie so Slovenským literárnym fondom vytvorilo zázemie, aby boli ocenenia aj finančne dotované. Na báze národných kinematografií, slovenskej a českej.

FITEZ pomenoval svoju cenu Trilobit. Ja som navrhol názov Igric.
Prečo? Igric (po latinsky Joculátor) bol stredoveký potulný spevák, herec komediant atď. Joculátori sa regrutovali nie iba z nižších spoločenských vrstiev, ale najmä z radov nedoštudovaných kňazov, právnikov, lekárov.
Ich sociálne zázemie patrí k paradoxom stredoveku, v ktorom na jednej strane vládla masová negramotnosť a na strane druhej nezamestnanosť inteligencie. Joculátori sa delili stavovsky – ako súveká spoločnosť. Minesängri a trubadúri skladali a prednášali hrdinské i oslavné básne pre bohatých a mocných, sami boli poväčšine bohatí. Iní zasa robili dvorných bláznov, šašov a tiež sa nemali zle. Tí praví nezávislí igrici chodili medzi ľud, vystupovali na jarmokoch, pútnických miestach, vidieckych svadbách, v prícestných krčmách a pod. Boli muzikanti, speváci, herci, ránhojiči, zariekavači, žongléri, kúzelníci. Ovládali devätoro remesiel a tým desiatym bola bieda. Ich repertoár bol veľmi široký: prinášali správy i poznatky zo sveta, senzácie i poučenia, boli tvorcami stredovekej smiechovej kultúry – vymýšľali texty, gagy, scénické realizácie – skladali a spievali žartovné, náboženské, hrdinské i baladické piesne, scenáristicky, dramaturgicky, herecky i režijne sa zúčastňovali veľkolepých stredovekých mystérií atď., atď.

Môj návrh bol prostredníctvom FITEZu prijatý. Osobitne ho podporil Stano Barabáš, jeho podpredseda, ktorý mal na starosti prípravu podujatia. S tajomníkom FITEZu Jánom Szelepczényim sme navštívili akademickú sochárku Ernu Masarovičovú a dohodli s ňou vecný symbol ceny. Opísal som jej atribúty stredovekého igrica, ona mala vtedy vyhotovenú sériu komorných plastík: sochárskych alegórií múz a tuším sošku Hudba modifikovala do tejto podoby.

Prvé udeľovanie sa konalo v roku 1967. Zúčastnil sa ho čestný predseda FITEZu, národný umelec Martin Frič. Ocenenia Igric sa udeľovali ešte v rokoch 1968, 1969.

V prúde týchto filmových udalostí bol aj 21. august 1968 a jeho internacionálna "pomoc". FITEZ bol jednou (možno aj jedinou) organizáciou, ktorá súhlas s "pomocou" nevyslovila a nepodpísala. V dôsledku toho bola ako protispoločenská a protisocialistická organizácia príkazom federálneho Ministerstva vnútra zrušená a všetky jej aktivity boli zakázané. Členovia predsedníctva, ktorí o stanovisku svojej organizácie jednomyseľne rozhodli, "dočasne" nesmeli byť prijatí za členov novo konštituovaného Zväzu dramatických umelcov. FITEZ a Igric boli teda koncom roku 1969 z príkazu ministra vnútra, ako najkompetentnejšieho v oblasti kultúry, "zavesené na klinec". FITEZ bol 7.1.1970 vylúčený z Národnej fronty a tým na dvadsať rokov zakázaný a udeľovanie Igricov zrušené.
Slovenský filmový zväz sa pri svojom konštituovaní roku 1990 prihlásil k dedičstvu FITEZu a bolo teda logické, že 31.1.1993 obnovil aj udeľovanie ceny Igric.

Treba len vysloviť želanie, aby Igric naďalej napĺňal svoj pôvodný cieľ: hodnotiť dosiahnuté výsledky, stanovovať kritériá hodnôt, vytyčovať budúce smerovanie filmovej a televíznej tvorby.

Martin Slivka, 2000

Soška Igric

FITEZ pomenoval svoju cenu po stredovekom potulnom spevákovi, hercovi
a komediantovi Igricovi po latinsky Joculátorovi. Títo sa sa regrutovali nielen z nižších vrstiev, ale najmä z radov nedoštudovaných kňazov, právnikov a lekárov. Skladali a prednášali hrdinské a oslavné básne, iní zase robili dvorných šašov. Prinášali správy a poznatky zo sveta, boli tvorcami stredovekej kultúry - vymýšľali texty, gagy, scenáristicky, réžijne a herecky sa zúčastňovali veľkolepých stredovekých mystérií.
Jednoducho Igricovia boli veľmi umelecky všestranní.

Soška Igric, ktorú dnes vlastní už vyše stovky umelcov, vznikla na základe návrhu akademickej sochárky Erny Masarovičovej. Alegória múz a soška Hudba sa modifikovala do dnešnej podoby. Výroba tejto sošky je pomerne náročná. Odlieva sa z bronzu a každá je unikátom. Už viac ako 10 rokov ju umelecky stvárňuje Andrej Margoč.

Ceny Igric a tvorivé prémie

Tohtoročná porota, ktorá pracovala v zložení predseda - Dušan Trančík režisér a scenárista, členovia Juraj Lihosit režisér, Katarína Farkašová režisérka a dramaturgička, František Kovár herec, Beata Felová dramaturgička, Miloš Končok režisér a scenárista, Štefan Vanek, umelecký strihač, sa rozhodla nasdledovne:

Igric za celoživotné dielo
Stanislav Szomolányi

za mimoriadny prínos slovenskej kinematografii v oblasti filmovej a televíznej kamery. Na svojom tvorivom konte má tri desiatky celovečerných filmov. Mnohé z nich sú zapísané v zlatom fonde slovenskej kinematografie. Veľká časť jeho úspešnej tvorby je spojená s režisérom Štefanom Uhrom. Szomolányi je spoluzakladateľom katedry kameramanskej tvorby na VŠMU v Bratislave, kde vychoval nejednu generáciu úspešných kameramanov, ktorí sa svojou prácou presadili doma i v zahraničí.

Igric za hranú tvorbu pre kiná
Noro Držiak

za réžiu filmu Cesta do Nemožna.
Za kreatívny výtvarný prístup, pozitívne videnie a humor, ktorým nadväzuje na tvorbu Goergesa Méliesa a svetoznámu československú kinematografiu animovaných i trikových filmov a fantazijných prvkov Karla Zemana.

Igric za televíznu a dramatickú tvorbu
Alena Bodingerová, Peter Nagy, Naďa Jurkemik

Za scenár televízneho seriálu Hniezdo.
Za kvalitný dramatický text, spracovanie pútavého príbehu a poctivú tímovú prácu na scenári úspešného seriálu, ktorý si zaslúžene našiel cestu k mnohým divákom.

Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu
Tomáš Krupa
za film Dobrá smrť.
Za mimoriadne čestné a dôstojné prelomenie tabuizovanej témy a kultivovanú dokumentaristickú výpoveď.

 

Igric za animovanú tvorbu sa rozhodla porota neudeliť

Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom
Soňa Norisová
za kreatívny herecký prínos stvárnenia postavy Kristíny Važanovej v televíznom seriáli Hniezdo.

Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele
Milan Ondrík
za postavu Milana zo súčasného slovenského vidieka vo filme Nech je svetlo,
v ktorom ako otec rodiny rieši etický problém zlyhania a nápravy svojho mladistvého syna.

 

Tvorivé prémie Igric

Tvorivá prémie za hranú filmovú tvorbu pre kiná

Marko Škop
za réžiu filmu Nech je svetlo, v ktorom rieši zásadné morálne vlastnosti dedinskej komunity s rešpektom voči obyčajnému človeku a pochopením sociálnych javov v malom svete zabudnutej každodennosti.

Juraj Šlauka
za réžiu filmu Punk je hned!, v ktorom podáva autentický obraz sociálnych problémov a sebadeštrukcie drogovo závislej entity.

Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu
Braňo Mišík
za tvorivý režisérsky výkon v televíznom seriáli Hniezdo,
ktorým sa kreatívne prihovoril mainstreamovému divákovi.

Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu
Dušan Hudec
za réžiu filmu Bol som blízko neba
pravdivý portrét ľudí, ktorí zostali verní svojmu presvedčeniu až do svojej smrti.

Pavol Pekarčík
za réžiu filmu Hluché dni.
Za osobitý prístup k ľuďom, ktorých sny a ideály dokázal trpezlivo pozorovať a priniesť o ich živote autentické filmové svedectvo.

Tvorivá prémie za animovanú tvorbu
Martin Smatana
za film Šarkan
za jeho talentovaný prínos v oblasti študentskej animovanej tvorby.

Joanna Kožuch
za réžiu animovaného filmu Music Box
za kvalitatívne nové poňatie animovanej tvorby.

Tvorivá prémia za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu
Zuzana Piussi a Vít Janeček
za réžiu filmu OBLIEHANIE MESTA.
Za aktuálnu a mimoriadne dôležitú správu, ktorá odhaľuje nerovnosť boja občianskej spoločnosti voči netransparentným podnikateľským skupinám.

Tvorivá prémia za audiovizuálnu teóriu a kritiku
Yvonne Vavrová
za teoretickú prácu Etika režiséra
a cenný prístup k problematike súčasnej mediálnej etiky.

Tvorivá prémia za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele
Zuzana Konečná, za mimoriadne ľudské a civilné stvárnenie postavy Zuzky vo filme Nech je svetlo.

Júlia Valentová - Vidrnáková
za rezonujúcu hereckú kreáciu Labiny vo filme Pomaľované vtáča.

Tvorivá prémia za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele –
Richard Autner
Za náročné a osobité stvárnenie postavy Nera v televíznej inscenácii Nero a Seneca.

Pavol Višňovský
za presvedčivú interpretáciu postavy Ivana Rozložného v televíznom seriáli Hniezdo.

Cena Jána Fajnora v kategórii hraná filmová a televízna tvorba -
Jakub Medvecký a Teodor Kuhn
za scenáristický debut filmu Ostrým nožom.

V kategórii dokumentárna filmová a televízna tvorba - cena neudelená

Cena Jána Fajnora v kategórii animovaná tvorba
Michaela Mihályi a Dávid Štumpf
za scenár a réžiu filmu Sh_t happens.
Za originálne výtvarné stvárnenie a absurdnú ironickú nadsázku ľudského egoizmu.

Zvláštne uznanie poroty producentovi
Ivan Ostrochovský
za kreatívne producentské aktivity k experimentálnym filmom Frem, The Sound Is Innocent a celovečernému debutu Punk je hned

Cena Igric 2020 za prínos slovenskej kinematografii

Stanislav Szomolány, kameraman
„Filmové dielo je vynikajúcou príležitosťou ako spojiť do fascinujúceho celku silné myšlienky textu, režisérovu umeleckú víziu a silu obrazového stvárnenia“, napísal americký televízny producent a scenárista Steven Bochco.
O tom, že talent, originálne videnie a špičková profesionalita kameramana vždy zohrávala veľkú rolu v konečnom vyznení filmu niet, pri mene Stanislav Szomolányi, pochýb. Kameraman, ktorý spolupracoval s najvýznamnejšími slovenskými režisérmi, je neoddeliteľnou súčasťou „vizitky“ tých najlepších a najoriginálnejších slovenských filmových a televíznych diel. Či už spomenieme jeho prvotinu Slnko v sieti, či niektoré z jeho ďalších kinematografických a televíznych filmov – Panna Zázračnica, Organ, Tri dcéry, Krotká, Balada o siedmich obesených, Nevera po slovensky a mnohé ďalšie. Jeho práca nezostala nepovšimnutá ani v radoch porotcov medzinárodných festivalov. Za svoju filmovú tvorbu získal aj viacero domácich ocenení. Od roku 2005 je nositeľom jedného z najvyšších štátnych vyznamenaní, Pribinovho kríža III. triedy, za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kinematografie.
Na svojom tvorivom konte má 101 hraných filmov, 14 dokumentárnych a 2 seriály. Mnohé z nich sú zapísané v zlatom fonde slovenskej kinematografie. Veľká časť jeho úspešnej tvorby je spojená s režisérom Štefanom Uhrom. Stanislav Szomolányi spolupracoval aj s ďalšími významnými slovenskými režisérmi. Napríklad s Jurajom Jakubiskom, Martinom Hollým, Stanislavom Barabášom či Petrom Solanom. Szomolányi je spoluzakladateľom katedry kameramanskej tvorby v roku 1991 na VŠMU v Bratislave, kde vychoval nejednu generáciu úspešných kameramanov, ktorí sa svojou prácou presadili doma i v zahraničí.
Jeho originalita, profesionalita a optimistický, pozitívny prístup k tvorbe i k životu sú veľkou devízou a kvalitou jeho osobnosti. Kameraman Stanislav Szomolányi je bezpochyby jedným z najvýznamnejších slovenských predstaviteľov kameramanskej profesie. Jeho filmy patria do Zlatého fondu kinematografie.

Ceny slovenskej filmovej kritiky

Anketa členov KFN za tvorivé výkony v roku 2019
Ankety sa zúčastnilo rekordných 83,00 percent členov. O ocenenia sa uchádzalo 29 hraných a animovaných a 14 dokumentárnych filmov.
Najlepším slovenským celovečerným hraným alebo animovaným, aj koprodukčným, filmom pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2019 sa stala dráma Nech je svetlo
Najlepším slovenským celovečerným, aj koprodukčným, dokumentárnym filmom pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2019 sa stala Dobrá smrť.
Zo 197 zahraničných snímok , ktoré mali distribučnú premiéru v slovenských kinách v roku 2019 vybrali členovia predsedníctva 40. Tridsaťdeväť hlasujúcich dalo hlas filmu Parazit.

 

Slovenský celovečerný hraný alebo animovaný, aj koprodukčný, film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2019

Nech je svetlo – Slovensko/Česko – 2019
režisér: Marko Škop
producenti: Marko Škop, Ján Meliš, Petr Oukropec, Pavel Strnad

Slovenský celovečerný, aj koprodukčný, dokumentárny film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2019

Dobrá smrť – Slovensko/Česko/Francúzsko/Rakúsko – 2018
režisér: Tomáš Krupa
producenti: Tomáš Krupa, Dagmar Sedláčková, Arash T. Riahi

Filmová kritika a publicistika

Cenu za publikačnú filmovú činnosť a audiovizuálne aktivity získal
Miloš Krekovič – filmový kritik a publicista

Najlepší zahraničný film v slovenských kinách v roku 2019

Parazit (Gisaengchung, r. Pon Džun-ho, Južná Kórea, 2019)
distribútor: Asociácia slovenských filmových klubov

Distribučná spoločnosť, ktorá uviedla do kín najlepší zahraničný film v roku 2019
Asociácia slovenských filmových klubov – film Parazit

 

Vizuálna doku-show – Igric 2020
V nedeľu 20. septembra 2020 sa bola v Bratislave len tlačová beseda s novinármi v Dome kultúry Zrkadlový háj o 15.30. hod, ktorí dostali všetky podklady k udeleným cenám tohtoročných Igricov. Nikto z prítomných však nevidel slávnostné udeľovanie cien, tedavizuálnu doku-show - Igric 2020, ktorú v sobotu 26. septembra o 20.45 odvysiela STV 2. Autorkou konceptu, idey a scenára programu Igric 2020 je režisérka a producentka Yvonne Vavrová, ktorá hovorí:

Celá scenáristicko - režijná koncepcia vychádza zo základnej výtvarnej premisy, že film aj televízia vo svojich počiatkoch boli čierno-biele. Čistá biela a hustá čierna. V týchto dvoch „farebných“ mantineloch spektra sa pohybovala umelecká invencia už 125 rokov starej kinematografie a niečo vyše 70 rokov „starej“ televízie. Film je mužského rodu, televízia ženského rodu. On starší skúsenejší, veď za 125 rokov už akú-takú skúsenosť naberiete, ona, tá televízia mladšia sestra, ktorá je síce drobnejšia, čo sa týka do rozmerov obrazovky, ale aj do výberu tém.

Tieto dva fenomény doby sa stretnú na 31. ročníku udeľovania národných cien za film a televíziu IGRIC 2020. Obidve médiá budú reprezentovať dvaja moderátori, muž a žena,herec Peter Kočiš a herečka Zuzka Porubjaková, ktorí nás budú sprevádzať zaujímavou históriou filmu aj televízie. Samozrejme popri tom sú vyzdvihnuté aj najvýraznejšie diela slovenskej kinematografie a televíznej tvorby. A v neposlednom rade odovzdané ceny IGRIC siedmim laureátom.

Vzhľadom k zložitej situácií s Covid -19, keď nebolo isté či slávnostná akcia bude môcť prebehnúť za prítomnosti divákov, zvolila som možnosť vytvoriť avantgardnú alternatívnu verziu show - dokumentu s prvkami obrazového experimentu. V dekorácií, ktorú som rozdelila na dve polovice, t.j. jedna polovica biela a druhá čierna ktorá pozostávala z LED steny na ktorú sa premietali rôzne optické ilúzie, klamy a abstraktné fragmenty z filmov.

V programe nechýbajú ani samostatné príspevky, ktoré predstavia osobnosti, ktoré sa v minulosti angažovali, aby udeľovanie cien IGRIC bolo zachované. Divákov necháme nazrieť aj do procesu výroby sošky Igrica a nazrieme aj do kuchyne filmárskej a televíznej práce.
V krátkom videopríspevku si pripomenieme aj jubilujúcich filmových a televíznych umelcov, spomenieme si na všetkých skvelých hercov, režisérov a scenáristov, ktorí nás už v tomto aj v minulom roku opustili.

Moderátorská dvojica je nielen faktickým hmatateľným sprievodcom celým programom, ale aj v siedmych prevlekoch približujú najväčšie medzníky kinematografie a televízie. Vzhľadom k tomu, že program sa nesie v čierno-bielej koncepcii až do záverečnej sekvencie, vybrali sme kostýmy zo slávnych filmov, ktoré boli postavené na kontraste bielej a čiernej. Napríklad kostým Marilyn Monroe (Slamený vdovec), alebo Audrey Hepburn vo filme Raňajky u Tiffanyho, kožené vypasované čierne nohavice a sexi bunda Johna Travoltu a Olivie Newton John z filmu Pomáda, alebo kostým Umy Thurman a Johna Travoltu z filmu Pulp Fiction, alebo vyťahaný pletený sveter a šiltovka z Truffautovho filmu Jules a Jim a ďalšie. V súvislosti s týmito kostýmami a oceneným slovenským filmom sa však dostávame aj k paralele konkrétneho slovenskému filmu a prípadným konotáciám.

Celý 74 minútový program bude rozdelený do 7 častí, v ktorej sa vždy odovzdá jedna soška IGRICA. Sošku príde prevziať ocenený laureát a spolu s obidvoma moderátormi sa uskutoční nielen klasická ďakovačka, ale niečo na spôsob rozhovoru, kedy dáme priestor porozprávať sa aj o intenciách tvorcu toho-ktorého oceneného filmu. To je zásadný rozdiel od bežných pódiových oceňovačiek, kde sa veľa času stratí vychádzaním na scénu, ďakovaním spolupracovníkom sediacim v sále, ako aj hluchým časom potrebným na zmenu ďalšej scény. O to viac času bude na hlbšie preniknutie do problematiky filmu, na nazretie do histórie filmu a televízie a samozrejme aj do vizuálnych experimentov, ktoré ukážu zaujímavé míľniky filmu aj televízie, kedy sa vďaka invencii výtvarníkov podarilo zhmotniť mnohé sny a fantázie režisérov.

Do tohto celého konceptu zapadnú aj 2 hudobné čísla jazzového speváka Petra Lipu, ktorý v intenciách toho-ktorého predelu zaspieva na pozadí LED steny pesničky korešpondujúce s práve oceneným filmom.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tridsiaty prvý ročník Igric 2020
Press servis

V tomto výnimočnom, pre umelcov nepriaznivom roku, prichádzame s 31. ročníkom udeľovania národných kinematografických a audiovizuálnych cien Igric 2020. Zložitá spoločenská situácia síce dokáže tvorivé aktivity pribrzdiť, ale určite nie zastaviť.
Igric už niekoľkokrát v histórii dokázal, že nerezignuje na silu a kreativitu filmových a televíznych tvorcov, nezlomí sa pod náporom nepriaznivých udalostí a húževnato a pozorne sleduje slovenskú filmovú a televíznu tvorbu. Vždy znovu a znovu prichádza s oceneniami, ktoré môžu umelcov povzbudiť, pripomenúť im, že ich práca má zmysel a nezastupiteľné miesto v životoch ľudí a rozvoji národnej kultúry.
Všetkým oceneným, ale ostatným filmovým a televíznym tvorcom, želáme veľa sily, energie a odhodlania prekonať súčasné prekážky a ťažké časy!

Slovenský filmový zväz
Únia slovenských filmových tvorcov
Literárny fond

Bratislava, 20.9.2020

 

Ako vznikla cena Igric

V socialistickom Československu bol celý rad filmových tematických prehliadok a súťaží. Ich vyvrcholením bolo každoročné bilancovanie hranej i krátkometrážnej tvorby. No do výberu filmov a najmä do ich ocenenia zasahovalo nielen vedenie kinematografie, ale aj vyššie stranícke orgány.

Už pri prvom politickom odmäku roku 1963/64 a súčasnom nástupe československej novej vlny sa na pôde Filmového a televízneho zväzu (FITEZ) zrodila myšlienka samostatného a nezávislého hodnotenia tvorby. Na konci roku 1966 sa myšlienka stala realizovateľnou. Spojenie so Slovenským literárnym fondom vytvorilo zázemie, aby boli ocenenia aj finančne dotované. Na báze národných kinematografií, slovenskej a českej.

FITEZ pomenoval svoju cenu Trilobit. Ja som navrhol názov Igric.
Prečo? Igric (po latinsky Joculátor) bol stredoveký potulný spevák, herec komediant atď. Joculátori sa regrutovali nie iba z nižších spoločenských vrstiev, ale najmä z radov nedoštudovaných kňazov, právnikov, lekárov.
Ich sociálne zázemie patrí k paradoxom stredoveku, v ktorom na jednej strane vládla masová negramotnosť a na strane druhej nezamestnanosť inteligencie. Joculátori sa delili stavovsky – ako súveká spoločnosť. Minesängri a trubadúri skladali a prednášali hrdinské i oslavné básne pre bohatých a mocných, sami boli poväčšine bohatí. Iní zasa robili dvorných bláznov, šašov a tiež sa nemali zle. Tí praví nezávislí igrici chodili medzi ľud, vystupovali na jarmokoch, pútnických miestach, vidieckych svadbách, v prícestných krčmách a pod. Boli muzikanti, speváci, herci, ránhojiči, zariekavači, žongléri, kúzelníci. Ovládali devätoro remesiel a tým desiatym bola bieda. Ich repertoár bol veľmi široký: prinášali správy i poznatky zo sveta, senzácie i poučenia, boli tvorcami stredovekej smiechovej kultúry – vymýšľali texty, gagy, scénické realizácie – skladali a spievali žartovné, náboženské, hrdinské i baladické piesne, scenáristicky, dramaturgicky, herecky i režijne sa zúčastňovali veľkolepých stredovekých mystérií atď., atď.

Môj návrh bol prostredníctvom FITEZu prijatý. Osobitne ho podporil Stano Barabáš, jeho podpredseda, ktorý mal na starosti prípravu podujatia. S tajomníkom FITEZu Jánom Szelepczényim sme navštívili akademickú sochárku Ernu Masarovičovú a dohodli s ňou vecný symbol ceny. Opísal som jej atribúty stredovekého igrica, ona mala vtedy vyhotovenú sériu komorných plastík: sochárskych alegórií múz a tuším sošku Hudba modifikovala do tejto podoby.

Prvé udeľovanie sa konalo v roku 1967. Zúčastnil sa ho čestný predseda FITEZu, národný umelec Martin Frič. Ocenenia Igric sa udeľovali ešte v rokoch 1968, 1969.

V prúde týchto filmových udalostí bol aj 21. august 1968 a jeho internacionálna "pomoc". FITEZ bol jednou (možno aj jedinou) organizáciou, ktorá súhlas s "pomocou" nevyslovila a nepodpísala. V dôsledku toho bola ako protispoločenská a protisocialistická organizácia príkazom federálneho Ministerstva vnútra zrušená a všetky jej aktivity boli zakázané. Členovia predsedníctva, ktorí o stanovisku svojej organizácie jednomyseľne rozhodli, "dočasne" nesmeli byť prijatí za členov novo konštituovaného Zväzu dramatických umelcov. FITEZ a Igric boli teda koncom roku 1969 z príkazu ministra vnútra, ako najkompetentnejšieho v oblasti kultúry, "zavesené na klinec". FITEZ bol 7.1.1970 vylúčený z Národnej fronty a tým na dvadsať rokov zakázaný a udeľovanie Igricov zrušené.
Slovenský filmový zväz sa pri svojom konštituovaní roku 1990 prihlásil k dedičstvu FITEZu a bolo teda logické, že 31.1.1993 obnovil aj udeľovanie ceny Igric.

Treba len vysloviť želanie, aby Igric naďalej napĺňal svoj pôvodný cieľ: hodnotiť dosiahnuté výsledky, stanovovať kritériá hodnôt, vytyčovať budúce smerovanie filmovej a televíznej tvorby.

Martin Slivka, 2000

Soška Igric

FITEZ pomenoval svoju cenu po stredovekom potulnom spevákovi, hercovi
a komediantovi Igricovi po latinsky Joculátorovi. Títo sa sa regrutovali nielen z nižších vrstiev, ale najmä z radov nedoštudovaných kňazov, právnikov a lekárov. Skladali a prednášali hrdinské a oslavné básne, iní zase robili dvorných šašov. Prinášali správy a poznatky zo sveta, boli tvorcami stredovekej kultúry - vymýšľali texty, gagy, scenáristicky, réžijne a herecky sa zúčastňovali veľkolepých stredovekých mystérií.
Jednoducho Igricovia boli veľmi umelecky všestranní.

Soška Igric, ktorú dnes vlastní už vyše stovky umelcov, vznikla na základe návrhu akademickej sochárky Erny Masarovičovej. Alegória múz a soška Hudba sa modifikovala do dnešnej podoby. Výroba tejto sošky je pomerne náročná. Odlieva sa z bronzu a každá je unikátom. Už viac ako 10 rokov ju umelecky stvárňuje Andrej Margoč.

Ceny Igric a tvorivé prémie

Tohtoročná porota, ktorá pracovala v zložení predseda - Dušan Trančík režisér a scenárista, členovia Juraj Lihosit režisér, Katarína Farkašová režisérka a dramaturgička, František Kovár herec, Beata Felová dramaturgička, Miloš Končok režisér a scenárista, Štefan Vanek, umelecký strihač, sa rozhodla nasdledovne:

Igric za celoživotné dielo
Stanislav Szomolányi

za mimoriadny prínos slovenskej kinematografii v oblasti filmovej a televíznej kamery. Na svojom tvorivom konte má tri desiatky celovečerných filmov. Mnohé z nich sú zapísané v zlatom fonde slovenskej kinematografie. Veľká časť jeho úspešnej tvorby je spojená s režisérom Štefanom Uhrom. Szomolányi je spoluzakladateľom katedry kameramanskej tvorby na VŠMU v Bratislave, kde vychoval nejednu generáciu úspešných kameramanov, ktorí sa svojou prácou presadili doma i v zahraničí.

Igric za hranú tvorbu pre kiná
Noro Držiak

za réžiu filmu Cesta do Nemožna.
Za kreatívny výtvarný prístup, pozitívne videnie a humor, ktorým nadväzuje na tvorbu Goergesa Méliesa a svetoznámu československú kinematografiu animovaných i trikových filmov a fantazijných prvkov Karla Zemana.

Igric za televíznu a dramatickú tvorbu
Alena Bodingerová, Peter Nagy, Naďa Jurkemik

Za scenár televízneho seriálu Hniezdo.
Za kvalitný dramatický text, spracovanie pútavého príbehu a poctivú tímovú prácu na scenári úspešného seriálu, ktorý si zaslúžene našiel cestu k mnohým divákom.

Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu
Tomáš Krupa
za film Dobrá smrť.
Za mimoriadne čestné a dôstojné prelomenie tabuizovanej témy a kultivovanú dokumentaristickú výpoveď.

 

Igric za animovanú tvorbu sa rozhodla porota neudeliť

Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom
Soňa Norisová
za kreatívny herecký prínos stvárnenia postavy Kristíny Važanovej v televíznom seriáli Hniezdo.

Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele
Milan Ondrík
za postavu Milana zo súčasného slovenského vidieka vo filme Nech je svetlo,
v ktorom ako otec rodiny rieši etický problém zlyhania a nápravy svojho mladistvého syna.

 

Tvorivé prémie Igric

Tvorivá prémie za hranú filmovú tvorbu pre kiná

Marko Škop
za réžiu filmu Nech je svetlo, v ktorom rieši zásadné morálne vlastnosti dedinskej komunity s rešpektom voči obyčajnému človeku a pochopením sociálnych javov v malom svete zabudnutej každodennosti.

Juraj Šlauka
za réžiu filmu Punk je hned!, v ktorom podáva autentický obraz sociálnych problémov a sebadeštrukcie drogovo závislej entity.

Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu
Braňo Mišík
za tvorivý režisérsky výkon v televíznom seriáli Hniezdo,
ktorým sa kreatívne prihovoril mainstreamovému divákovi.

Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu
Dušan Hudec
za réžiu filmu Bol som blízko neba
pravdivý portrét ľudí, ktorí zostali verní svojmu presvedčeniu až do svojej smrti.

Pavol Pekarčík
za réžiu filmu Hluché dni.
Za osobitý prístup k ľuďom, ktorých sny a ideály dokázal trpezlivo pozorovať a priniesť o ich živote autentické filmové svedectvo.

Tvorivá prémie za animovanú tvorbu
Martin Smatana
za film Šarkan
za jeho talentovaný prínos v oblasti študentskej animovanej tvorby.

Joanna Kožuch
za réžiu animovaného filmu Music Box
za kvalitatívne nové poňatie animovanej tvorby.

Tvorivá prémia za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu
Zuzana Piussi a Vít Janeček
za réžiu filmu OBLIEHANIE MESTA.
Za aktuálnu a mimoriadne dôležitú správu, ktorá odhaľuje nerovnosť boja občianskej spoločnosti voči netransparentným podnikateľským skupinám.

Tvorivá prémia za audiovizuálnu teóriu a kritiku
Yvonne Vavrová
za teoretickú prácu Etika režiséra
a cenný prístup k problematike súčasnej mediálnej etiky.

Tvorivá prémia za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele
Zuzana Konečná, za mimoriadne ľudské a civilné stvárnenie postavy Zuzky vo filme Nech je svetlo.

Júlia Valentová - Vidrnáková
za rezonujúcu hereckú kreáciu Labiny vo filme Pomaľované vtáča.

Tvorivá prémia za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele –
Richard Autner
Za náročné a osobité stvárnenie postavy Nera v televíznej inscenácii Nero a Seneca.

Pavol Višňovský
za presvedčivú interpretáciu postavy Ivana Rozložného v televíznom seriáli Hniezdo.

Cena Jána Fajnora v kategórii hraná filmová a televízna tvorba -
Jakub Medvecký a Teodor Kuhn
za scenáristický debut filmu Ostrým nožom.

V kategórii dokumentárna filmová a televízna tvorba - cena neudelená

Cena Jána Fajnora v kategórii animovaná tvorba
Michaela Mihályi a Dávid Štumpf
za scenár a réžiu filmu Sh_t happens.
Za originálne výtvarné stvárnenie a absurdnú ironickú nadsázku ľudského egoizmu.

Zvláštne uznanie poroty producentovi
Ivan Ostrochovský
za kreatívne producentské aktivity k experimentálnym filmom Frem, The Sound Is Innocent a celovečernému debutu Punk je hned

Cena Igric 2020 za prínos slovenskej kinematografii

Stanislav Szomolány, kameraman
„Filmové dielo je vynikajúcou príležitosťou ako spojiť do fascinujúceho celku silné myšlienky textu, režisérovu umeleckú víziu a silu obrazového stvárnenia“, napísal americký televízny producent a scenárista Steven Bochco.
O tom, že talent, originálne videnie a špičková profesionalita kameramana vždy zohrávala veľkú rolu v konečnom vyznení filmu niet, pri mene Stanislav Szomolányi, pochýb. Kameraman, ktorý spolupracoval s najvýznamnejšími slovenskými režisérmi, je neoddeliteľnou súčasťou „vizitky“ tých najlepších a najoriginálnejších slovenských filmových a televíznych diel. Či už spomenieme jeho prvotinu Slnko v sieti, či niektoré z jeho ďalších kinematografických a televíznych filmov – Panna Zázračnica, Organ, Tri dcéry, Krotká, Balada o siedmich obesených, Nevera po slovensky a mnohé ďalšie. Jeho práca nezostala nepovšimnutá ani v radoch porotcov medzinárodných festivalov. Za svoju filmovú tvorbu získal aj viacero domácich ocenení. Od roku 2005 je nositeľom jedného z najvyšších štátnych vyznamenaní, Pribinovho kríža III. triedy, za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kinematografie.
Na svojom tvorivom konte má 101 hraných filmov, 14 dokumentárnych a 2 seriály. Mnohé z nich sú zapísané v zlatom fonde slovenskej kinematografie. Veľká časť jeho úspešnej tvorby je spojená s režisérom Štefanom Uhrom. Stanislav Szomolányi spolupracoval aj s ďalšími významnými slovenskými režisérmi. Napríklad s Jurajom Jakubiskom, Martinom Hollým, Stanislavom Barabášom či Petrom Solanom. Szomolányi je spoluzakladateľom katedry kameramanskej tvorby v roku 1991 na VŠMU v Bratislave, kde vychoval nejednu generáciu úspešných kameramanov, ktorí sa svojou prácou presadili doma i v zahraničí.
Jeho originalita, profesionalita a optimistický, pozitívny prístup k tvorbe i k životu sú veľkou devízou a kvalitou jeho osobnosti. Kameraman Stanislav Szomolányi je bezpochyby jedným z najvýznamnejších slovenských predstaviteľov kameramanskej profesie. Jeho filmy patria do Zlatého fondu kinematografie.

Ceny slovenskej filmovej kritiky

Anketa členov KFN za tvorivé výkony v roku 2019
Ankety sa zúčastnilo rekordných 83,00 percent členov. O ocenenia sa uchádzalo 29 hraných a animovaných a 14 dokumentárnych filmov.
Najlepším slovenským celovečerným hraným alebo animovaným, aj koprodukčným, filmom pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2019 sa stala dráma Nech je svetlo
Najlepším slovenským celovečerným, aj koprodukčným, dokumentárnym filmom pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2019 sa stala Dobrá smrť.
Zo 197 zahraničných snímok , ktoré mali distribučnú premiéru v slovenských kinách v roku 2019 vybrali členovia predsedníctva 40. Tridsaťdeväť hlasujúcich dalo hlas filmu Parazit.

 

Slovenský celovečerný hraný alebo animovaný, aj koprodukčný, film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2019

Nech je svetlo – Slovensko/Česko – 2019
režisér: Marko Škop
producenti: Marko Škop, Ján Meliš, Petr Oukropec, Pavel Strnad

Slovenský celovečerný, aj koprodukčný, dokumentárny film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2019

Dobrá smrť – Slovensko/Česko/Francúzsko/Rakúsko – 2018
režisér: Tomáš Krupa
producenti: Tomáš Krupa, Dagmar Sedláčková, Arash T. Riahi

Filmová kritika a publicistika

Cenu za publikačnú filmovú činnosť a audiovizuálne aktivity získal
Miloš Krekovič – filmový kritik a publicista

Najlepší zahraničný film v slovenských kinách v roku 2019

Parazit (Gisaengchung, r. Pon Džun-ho, Južná Kórea, 2019)
distribútor: Asociácia slovenských filmových klubov

Distribučná spoločnosť, ktorá uviedla do kín najlepší zahraničný film v roku 2019
Asociácia slovenských filmových klubov – film Parazit

 

Vizuálna doku-show – Igric 2020
V nedeľu 20. septembra 2020 sa bola v Bratislave len tlačová beseda s novinármi v Dome kultúry Zrkadlový háj o 15.30. hod, ktorí dostali všetky podklady k udeleným cenám tohtoročných Igricov. Nikto z prítomných však nevidel slávnostné udeľovanie cien, tedavizuálnu doku-show - Igric 2020, ktorú v sobotu 26. septembra o 20.45 odvysiela STV 2. Autorkou konceptu, idey a scenára programu Igric 2020 je režisérka a producentka Yvonne Vavrová, ktorá hovorí:

Celá scenáristicko - režijná koncepcia vychádza zo základnej výtvarnej premisy, že film aj televízia vo svojich počiatkoch boli čierno-biele. Čistá biela a hustá čierna. V týchto dvoch „farebných“ mantineloch spektra sa pohybovala umelecká invencia už 125 rokov starej kinematografie a niečo vyše 70 rokov „starej“ televízie. Film je mužského rodu, televízia ženského rodu. On starší skúsenejší, veď za 125 rokov už akú-takú skúsenosť naberiete, ona, tá televízia mladšia sestra, ktorá je síce drobnejšia, čo sa týka do rozmerov obrazovky, ale aj do výberu tém.

Tieto dva fenomény doby sa stretnú na 31. ročníku udeľovania národných cien za film a televíziu IGRIC 2020. Obidve médiá budú reprezentovať dvaja moderátori, muž a žena,herec Peter Kočiš a herečka Zuzka Porubjaková, ktorí nás budú sprevádzať zaujímavou históriou filmu aj televízie. Samozrejme popri tom sú vyzdvihnuté aj najvýraznejšie diela slovenskej kinematografie a televíznej tvorby. A v neposlednom rade odovzdané ceny IGRIC siedmim laureátom.

Vzhľadom k zložitej situácií s Covid -19, keď nebolo isté či slávnostná akcia bude môcť prebehnúť za prítomnosti divákov, zvolila som možnosť vytvoriť avantgardnú alternatívnu verziu show - dokumentu s prvkami obrazového experimentu. V dekorácií, ktorú som rozdelila na dve polovice, t.j. jedna polovica biela a druhá čierna ktorá pozostávala z LED steny na ktorú sa premietali rôzne optické ilúzie, klamy a abstraktné fragmenty z filmov.

V programe nechýbajú ani samostatné príspevky, ktoré predstavia osobnosti, ktoré sa v minulosti angažovali, aby udeľovanie cien IGRIC bolo zachované. Divákov necháme nazrieť aj do procesu výroby sošky Igrica a nazrieme aj do kuchyne filmárskej a televíznej práce.
V krátkom videopríspevku si pripomenieme aj jubilujúcich filmových a televíznych umelcov, spomenieme si na všetkých skvelých hercov, režisérov a scenáristov, ktorí nás už v tomto aj v minulom roku opustili.

Moderátorská dvojica je nielen faktickým hmatateľným sprievodcom celým programom, ale aj v siedmych prevlekoch približujú najväčšie medzníky kinematografie a televízie. Vzhľadom k tomu, že program sa nesie v čierno-bielej koncepcii až do záverečnej sekvencie, vybrali sme kostýmy zo slávnych filmov, ktoré boli postavené na kontraste bielej a čiernej. Napríklad kostým Marilyn Monroe (Slamený vdovec), alebo Audrey Hepburn vo filme Raňajky u Tiffanyho, kožené vypasované čierne nohavice a sexi bunda Johna Travoltu a Olivie Newton John z filmu Pomáda, alebo kostým Umy Thurman a Johna Travoltu z filmu Pulp Fiction, alebo vyťahaný pletený sveter a šiltovka z Truffautovho filmu Jules a Jim a ďalšie. V súvislosti s týmito kostýmami a oceneným slovenským filmom sa však dostávame aj k paralele konkrétneho slovenskému filmu a prípadným konotáciám.

Celý 74 minútový program bude rozdelený do 7 častí, v ktorej sa vždy odovzdá jedna soška IGRICA. Sošku príde prevziať ocenený laureát a spolu s obidvoma moderátormi sa uskutoční nielen klasická ďakovačka, ale niečo na spôsob rozhovoru, kedy dáme priestor porozprávať sa aj o intenciách tvorcu toho-ktorého oceneného filmu. To je zásadný rozdiel od bežných pódiových oceňovačiek, kde sa veľa času stratí vychádzaním na scénu, ďakovaním spolupracovníkom sediacim v sále, ako aj hluchým časom potrebným na zmenu ďalšej scény. O to viac času bude na hlbšie preniknutie do problematiky filmu, na nazretie do histórie filmu a televízie a samozrejme aj do vizuálnych experimentov, ktoré ukážu zaujímavé míľniky filmu aj televízie, kedy sa vďaka invencii výtvarníkov podarilo zhmotniť mnohé sny a fantázie režisérov.

Do tohto celého konceptu zapadnú aj 2 hudobné čísla jazzového speváka Petra Lipu, ktorý v intenciách toho-ktorého predelu zaspieva na pozadí LED steny pesničky korešpondujúce s práve oceneným filmom.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tridsiaty prvý ročník Igric 2020
Press servis

V tomto výnimočnom, pre umelcov nepriaznivom roku, prichádzame s 31. ročníkom udeľovania národných kinematografických a audiovizuálnych cien Igric 2020. Zložitá spoločenská situácia síce dokáže tvorivé aktivity pribrzdiť, ale určite nie zastaviť.
Igric už niekoľkokrát v histórii dokázal, že nerezignuje na silu a kreativitu filmových a televíznych tvorcov, nezlomí sa pod náporom nepriaznivých udalostí a húževnato a pozorne sleduje slovenskú filmovú a televíznu tvorbu. Vždy znovu a znovu prichádza s oceneniami, ktoré môžu umelcov povzbudiť, pripomenúť im, že ich práca má zmysel a nezastupiteľné miesto v životoch ľudí a rozvoji národnej kultúry.
Všetkým oceneným, ale ostatným filmovým a televíznym tvorcom, želáme veľa sily, energie a odhodlania prekonať súčasné prekážky a ťažké časy!

Slovenský filmový zväz
Únia slovenských filmových tvorcov
Literárny fond

Bratislava, 20.9.2020

 

Ako vznikla cena Igric

V socialistickom Československu bol celý rad filmových tematických prehliadok a súťaží. Ich vyvrcholením bolo každoročné bilancovanie hranej i krátkometrážnej tvorby. No do výberu filmov a najmä do ich ocenenia zasahovalo nielen vedenie kinematografie, ale aj vyššie stranícke orgány.

Už pri prvom politickom odmäku roku 1963/64 a súčasnom nástupe československej novej vlny sa na pôde Filmového a televízneho zväzu (FITEZ) zrodila myšlienka samostatného a nezávislého hodnotenia tvorby. Na konci roku 1966 sa myšlienka stala realizovateľnou. Spojenie so Slovenským literárnym fondom vytvorilo zázemie, aby boli ocenenia aj finančne dotované. Na báze národných kinematografií, slovenskej a českej.

FITEZ pomenoval svoju cenu Trilobit. Ja som navrhol názov Igric.
Prečo? Igric (po latinsky Joculátor) bol stredoveký potulný spevák, herec komediant atď. Joculátori sa regrutovali nie iba z nižších spoločenských vrstiev, ale najmä z radov nedoštudovaných kňazov, právnikov, lekárov.
Ich sociálne zázemie patrí k paradoxom stredoveku, v ktorom na jednej strane vládla masová negramotnosť a na strane druhej nezamestnanosť inteligencie. Joculátori sa delili stavovsky – ako súveká spoločnosť. Minesängri a trubadúri skladali a prednášali hrdinské i oslavné básne pre bohatých a mocných, sami boli poväčšine bohatí. Iní zasa robili dvorných bláznov, šašov a tiež sa nemali zle. Tí praví nezávislí igrici chodili medzi ľud, vystupovali na jarmokoch, pútnických miestach, vidieckych svadbách, v prícestných krčmách a pod. Boli muzikanti, speváci, herci, ránhojiči, zariekavači, žongléri, kúzelníci. Ovládali devätoro remesiel a tým desiatym bola bieda. Ich repertoár bol veľmi široký: prinášali správy i poznatky zo sveta, senzácie i poučenia, boli tvorcami stredovekej smiechovej kultúry – vymýšľali texty, gagy, scénické realizácie – skladali a spievali žartovné, náboženské, hrdinské i baladické piesne, scenáristicky, dramaturgicky, herecky i režijne sa zúčastňovali veľkolepých stredovekých mystérií atď., atď.

Môj návrh bol prostredníctvom FITEZu prijatý. Osobitne ho podporil Stano Barabáš, jeho podpredseda, ktorý mal na starosti prípravu podujatia. S tajomníkom FITEZu Jánom Szelepczényim sme navštívili akademickú sochárku Ernu Masarovičovú a dohodli s ňou vecný symbol ceny. Opísal som jej atribúty stredovekého igrica, ona mala vtedy vyhotovenú sériu komorných plastík: sochárskych alegórií múz a tuším sošku Hudba modifikovala do tejto podoby.

Prvé udeľovanie sa konalo v roku 1967. Zúčastnil sa ho čestný predseda FITEZu, národný umelec Martin Frič. Ocenenia Igric sa udeľovali ešte v rokoch 1968, 1969.

V prúde týchto filmových udalostí bol aj 21. august 1968 a jeho internacionálna "pomoc". FITEZ bol jednou (možno aj jedinou) organizáciou, ktorá súhlas s "pomocou" nevyslovila a nepodpísala. V dôsledku toho bola ako protispoločenská a protisocialistická organizácia príkazom federálneho Ministerstva vnútra zrušená a všetky jej aktivity boli zakázané. Členovia predsedníctva, ktorí o stanovisku svojej organizácie jednomyseľne rozhodli, "dočasne" nesmeli byť prijatí za členov novo konštituovaného Zväzu dramatických umelcov. FITEZ a Igric boli teda koncom roku 1969 z príkazu ministra vnútra, ako najkompetentnejšieho v oblasti kultúry, "zavesené na klinec". FITEZ bol 7.1.1970 vylúčený z Národnej fronty a tým na dvadsať rokov zakázaný a udeľovanie Igricov zrušené.
Slovenský filmový zväz sa pri svojom konštituovaní roku 1990 prihlásil k dedičstvu FITEZu a bolo teda logické, že 31.1.1993 obnovil aj udeľovanie ceny Igric.

Treba len vysloviť želanie, aby Igric naďalej napĺňal svoj pôvodný cieľ: hodnotiť dosiahnuté výsledky, stanovovať kritériá hodnôt, vytyčovať budúce smerovanie filmovej a televíznej tvorby.

Martin Slivka, 2000

Soška Igric

FITEZ pomenoval svoju cenu po stredovekom potulnom spevákovi, hercovi
a komediantovi Igricovi po latinsky Joculátorovi. Títo sa sa regrutovali nielen z nižších vrstiev, ale najmä z radov nedoštudovaných kňazov, právnikov a lekárov. Skladali a prednášali hrdinské a oslavné básne, iní zase robili dvorných šašov. Prinášali správy a poznatky zo sveta, boli tvorcami stredovekej kultúry - vymýšľali texty, gagy, scenáristicky, réžijne a herecky sa zúčastňovali veľkolepých stredovekých mystérií.
Jednoducho Igricovia boli veľmi umelecky všestranní.

Soška Igric, ktorú dnes vlastní už vyše stovky umelcov, vznikla na základe návrhu akademickej sochárky Erny Masarovičovej. Alegória múz a soška Hudba sa modifikovala do dnešnej podoby. Výroba tejto sošky je pomerne náročná. Odlieva sa z bronzu a každá je unikátom. Už viac ako 10 rokov ju umelecky stvárňuje Andrej Margoč.

Ceny Igric a tvorivé prémie

Tohtoročná porota, ktorá pracovala v zložení predseda - Dušan Trančík režisér a scenárista, členovia Juraj Lihosit režisér, Katarína Farkašová režisérka a dramaturgička, František Kovár herec, Beata Felová dramaturgička, Miloš Končok režisér a scenárista, Štefan Vanek, umelecký strihač, sa rozhodla nasdledovne:

Igric za celoživotné dielo
Stanislav Szomolányi

za mimoriadny prínos slovenskej kinematografii v oblasti filmovej a televíznej kamery. Na svojom tvorivom konte má tri desiatky celovečerných filmov. Mnohé z nich sú zapísané v zlatom fonde slovenskej kinematografie. Veľká časť jeho úspešnej tvorby je spojená s režisérom Štefanom Uhrom. Szomolányi je spoluzakladateľom katedry kameramanskej tvorby na VŠMU v Bratislave, kde vychoval nejednu generáciu úspešných kameramanov, ktorí sa svojou prácou presadili doma i v zahraničí.

Igric za hranú tvorbu pre kiná
Noro Držiak

za réžiu filmu Cesta do Nemožna.
Za kreatívny výtvarný prístup, pozitívne videnie a humor, ktorým nadväzuje na tvorbu Goergesa Méliesa a svetoznámu československú kinematografiu animovaných i trikových filmov a fantazijných prvkov Karla Zemana.

Igric za televíznu a dramatickú tvorbu
Alena Bodingerová, Peter Nagy, Naďa Jurkemik

Za scenár televízneho seriálu Hniezdo.
Za kvalitný dramatický text, spracovanie pútavého príbehu a poctivú tímovú prácu na scenári úspešného seriálu, ktorý si zaslúžene našiel cestu k mnohým divákom.

Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu
Tomáš Krupa
za film Dobrá smrť.
Za mimoriadne čestné a dôstojné prelomenie tabuizovanej témy a kultivovanú dokumentaristickú výpoveď.

 

Igric za animovanú tvorbu sa rozhodla porota neudeliť

Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom
Soňa Norisová
za kreatívny herecký prínos stvárnenia postavy Kristíny Važanovej v televíznom seriáli Hniezdo.

Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele
Milan Ondrík
za postavu Milana zo súčasného slovenského vidieka vo filme Nech je svetlo,
v ktorom ako otec rodiny rieši etický problém zlyhania a nápravy svojho mladistvého syna.

 

Tvorivé prémie Igric

Tvorivá prémie za hranú filmovú tvorbu pre kiná

Marko Škop
za réžiu filmu Nech je svetlo, v ktorom rieši zásadné morálne vlastnosti dedinskej komunity s rešpektom voči obyčajnému človeku a pochopením sociálnych javov v malom svete zabudnutej každodennosti.

Juraj Šlauka
za réžiu filmu Punk je hned!, v ktorom podáva autentický obraz sociálnych problémov a sebadeštrukcie drogovo závislej entity.

Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu
Braňo Mišík
za tvorivý režisérsky výkon v televíznom seriáli Hniezdo,
ktorým sa kreatívne prihovoril mainstreamovému divákovi.

Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu
Dušan Hudec
za réžiu filmu Bol som blízko neba
pravdivý portrét ľudí, ktorí zostali verní svojmu presvedčeniu až do svojej smrti.

Pavol Pekarčík
za réžiu filmu Hluché dni.
Za osobitý prístup k ľuďom, ktorých sny a ideály dokázal trpezlivo pozorovať a priniesť o ich živote autentické filmové svedectvo.

Tvorivá prémie za animovanú tvorbu
Martin Smatana
za film Šarkan
za jeho talentovaný prínos v oblasti študentskej animovanej tvorby.

Joanna Kožuch
za réžiu animovaného filmu Music Box
za kvalitatívne nové poňatie animovanej tvorby.

Tvorivá prémia za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu
Zuzana Piussi a Vít Janeček
za réžiu filmu OBLIEHANIE MESTA.
Za aktuálnu a mimoriadne dôležitú správu, ktorá odhaľuje nerovnosť boja občianskej spoločnosti voči netransparentným podnikateľským skupinám.

Tvorivá prémia za audiovizuálnu teóriu a kritiku
Yvonne Vavrová
za teoretickú prácu Etika režiséra
a cenný prístup k problematike súčasnej mediálnej etiky.

Tvorivá prémia za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele
Zuzana Konečná, za mimoriadne ľudské a civilné stvárnenie postavy Zuzky vo filme Nech je svetlo.

Júlia Valentová - Vidrnáková
za rezonujúcu hereckú kreáciu Labiny vo filme Pomaľované vtáča.

Tvorivá prémia za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele –
Richard Autner
Za náročné a osobité stvárnenie postavy Nera v televíznej inscenácii Nero a Seneca.

Pavol Višňovský
za presvedčivú interpretáciu postavy Ivana Rozložného v televíznom seriáli Hniezdo.

Cena Jána Fajnora v kategórii hraná filmová a televízna tvorba -
Jakub Medvecký a Teodor Kuhn
za scenáristický debut filmu Ostrým nožom.

V kategórii dokumentárna filmová a televízna tvorba - cena neudelená

Cena Jána Fajnora v kategórii animovaná tvorba
Michaela Mihályi a Dávid Štumpf
za scenár a réžiu filmu Sh_t happens.
Za originálne výtvarné stvárnenie a absurdnú ironickú nadsázku ľudského egoizmu.

Zvláštne uznanie poroty producentovi
Ivan Ostrochovský
za kreatívne producentské aktivity k experimentálnym filmom Frem, The Sound Is Innocent a celovečernému debutu Punk je hned

Cena Igric 2020 za prínos slovenskej kinematografii

Stanislav Szomolány, kameraman
„Filmové dielo je vynikajúcou príležitosťou ako spojiť do fascinujúceho celku silné myšlienky textu, režisérovu umeleckú víziu a silu obrazového stvárnenia“, napísal americký televízny producent a scenárista Steven Bochco.
O tom, že talent, originálne videnie a špičková profesionalita kameramana vždy zohrávala veľkú rolu v konečnom vyznení filmu niet, pri mene Stanislav Szomolányi, pochýb. Kameraman, ktorý spolupracoval s najvýznamnejšími slovenskými režisérmi, je neoddeliteľnou súčasťou „vizitky“ tých najlepších a najoriginálnejších slovenských filmových a televíznych diel. Či už spomenieme jeho prvotinu Slnko v sieti, či niektoré z jeho ďalších kinematografických a televíznych filmov – Panna Zázračnica, Organ, Tri dcéry, Krotká, Balada o siedmich obesených, Nevera po slovensky a mnohé ďalšie. Jeho práca nezostala nepovšimnutá ani v radoch porotcov medzinárodných festivalov. Za svoju filmovú tvorbu získal aj viacero domácich ocenení. Od roku 2005 je nositeľom jedného z najvyšších štátnych vyznamenaní, Pribinovho kríža III. triedy, za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kinematografie.
Na svojom tvorivom konte má 101 hraných filmov, 14 dokumentárnych a 2 seriály. Mnohé z nich sú zapísané v zlatom fonde slovenskej kinematografie. Veľká časť jeho úspešnej tvorby je spojená s režisérom Štefanom Uhrom. Stanislav Szomolányi spolupracoval aj s ďalšími významnými slovenskými režisérmi. Napríklad s Jurajom Jakubiskom, Martinom Hollým, Stanislavom Barabášom či Petrom Solanom. Szomolányi je spoluzakladateľom katedry kameramanskej tvorby v roku 1991 na VŠMU v Bratislave, kde vychoval nejednu generáciu úspešných kameramanov, ktorí sa svojou prácou presadili doma i v zahraničí.
Jeho originalita, profesionalita a optimistický, pozitívny prístup k tvorbe i k životu sú veľkou devízou a kvalitou jeho osobnosti. Kameraman Stanislav Szomolányi je bezpochyby jedným z najvýznamnejších slovenských predstaviteľov kameramanskej profesie. Jeho filmy patria do Zlatého fondu kinematografie.

Ceny slovenskej filmovej kritiky

Anketa členov KFN za tvorivé výkony v roku 2019
Ankety sa zúčastnilo rekordných 83,00 percent členov. O ocenenia sa uchádzalo 29 hraných a animovaných a 14 dokumentárnych filmov.
Najlepším slovenským celovečerným hraným alebo animovaným, aj koprodukčným, filmom pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2019 sa stala dráma Nech je svetlo
Najlepším slovenským celovečerným, aj koprodukčným, dokumentárnym filmom pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2019 sa stala Dobrá smrť.
Zo 197 zahraničných snímok , ktoré mali distribučnú premiéru v slovenských kinách v roku 2019 vybrali členovia predsedníctva 40. Tridsaťdeväť hlasujúcich dalo hlas filmu Parazit.

 

Slovenský celovečerný hraný alebo animovaný, aj koprodukčný, film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2019

Nech je svetlo – Slovensko/Česko – 2019
režisér: Marko Škop
producenti: Marko Škop, Ján Meliš, Petr Oukropec, Pavel Strnad

Slovenský celovečerný, aj koprodukčný, dokumentárny film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2019

Dobrá smrť – Slovensko/Česko/Francúzsko/Rakúsko – 2018
režisér: Tomáš Krupa
producenti: Tomáš Krupa, Dagmar Sedláčková, Arash T. Riahi

Filmová kritika a publicistika

Cenu za publikačnú filmovú činnosť a audiovizuálne aktivity získal
Miloš Krekovič – filmový kritik a publicista

Najlepší zahraničný film v slovenských kinách v roku 2019

Parazit (Gisaengchung, r. Pon Džun-ho, Južná Kórea, 2019)
distribútor: Asociácia slovenských filmových klubov

Distribučná spoločnosť, ktorá uviedla do kín najlepší zahraničný film v roku 2019
Asociácia slovenských filmových klubov – film Parazit

 

Vizuálna doku-show – Igric 2020
V nedeľu 20. septembra 2020 sa bola v Bratislave len tlačová beseda s novinármi v Dome kultúry Zrkadlový háj o 15.30. hod, ktorí dostali všetky podklady k udeleným cenám tohtoročných Igricov. Nikto z prítomných však nevidel slávnostné udeľovanie cien, tedavizuálnu doku-show - Igric 2020, ktorú v sobotu 26. septembra o 20.45 odvysiela STV 2. Autorkou konceptu, idey a scenára programu Igric 2020 je režisérka a producentka Yvonne Vavrová, ktorá hovorí:

Celá scenáristicko - režijná koncepcia vychádza zo základnej výtvarnej premisy, že film aj televízia vo svojich počiatkoch boli čierno-biele. Čistá biela a hustá čierna. V týchto dvoch „farebných“ mantineloch spektra sa pohybovala umelecká invencia už 125 rokov starej kinematografie a niečo vyše 70 rokov „starej“ televízie. Film je mužského rodu, televízia ženského rodu. On starší skúsenejší, veď za 125 rokov už akú-takú skúsenosť naberiete, ona, tá televízia mladšia sestra, ktorá je síce drobnejšia, čo sa týka do rozmerov obrazovky, ale aj do výberu tém.

Tieto dva fenomény doby sa stretnú na 31. ročníku udeľovania národných cien za film a televíziu IGRIC 2020. Obidve médiá budú reprezentovať dvaja moderátori, muž a žena,herec Peter Kočiš a herečka Zuzka Porubjaková, ktorí nás budú sprevádzať zaujímavou históriou filmu aj televízie. Samozrejme popri tom sú vyzdvihnuté aj najvýraznejšie diela slovenskej kinematografie a televíznej tvorby. A v neposlednom rade odovzdané ceny IGRIC siedmim laureátom.

Vzhľadom k zložitej situácií s Covid -19, keď nebolo isté či slávnostná akcia bude môcť prebehnúť za prítomnosti divákov, zvolila som možnosť vytvoriť avantgardnú alternatívnu verziu show - dokumentu s prvkami obrazového experimentu. V dekorácií, ktorú som rozdelila na dve polovice, t.j. jedna polovica biela a druhá čierna ktorá pozostávala z LED steny na ktorú sa premietali rôzne optické ilúzie, klamy a abstraktné fragmenty z filmov.

V programe nechýbajú ani samostatné príspevky, ktoré predstavia osobnosti, ktoré sa v minulosti angažovali, aby udeľovanie cien IGRIC bolo zachované. Divákov necháme nazrieť aj do procesu výroby sošky Igrica a nazrieme aj do kuchyne filmárskej a televíznej práce.
V krátkom videopríspevku si pripomenieme aj jubilujúcich filmových a televíznych umelcov, spomenieme si na všetkých skvelých hercov, režisérov a scenáristov, ktorí nás už v tomto aj v minulom roku opustili.

Moderátorská dvojica je nielen faktickým hmatateľným sprievodcom celým programom, ale aj v siedmych prevlekoch približujú najväčšie medzníky kinematografie a televízie. Vzhľadom k tomu, že program sa nesie v čierno-bielej koncepcii až do záverečnej sekvencie, vybrali sme kostýmy zo slávnych filmov, ktoré boli postavené na kontraste bielej a čiernej. Napríklad kostým Marilyn Monroe (Slamený vdovec), alebo Audrey Hepburn vo filme Raňajky u Tiffanyho, kožené vypasované čierne nohavice a sexi bunda Johna Travoltu a Olivie Newton John z filmu Pomáda, alebo kostým Umy Thurman a Johna Travoltu z filmu Pulp Fiction, alebo vyťahaný pletený sveter a šiltovka z Truffautovho filmu Jules a Jim a ďalšie. V súvislosti s týmito kostýmami a oceneným slovenským filmom sa však dostávame aj k paralele konkrétneho slovenskému filmu a prípadným konotáciám.

Celý 74 minútový program bude rozdelený do 7 častí, v ktorej sa vždy odovzdá jedna soška IGRICA. Sošku príde prevziať ocenený laureát a spolu s obidvoma moderátormi sa uskutoční nielen klasická ďakovačka, ale niečo na spôsob rozhovoru, kedy dáme priestor porozprávať sa aj o intenciách tvorcu toho-ktorého oceneného filmu. To je zásadný rozdiel od bežných pódiových oceňovačiek, kde sa veľa času stratí vychádzaním na scénu, ďakovaním spolupracovníkom sediacim v sále, ako aj hluchým časom potrebným na zmenu ďalšej scény. O to viac času bude na hlbšie preniknutie do problematiky filmu, na nazretie do histórie filmu a televízie a samozrejme aj do vizuálnych experimentov, ktoré ukážu zaujímavé míľniky filmu aj televízie, kedy sa vďaka invencii výtvarníkov podarilo zhmotniť mnohé sny a fantázie režisérov.

Do tohto celého konceptu zapadnú aj 2 hudobné čísla jazzového speváka Petra Lipu, ktorý v intenciách toho-ktorého predelu zaspieva na pozadí LED steny pesničky korešpondujúce s práve oceneným filmom.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tridsiaty prvý ročník Igric 2020
Press servis

V tomto výnimočnom, pre umelcov nepriaznivom roku, prichádzame s 31. ročníkom udeľovania národných kinematografických a audiovizuálnych cien Igric 2020. Zložitá spoločenská situácia síce dokáže tvorivé aktivity pribrzdiť, ale určite nie zastaviť.
Igric už niekoľkokrát v histórii dokázal, že nerezignuje na silu a kreativitu filmových a televíznych tvorcov, nezlomí sa pod náporom nepriaznivých udalostí a húževnato a pozorne sleduje slovenskú filmovú a televíznu tvorbu. Vždy znovu a znovu prichádza s oceneniami, ktoré môžu umelcov povzbudiť, pripomenúť im, že ich práca má zmysel a nezastupiteľné miesto v životoch ľudí a rozvoji národnej kultúry.
Všetkým oceneným, ale ostatným filmovým a televíznym tvorcom, želáme veľa sily, energie a odhodlania prekonať súčasné prekážky a ťažké časy!

Slovenský filmový zväz
Únia slovenských filmových tvorcov
Literárny fond

Bratislava, 20.9.2020

 

Ako vznikla cena Igric

V socialistickom Československu bol celý rad filmových tematických prehliadok a súťaží. Ich vyvrcholením bolo každoročné bilancovanie hranej i krátkometrážnej tvorby. No do výberu filmov a najmä do ich ocenenia zasahovalo nielen vedenie kinematografie, ale aj vyššie stranícke orgány.

Už pri prvom politickom odmäku roku 1963/64 a súčasnom nástupe československej novej vlny sa na pôde Filmového a televízneho zväzu (FITEZ) zrodila myšlienka samostatného a nezávislého hodnotenia tvorby. Na konci roku 1966 sa myšlienka stala realizovateľnou. Spojenie so Slovenským literárnym fondom vytvorilo zázemie, aby boli ocenenia aj finančne dotované. Na báze národných kinematografií, slovenskej a českej.

FITEZ pomenoval svoju cenu Trilobit. Ja som navrhol názov Igric.
Prečo? Igric (po latinsky Joculátor) bol stredoveký potulný spevák, herec komediant atď. Joculátori sa regrutovali nie iba z nižších spoločenských vrstiev, ale najmä z radov nedoštudovaných kňazov, právnikov, lekárov.
Ich sociálne zázemie patrí k paradoxom stredoveku, v ktorom na jednej strane vládla masová negramotnosť a na strane druhej nezamestnanosť inteligencie. Joculátori sa delili stavovsky – ako súveká spoločnosť. Minesängri a trubadúri skladali a prednášali hrdinské i oslavné básne pre bohatých a mocných, sami boli poväčšine bohatí. Iní zasa robili dvorných bláznov, šašov a tiež sa nemali zle. Tí praví nezávislí igrici chodili medzi ľud, vystupovali na jarmokoch, pútnických miestach, vidieckych svadbách, v prícestných krčmách a pod. Boli muzikanti, speváci, herci, ránhojiči, zariekavači, žongléri, kúzelníci. Ovládali devätoro remesiel a tým desiatym bola bieda. Ich repertoár bol veľmi široký: prinášali správy i poznatky zo sveta, senzácie i poučenia, boli tvorcami stredovekej smiechovej kultúry – vymýšľali texty, gagy, scénické realizácie – skladali a spievali žartovné, náboženské, hrdinské i baladické piesne, scenáristicky, dramaturgicky, herecky i režijne sa zúčastňovali veľkolepých stredovekých mystérií atď., atď.

Môj návrh bol prostredníctvom FITEZu prijatý. Osobitne ho podporil Stano Barabáš, jeho podpredseda, ktorý mal na starosti prípravu podujatia. S tajomníkom FITEZu Jánom Szelepczényim sme navštívili akademickú sochárku Ernu Masarovičovú a dohodli s ňou vecný symbol ceny. Opísal som jej atribúty stredovekého igrica, ona mala vtedy vyhotovenú sériu komorných plastík: sochárskych alegórií múz a tuším sošku Hudba modifikovala do tejto podoby.

Prvé udeľovanie sa konalo v roku 1967. Zúčastnil sa ho čestný predseda FITEZu, národný umelec Martin Frič. Ocenenia Igric sa udeľovali ešte v rokoch 1968, 1969.

V prúde týchto filmových udalostí bol aj 21. august 1968 a jeho internacionálna "pomoc". FITEZ bol jednou (možno aj jedinou) organizáciou, ktorá súhlas s "pomocou" nevyslovila a nepodpísala. V dôsledku toho bola ako protispoločenská a protisocialistická organizácia príkazom federálneho Ministerstva vnútra zrušená a všetky jej aktivity boli zakázané. Členovia predsedníctva, ktorí o stanovisku svojej organizácie jednomyseľne rozhodli, "dočasne" nesmeli byť prijatí za členov novo konštituovaného Zväzu dramatických umelcov. FITEZ a Igric boli teda koncom roku 1969 z príkazu ministra vnútra, ako najkompetentnejšieho v oblasti kultúry, "zavesené na klinec". FITEZ bol 7.1.1970 vylúčený z Národnej fronty a tým na dvadsať rokov zakázaný a udeľovanie Igricov zrušené.
Slovenský filmový zväz sa pri svojom konštituovaní roku 1990 prihlásil k dedičstvu FITEZu a bolo teda logické, že 31.1.1993 obnovil aj udeľovanie ceny Igric.

Treba len vysloviť želanie, aby Igric naďalej napĺňal svoj pôvodný cieľ: hodnotiť dosiahnuté výsledky, stanovovať kritériá hodnôt, vytyčovať budúce smerovanie filmovej a televíznej tvorby.

Martin Slivka, 2000

Soška Igric

FITEZ pomenoval svoju cenu po stredovekom potulnom spevákovi, hercovi
a komediantovi Igricovi po latinsky Joculátorovi. Títo sa sa regrutovali nielen z nižších vrstiev, ale najmä z radov nedoštudovaných kňazov, právnikov a lekárov. Skladali a prednášali hrdinské a oslavné básne, iní zase robili dvorných šašov. Prinášali správy a poznatky zo sveta, boli tvorcami stredovekej kultúry - vymýšľali texty, gagy, scenáristicky, réžijne a herecky sa zúčastňovali veľkolepých stredovekých mystérií.
Jednoducho Igricovia boli veľmi umelecky všestranní.

Soška Igric, ktorú dnes vlastní už vyše stovky umelcov, vznikla na základe návrhu akademickej sochárky Erny Masarovičovej. Alegória múz a soška Hudba sa modifikovala do dnešnej podoby. Výroba tejto sošky je pomerne náročná. Odlieva sa z bronzu a každá je unikátom. Už viac ako 10 rokov ju umelecky stvárňuje Andrej Margoč.

Ceny Igric a tvorivé prémie

Tohtoročná porota, ktorá pracovala v zložení predseda - Dušan Trančík režisér a scenárista, členovia Juraj Lihosit režisér, Katarína Farkašová režisérka a dramaturgička, František Kovár herec, Beata Felová dramaturgička, Miloš Končok režisér a scenárista, Štefan Vanek, umelecký strihač, sa rozhodla nasdledovne:

Igric za celoživotné dielo
Stanislav Szomolányi

za mimoriadny prínos slovenskej kinematografii v oblasti filmovej a televíznej kamery. Na svojom tvorivom konte má tri desiatky celovečerných filmov. Mnohé z nich sú zapísané v zlatom fonde slovenskej kinematografie. Veľká časť jeho úspešnej tvorby je spojená s režisérom Štefanom Uhrom. Szomolányi je spoluzakladateľom katedry kameramanskej tvorby na VŠMU v Bratislave, kde vychoval nejednu generáciu úspešných kameramanov, ktorí sa svojou prácou presadili doma i v zahraničí.

Igric za hranú tvorbu pre kiná
Noro Držiak

za réžiu filmu Cesta do Nemožna.
Za kreatívny výtvarný prístup, pozitívne videnie a humor, ktorým nadväzuje na tvorbu Goergesa Méliesa a svetoznámu československú kinematografiu animovaných i trikových filmov a fantazijných prvkov Karla Zemana.

Igric za televíznu a dramatickú tvorbu
Alena Bodingerová, Peter Nagy, Naďa Jurkemik

Za scenár televízneho seriálu Hniezdo.
Za kvalitný dramatický text, spracovanie pútavého príbehu a poctivú tímovú prácu na scenári úspešného seriálu, ktorý si zaslúžene našiel cestu k mnohým divákom.

Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu
Tomáš Krupa
za film Dobrá smrť.
Za mimoriadne čestné a dôstojné prelomenie tabuizovanej témy a kultivovanú dokumentaristickú výpoveď.

 

Igric za animovanú tvorbu sa rozhodla porota neudeliť

Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom
Soňa Norisová
za kreatívny herecký prínos stvárnenia postavy Kristíny Važanovej v televíznom seriáli Hniezdo.

Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele
Milan Ondrík
za postavu Milana zo súčasného slovenského vidieka vo filme Nech je svetlo,
v ktorom ako otec rodiny rieši etický problém zlyhania a nápravy svojho mladistvého syna.

 

Tvorivé prémie Igric

Tvorivá prémie za hranú filmovú tvorbu pre kiná

Marko Škop
za réžiu filmu Nech je svetlo, v ktorom rieši zásadné morálne vlastnosti dedinskej komunity s rešpektom voči obyčajnému človeku a pochopením sociálnych javov v malom svete zabudnutej každodennosti.

Juraj Šlauka
za réžiu filmu Punk je hned!, v ktorom podáva autentický obraz sociálnych problémov a sebadeštrukcie drogovo závislej entity.

Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu
Braňo Mišík
za tvorivý režisérsky výkon v televíznom seriáli Hniezdo,
ktorým sa kreatívne prihovoril mainstreamovému divákovi.

Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu
Dušan Hudec
za réžiu filmu Bol som blízko neba
pravdivý portrét ľudí, ktorí zostali verní svojmu presvedčeniu až do svojej smrti.

Pavol Pekarčík
za réžiu filmu Hluché dni.
Za osobitý prístup k ľuďom, ktorých sny a ideály dokázal trpezlivo pozorovať a priniesť o ich živote autentické filmové svedectvo.

Tvorivá prémie za animovanú tvorbu
Martin Smatana
za film Šarkan
za jeho talentovaný prínos v oblasti študentskej animovanej tvorby.

Joanna Kožuch
za réžiu animovaného filmu Music Box
za kvalitatívne nové poňatie animovanej tvorby.

Tvorivá prémia za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu
Zuzana Piussi a Vít Janeček
za réžiu filmu OBLIEHANIE MESTA.
Za aktuálnu a mimoriadne dôležitú správu, ktorá odhaľuje nerovnosť boja občianskej spoločnosti voči netransparentným podnikateľským skupinám.

Tvorivá prémia za audiovizuálnu teóriu a kritiku
Yvonne Vavrová
za teoretickú prácu Etika režiséra
a cenný prístup k problematike súčasnej mediálnej etiky.

Tvorivá prémia za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele
Zuzana Konečná, za mimoriadne ľudské a civilné stvárnenie postavy Zuzky vo filme Nech je svetlo.

Júlia Valentová - Vidrnáková
za rezonujúcu hereckú kreáciu Labiny vo filme Pomaľované vtáča.

Tvorivá prémia za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele –
Richard Autner
Za náročné a osobité stvárnenie postavy Nera v televíznej inscenácii Nero a Seneca.

Pavol Višňovský
za presvedčivú interpretáciu postavy Ivana Rozložného v televíznom seriáli Hniezdo.

Cena Jána Fajnora v kategórii hraná filmová a televízna tvorba -
Jakub Medvecký a Teodor Kuhn
za scenáristický debut filmu Ostrým nožom.

V kategórii dokumentárna filmová a televízna tvorba - cena neudelená

Cena Jána Fajnora v kategórii animovaná tvorba
Michaela Mihályi a Dávid Štumpf
za scenár a réžiu filmu Sh_t happens.
Za originálne výtvarné stvárnenie a absurdnú ironickú nadsázku ľudského egoizmu.

Zvláštne uznanie poroty producentovi
Ivan Ostrochovský
za kreatívne producentské aktivity k experimentálnym filmom Frem, The Sound Is Innocent a celovečernému debutu Punk je hned

Cena Igric 2020 za prínos slovenskej kinematografii

Stanislav Szomolány, kameraman
„Filmové dielo je vynikajúcou príležitosťou ako spojiť do fascinujúceho celku silné myšlienky textu, režisérovu umeleckú víziu a silu obrazového stvárnenia“, napísal americký televízny producent a scenárista Steven Bochco.
O tom, že talent, originálne videnie a špičková profesionalita kameramana vždy zohrávala veľkú rolu v konečnom vyznení filmu niet, pri mene Stanislav Szomolányi, pochýb. Kameraman, ktorý spolupracoval s najvýznamnejšími slovenskými režisérmi, je neoddeliteľnou súčasťou „vizitky“ tých najlepších a najoriginálnejších slovenských filmových a televíznych diel. Či už spomenieme jeho prvotinu Slnko v sieti, či niektoré z jeho ďalších kinematografických a televíznych filmov – Panna Zázračnica, Organ, Tri dcéry, Krotká, Balada o siedmich obesených, Nevera po slovensky a mnohé ďalšie. Jeho práca nezostala nepovšimnutá ani v radoch porotcov medzinárodných festivalov. Za svoju filmovú tvorbu získal aj viacero domácich ocenení. Od roku 2005 je nositeľom jedného z najvyšších štátnych vyznamenaní, Pribinovho kríža III. triedy, za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kinematografie.
Na svojom tvorivom konte má 101 hraných filmov, 14 dokumentárnych a 2 seriály. Mnohé z nich sú zapísané v zlatom fonde slovenskej kinematografie. Veľká časť jeho úspešnej tvorby je spojená s režisérom Štefanom Uhrom. Stanislav Szomolányi spolupracoval aj s ďalšími významnými slovenskými režisérmi. Napríklad s Jurajom Jakubiskom, Martinom Hollým, Stanislavom Barabášom či Petrom Solanom. Szomolányi je spoluzakladateľom katedry kameramanskej tvorby v roku 1991 na VŠMU v Bratislave, kde vychoval nejednu generáciu úspešných kameramanov, ktorí sa svojou prácou presadili doma i v zahraničí.
Jeho originalita, profesionalita a optimistický, pozitívny prístup k tvorbe i k životu sú veľkou devízou a kvalitou jeho osobnosti. Kameraman Stanislav Szomolányi je bezpochyby jedným z najvýznamnejších slovenských predstaviteľov kameramanskej profesie. Jeho filmy patria do Zlatého fondu kinematografie.

Ceny slovenskej filmovej kritiky

Anketa členov KFN za tvorivé výkony v roku 2019
Ankety sa zúčastnilo rekordných 83,00 percent členov. O ocenenia sa uchádzalo 29 hraných a animovaných a 14 dokumentárnych filmov.
Najlepším slovenským celovečerným hraným alebo animovaným, aj koprodukčným, filmom pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2019 sa stala dráma Nech je svetlo
Najlepším slovenským celovečerným, aj koprodukčným, dokumentárnym filmom pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2019 sa stala Dobrá smrť.
Zo 197 zahraničných snímok , ktoré mali distribučnú premiéru v slovenských kinách v roku 2019 vybrali členovia predsedníctva 40. Tridsaťdeväť hlasujúcich dalo hlas filmu Parazit.

 

Slovenský celovečerný hraný alebo animovaný, aj koprodukčný, film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2019

Nech je svetlo – Slovensko/Česko – 2019
režisér: Marko Škop
producenti: Marko Škop, Ján Meliš, Petr Oukropec, Pavel Strnad

Slovenský celovečerný, aj koprodukčný, dokumentárny film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2019

Dobrá smrť – Slovensko/Česko/Francúzsko/Rakúsko – 2018
režisér: Tomáš Krupa
producenti: Tomáš Krupa, Dagmar Sedláčková, Arash T. Riahi

Filmová kritika a publicistika

Cenu za publikačnú filmovú činnosť a audiovizuálne aktivity získal
Miloš Krekovič – filmový kritik a publicista

Najlepší zahraničný film v slovenských kinách v roku 2019

Parazit (Gisaengchung, r. Pon Džun-ho, Južná Kórea, 2019)
distribútor: Asociácia slovenských filmových klubov

Distribučná spoločnosť, ktorá uviedla do kín najlepší zahraničný film v roku 2019
Asociácia slovenských filmových klubov – film Parazit

 

Vizuálna doku-show – Igric 2020
V nedeľu 20. septembra 2020 sa bola v Bratislave len tlačová beseda s novinármi v Dome kultúry Zrkadlový háj o 15.30. hod, ktorí dostali všetky podklady k udeleným cenám tohtoročných Igricov. Nikto z prítomných však nevidel slávnostné udeľovanie cien, tedavizuálnu doku-show - Igric 2020, ktorú v sobotu 26. septembra o 20.45 odvysiela STV 2. Autorkou konceptu, idey a scenára programu Igric 2020 je režisérka a producentka Yvonne Vavrová, ktorá hovorí:

Celá scenáristicko - režijná koncepcia vychádza zo základnej výtvarnej premisy, že film aj televízia vo svojich počiatkoch boli čierno-biele. Čistá biela a hustá čierna. V týchto dvoch „farebných“ mantineloch spektra sa pohybovala umelecká invencia už 125 rokov starej kinematografie a niečo vyše 70 rokov „starej“ televízie. Film je mužského rodu, televízia ženského rodu. On starší skúsenejší, veď za 125 rokov už akú-takú skúsenosť naberiete, ona, tá televízia mladšia sestra, ktorá je síce drobnejšia, čo sa týka do rozmerov obrazovky, ale aj do výberu tém.

Tieto dva fenomény doby sa stretnú na 31. ročníku udeľovania národných cien za film a televíziu IGRIC 2020. Obidve médiá budú reprezentovať dvaja moderátori, muž a žena,herec Peter Kočiš a herečka Zuzka Porubjaková, ktorí nás budú sprevádzať zaujímavou históriou filmu aj televízie. Samozrejme popri tom sú vyzdvihnuté aj najvýraznejšie diela slovenskej kinematografie a televíznej tvorby. A v neposlednom rade odovzdané ceny IGRIC siedmim laureátom.

Vzhľadom k zložitej situácií s Covid -19, keď nebolo isté či slávnostná akcia bude môcť prebehnúť za prítomnosti divákov, zvolila som možnosť vytvoriť avantgardnú alternatívnu verziu show - dokumentu s prvkami obrazového experimentu. V dekorácií, ktorú som rozdelila na dve polovice, t.j. jedna polovica biela a druhá čierna ktorá pozostávala z LED steny na ktorú sa premietali rôzne optické ilúzie, klamy a abstraktné fragmenty z filmov.

V programe nechýbajú ani samostatné príspevky, ktoré predstavia osobnosti, ktoré sa v minulosti angažovali, aby udeľovanie cien IGRIC bolo zachované. Divákov necháme nazrieť aj do procesu výroby sošky Igrica a nazrieme aj do kuchyne filmárskej a televíznej práce.
V krátkom videopríspevku si pripomenieme aj jubilujúcich filmových a televíznych umelcov, spomenieme si na všetkých skvelých hercov, režisérov a scenáristov, ktorí nás už v tomto aj v minulom roku opustili.

Moderátorská dvojica je nielen faktickým hmatateľným sprievodcom celým programom, ale aj v siedmych prevlekoch približujú najväčšie medzníky kinematografie a televízie. Vzhľadom k tomu, že program sa nesie v čierno-bielej koncepcii až do záverečnej sekvencie, vybrali sme kostýmy zo slávnych filmov, ktoré boli postavené na kontraste bielej a čiernej. Napríklad kostým Marilyn Monroe (Slamený vdovec), alebo Audrey Hepburn vo filme Raňajky u Tiffanyho, kožené vypasované čierne nohavice a sexi bunda Johna Travoltu a Olivie Newton John z filmu Pomáda, alebo kostým Umy Thurman a Johna Travoltu z filmu Pulp Fiction, alebo vyťahaný pletený sveter a šiltovka z Truffautovho filmu Jules a Jim a ďalšie. V súvislosti s týmito kostýmami a oceneným slovenským filmom sa však dostávame aj k paralele konkrétneho slovenskému filmu a prípadným konotáciám.

Celý 74 minútový program bude rozdelený do 7 častí, v ktorej sa vždy odovzdá jedna soška IGRICA. Sošku príde prevziať ocenený laureát a spolu s obidvoma moderátormi sa uskutoční nielen klasická ďakovačka, ale niečo na spôsob rozhovoru, kedy dáme priestor porozprávať sa aj o intenciách tvorcu toho-ktorého oceneného filmu. To je zásadný rozdiel od bežných pódiových oceňovačiek, kde sa veľa času stratí vychádzaním na scénu, ďakovaním spolupracovníkom sediacim v sále, ako aj hluchým časom potrebným na zmenu ďalšej scény. O to viac času bude na hlbšie preniknutie do problematiky filmu, na nazretie do histórie filmu a televízie a samozrejme aj do vizuálnych experimentov, ktoré ukážu zaujímavé míľniky filmu aj televízie, kedy sa vďaka invencii výtvarníkov podarilo zhmotniť mnohé sny a fantázie režisérov.

Do tohto celého konceptu zapadnú aj 2 hudobné čísla jazzového speváka Petra Lipu, ktorý v intenciách toho-ktorého predelu zaspieva na pozadí LED steny pesničky korešpondujúce s práve oceneným filmom.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tridsiaty prvý ročník Igric 2020
Press servis

V tomto výnimočnom, pre umelcov nepriaznivom roku, prichádzame s 31. ročníkom udeľovania národných kinematografických a audiovizuálnych cien Igric 2020. Zložitá spoločenská situácia síce dokáže tvorivé aktivity pribrzdiť, ale určite nie zastaviť.
Igric už niekoľkokrát v histórii dokázal, že nerezignuje na silu a kreativitu filmových a televíznych tvorcov, nezlomí sa pod náporom nepriaznivých udalostí a húževnato a pozorne sleduje slovenskú filmovú a televíznu tvorbu. Vždy znovu a znovu prichádza s oceneniami, ktoré môžu umelcov povzbudiť, pripomenúť im, že ich práca má zmysel a nezastupiteľné miesto v životoch ľudí a rozvoji národnej kultúry.
Všetkým oceneným, ale ostatným filmovým a televíznym tvorcom, želáme veľa sily, energie a odhodlania prekonať súčasné prekážky a ťažké časy!

Slovenský filmový zväz
Únia slovenských filmových tvorcov
Literárny fond

Bratislava, 20.9.2020

 

Ako vznikla cena Igric

V socialistickom Československu bol celý rad filmových tematických prehliadok a súťaží. Ich vyvrcholením bolo každoročné bilancovanie hranej i krátkometrážnej tvorby. No do výberu filmov a najmä do ich ocenenia zasahovalo nielen vedenie kinematografie, ale aj vyššie stranícke orgány.

Už pri prvom politickom odmäku roku 1963/64 a súčasnom nástupe československej novej vlny sa na pôde Filmového a televízneho zväzu (FITEZ) zrodila myšlienka samostatného a nezávislého hodnotenia tvorby. Na konci roku 1966 sa myšlienka stala realizovateľnou. Spojenie so Slovenským literárnym fondom vytvorilo zázemie, aby boli ocenenia aj finančne dotované. Na báze národných kinematografií, slovenskej a českej.

FITEZ pomenoval svoju cenu Trilobit. Ja som navrhol názov Igric.
Prečo? Igric (po latinsky Joculátor) bol stredoveký potulný spevák, herec komediant atď. Joculátori sa regrutovali nie iba z nižších spoločenských vrstiev, ale najmä z radov nedoštudovaných kňazov, právnikov, lekárov.
Ich sociálne zázemie patrí k paradoxom stredoveku, v ktorom na jednej strane vládla masová negramotnosť a na strane druhej nezamestnanosť inteligencie. Joculátori sa delili stavovsky – ako súveká spoločnosť. Minesängri a trubadúri skladali a prednášali hrdinské i oslavné básne pre bohatých a mocných, sami boli poväčšine bohatí. Iní zasa robili dvorných bláznov, šašov a tiež sa nemali zle. Tí praví nezávislí igrici chodili medzi ľud, vystupovali na jarmokoch, pútnických miestach, vidieckych svadbách, v prícestných krčmách a pod. Boli muzikanti, speváci, herci, ránhojiči, zariekavači, žongléri, kúzelníci. Ovládali devätoro remesiel a tým desiatym bola bieda. Ich repertoár bol veľmi široký: prinášali správy i poznatky zo sveta, senzácie i poučenia, boli tvorcami stredovekej smiechovej kultúry – vymýšľali texty, gagy, scénické realizácie – skladali a spievali žartovné, náboženské, hrdinské i baladické piesne, scenáristicky, dramaturgicky, herecky i režijne sa zúčastňovali veľkolepých stredovekých mystérií atď., atď.

Môj návrh bol prostredníctvom FITEZu prijatý. Osobitne ho podporil Stano Barabáš, jeho podpredseda, ktorý mal na starosti prípravu podujatia. S tajomníkom FITEZu Jánom Szelepczényim sme navštívili akademickú sochárku Ernu Masarovičovú a dohodli s ňou vecný symbol ceny. Opísal som jej atribúty stredovekého igrica, ona mala vtedy vyhotovenú sériu komorných plastík: sochárskych alegórií múz a tuším sošku Hudba modifikovala do tejto podoby.

Prvé udeľovanie sa konalo v roku 1967. Zúčastnil sa ho čestný predseda FITEZu, národný umelec Martin Frič. Ocenenia Igric sa udeľovali ešte v rokoch 1968, 1969.

V prúde týchto filmových udalostí bol aj 21. august 1968 a jeho internacionálna "pomoc". FITEZ bol jednou (možno aj jedinou) organizáciou, ktorá súhlas s "pomocou" nevyslovila a nepodpísala. V dôsledku toho bola ako protispoločenská a protisocialistická organizácia príkazom federálneho Ministerstva vnútra zrušená a všetky jej aktivity boli zakázané. Členovia predsedníctva, ktorí o stanovisku svojej organizácie jednomyseľne rozhodli, "dočasne" nesmeli byť prijatí za členov novo konštituovaného Zväzu dramatických umelcov. FITEZ a Igric boli teda koncom roku 1969 z príkazu ministra vnútra, ako najkompetentnejšieho v oblasti kultúry, "zavesené na klinec". FITEZ bol 7.1.1970 vylúčený z Národnej fronty a tým na dvadsať rokov zakázaný a udeľovanie Igricov zrušené.
Slovenský filmový zväz sa pri svojom konštituovaní roku 1990 prihlásil k dedičstvu FITEZu a bolo teda logické, že 31.1.1993 obnovil aj udeľovanie ceny Igric.

Treba len vysloviť želanie, aby Igric naďalej napĺňal svoj pôvodný cieľ: hodnotiť dosiahnuté výsledky, stanovovať kritériá hodnôt, vytyčovať budúce smerovanie filmovej a televíznej tvorby.

Martin Slivka, 2000

Soška Igric

FITEZ pomenoval svoju cenu po stredovekom potulnom spevákovi, hercovi
a komediantovi Igricovi po latinsky Joculátorovi. Títo sa sa regrutovali nielen z nižších vrstiev, ale najmä z radov nedoštudovaných kňazov, právnikov a lekárov. Skladali a prednášali hrdinské a oslavné básne, iní zase robili dvorných šašov. Prinášali správy a poznatky zo sveta, boli tvorcami stredovekej kultúry - vymýšľali texty, gagy, scenáristicky, réžijne a herecky sa zúčastňovali veľkolepých stredovekých mystérií.
Jednoducho Igricovia boli veľmi umelecky všestranní.

Soška Igric, ktorú dnes vlastní už vyše stovky umelcov, vznikla na základe návrhu akademickej sochárky Erny Masarovičovej. Alegória múz a soška Hudba sa modifikovala do dnešnej podoby. Výroba tejto sošky je pomerne náročná. Odlieva sa z bronzu a každá je unikátom. Už viac ako 10 rokov ju umelecky stvárňuje Andrej Margoč.

Ceny Igric a tvorivé prémie

Tohtoročná porota, ktorá pracovala v zložení predseda - Dušan Trančík režisér a scenárista, členovia Juraj Lihosit režisér, Katarína Farkašová režisérka a dramaturgička, František Kovár herec, Beata Felová dramaturgička, Miloš Končok režisér a scenárista, Štefan Vanek, umelecký strihač, sa rozhodla nasdledovne:

Igric za celoživotné dielo
Stanislav Szomolányi

za mimoriadny prínos slovenskej kinematografii v oblasti filmovej a televíznej kamery. Na svojom tvorivom konte má tri desiatky celovečerných filmov. Mnohé z nich sú zapísané v zlatom fonde slovenskej kinematografie. Veľká časť jeho úspešnej tvorby je spojená s režisérom Štefanom Uhrom. Szomolányi je spoluzakladateľom katedry kameramanskej tvorby na VŠMU v Bratislave, kde vychoval nejednu generáciu úspešných kameramanov, ktorí sa svojou prácou presadili doma i v zahraničí.

Igric za hranú tvorbu pre kiná
Noro Držiak

za réžiu filmu Cesta do Nemožna.
Za kreatívny výtvarný prístup, pozitívne videnie a humor, ktorým nadväzuje na tvorbu Goergesa Méliesa a svetoznámu československú kinematografiu animovaných i trikových filmov a fantazijných prvkov Karla Zemana.

Igric za televíznu a dramatickú tvorbu
Alena Bodingerová, Peter Nagy, Naďa Jurkemik

Za scenár televízneho seriálu Hniezdo.
Za kvalitný dramatický text, spracovanie pútavého príbehu a poctivú tímovú prácu na scenári úspešného seriálu, ktorý si zaslúžene našiel cestu k mnohým divákom.

Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu
Tomáš Krupa
za film Dobrá smrť.
Za mimoriadne čestné a dôstojné prelomenie tabuizovanej témy a kultivovanú dokumentaristickú výpoveď.

 

Igric za animovanú tvorbu sa rozhodla porota neudeliť

Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom
Soňa Norisová
za kreatívny herecký prínos stvárnenia postavy Kristíny Važanovej v televíznom seriáli Hniezdo.

Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele
Milan Ondrík
za postavu Milana zo súčasného slovenského vidieka vo filme Nech je svetlo,
v ktorom ako otec rodiny rieši etický problém zlyhania a nápravy svojho mladistvého syna.

 

Tvorivé prémie Igric

Tvorivá prémie za hranú filmovú tvorbu pre kiná

Marko Škop
za réžiu filmu Nech je svetlo, v ktorom rieši zásadné morálne vlastnosti dedinskej komunity s rešpektom voči obyčajnému človeku a pochopením sociálnych javov v malom svete zabudnutej každodennosti.

Juraj Šlauka
za réžiu filmu Punk je hned!, v ktorom podáva autentický obraz sociálnych problémov a sebadeštrukcie drogovo závislej entity.

Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu
Braňo Mišík
za tvorivý režisérsky výkon v televíznom seriáli Hniezdo,
ktorým sa kreatívne prihovoril mainstreamovému divákovi.

Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu
Dušan Hudec
za réžiu filmu Bol som blízko neba
pravdivý portrét ľudí, ktorí zostali verní svojmu presvedčeniu až do svojej smrti.

Pavol Pekarčík
za réžiu filmu Hluché dni.
Za osobitý prístup k ľuďom, ktorých sny a ideály dokázal trpezlivo pozorovať a priniesť o ich živote autentické filmové svedectvo.

Tvorivá prémie za animovanú tvorbu
Martin Smatana
za film Šarkan
za jeho talentovaný prínos v oblasti študentskej animovanej tvorby.

Joanna Kožuch
za réžiu animovaného filmu Music Box
za kvalitatívne nové poňatie animovanej tvorby.

Tvorivá prémia za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu
Zuzana Piussi a Vít Janeček
za réžiu filmu OBLIEHANIE MESTA.
Za aktuálnu a mimoriadne dôležitú správu, ktorá odhaľuje nerovnosť boja občianskej spoločnosti voči netransparentným podnikateľským skupinám.

Tvorivá prémia za audiovizuálnu teóriu a kritiku
Yvonne Vavrová
za teoretickú prácu Etika režiséra
a cenný prístup k problematike súčasnej mediálnej etiky.

Tvorivá prémia za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele
Zuzana Konečná, za mimoriadne ľudské a civilné stvárnenie postavy Zuzky vo filme Nech je svetlo.

Júlia Valentová - Vidrnáková
za rezonujúcu hereckú kreáciu Labiny vo filme Pomaľované vtáča.

Tvorivá prémia za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele –
Richard Autner
Za náročné a osobité stvárnenie postavy Nera v televíznej inscenácii Nero a Seneca.

Pavol Višňovský
za presvedčivú interpretáciu postavy Ivana Rozložného v televíznom seriáli Hniezdo.

Cena Jána Fajnora v kategórii hraná filmová a televízna tvorba -
Jakub Medvecký a Teodor Kuhn
za scenáristický debut filmu Ostrým nožom.

V kategórii dokumentárna filmová a televízna tvorba - cena neudelená

Cena Jána Fajnora v kategórii animovaná tvorba
Michaela Mihályi a Dávid Štumpf
za scenár a réžiu filmu Sh_t happens.
Za originálne výtvarné stvárnenie a absurdnú ironickú nadsázku ľudského egoizmu.

Zvláštne uznanie poroty producentovi
Ivan Ostrochovský
za kreatívne producentské aktivity k experimentálnym filmom Frem, The Sound Is Innocent a celovečernému debutu Punk je hned

Cena Igric 2020 za prínos slovenskej kinematografii

Stanislav Szomolány, kameraman
„Filmové dielo je vynikajúcou príležitosťou ako spojiť do fascinujúceho celku silné myšlienky textu, režisérovu umeleckú víziu a silu obrazového stvárnenia“, napísal americký televízny producent a scenárista Steven Bochco.
O tom, že talent, originálne videnie a špičková profesionalita kameramana vždy zohrávala veľkú rolu v konečnom vyznení filmu niet, pri mene Stanislav Szomolányi, pochýb. Kameraman, ktorý spolupracoval s najvýznamnejšími slovenskými režisérmi, je neoddeliteľnou súčasťou „vizitky“ tých najlepších a najoriginálnejších slovenských filmových a televíznych diel. Či už spomenieme jeho prvotinu Slnko v sieti, či niektoré z jeho ďalších kinematografických a televíznych filmov – Panna Zázračnica, Organ, Tri dcéry, Krotká, Balada o siedmich obesených, Nevera po slovensky a mnohé ďalšie. Jeho práca nezostala nepovšimnutá ani v radoch porotcov medzinárodných festivalov. Za svoju filmovú tvorbu získal aj viacero domácich ocenení. Od roku 2005 je nositeľom jedného z najvyšších štátnych vyznamenaní, Pribinovho kríža III. triedy, za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kinematografie.
Na svojom tvorivom konte má 101 hraných filmov, 14 dokumentárnych a 2 seriály. Mnohé z nich sú zapísané v zlatom fonde slovenskej kinematografie. Veľká časť jeho úspešnej tvorby je spojená s režisérom Štefanom Uhrom. Stanislav Szomolányi spolupracoval aj s ďalšími významnými slovenskými režisérmi. Napríklad s Jurajom Jakubiskom, Martinom Hollým, Stanislavom Barabášom či Petrom Solanom. Szomolányi je spoluzakladateľom katedry kameramanskej tvorby v roku 1991 na VŠMU v Bratislave, kde vychoval nejednu generáciu úspešných kameramanov, ktorí sa svojou prácou presadili doma i v zahraničí.
Jeho originalita, profesionalita a optimistický, pozitívny prístup k tvorbe i k životu sú veľkou devízou a kvalitou jeho osobnosti. Kameraman Stanislav Szomolányi je bezpochyby jedným z najvýznamnejších slovenských predstaviteľov kameramanskej profesie. Jeho filmy patria do Zlatého fondu kinematografie.

Ceny slovenskej filmovej kritiky

Anketa členov KFN za tvorivé výkony v roku 2019
Ankety sa zúčastnilo rekordných 83,00 percent členov. O ocenenia sa uchádzalo 29 hraných a animovaných a 14 dokumentárnych filmov.
Najlepším slovenským celovečerným hraným alebo animovaným, aj koprodukčným, filmom pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2019 sa stala dráma Nech je svetlo
Najlepším slovenským celovečerným, aj koprodukčným, dokumentárnym filmom pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2019 sa stala Dobrá smrť.
Zo 197 zahraničných snímok , ktoré mali distribučnú premiéru v slovenských kinách v roku 2019 vybrali členovia predsedníctva 40. Tridsaťdeväť hlasujúcich dalo hlas filmu Parazit.

 

Slovenský celovečerný hraný alebo animovaný, aj koprodukčný, film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2019

Nech je svetlo – Slovensko/Česko – 2019
režisér: Marko Škop
producenti: Marko Škop, Ján Meliš, Petr Oukropec, Pavel Strnad

Slovenský celovečerný, aj koprodukčný, dokumentárny film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2019

Dobrá smrť – Slovensko/Česko/Francúzsko/Rakúsko – 2018
režisér: Tomáš Krupa
producenti: Tomáš Krupa, Dagmar Sedláčková, Arash T. Riahi

Filmová kritika a publicistika

Cenu za publikačnú filmovú činnosť a audiovizuálne aktivity získal
Miloš Krekovič – filmový kritik a publicista

Najlepší zahraničný film v slovenských kinách v roku 2019

Parazit (Gisaengchung, r. Pon Džun-ho, Južná Kórea, 2019)
distribútor: Asociácia slovenských filmových klubov

Distribučná spoločnosť, ktorá uviedla do kín najlepší zahraničný film v roku 2019
Asociácia slovenských filmových klubov – film Parazit

 

Vizuálna doku-show – Igric 2020
V nedeľu 20. septembra 2020 sa bola v Bratislave len tlačová beseda s novinármi v Dome kultúry Zrkadlový háj o 15.30. hod, ktorí dostali všetky podklady k udeleným cenám tohtoročných Igricov. Nikto z prítomných však nevidel slávnostné udeľovanie cien, tedavizuálnu doku-show - Igric 2020, ktorú v sobotu 26. septembra o 20.45 odvysiela STV 2. Autorkou konceptu, idey a scenára programu Igric 2020 je režisérka a producentka Yvonne Vavrová, ktorá hovorí:

Celá scenáristicko - režijná koncepcia vychádza zo základnej výtvarnej premisy, že film aj televízia vo svojich počiatkoch boli čierno-biele. Čistá biela a hustá čierna. V týchto dvoch „farebných“ mantineloch spektra sa pohybovala umelecká invencia už 125 rokov starej kinematografie a niečo vyše 70 rokov „starej“ televízie. Film je mužského rodu, televízia ženského rodu. On starší skúsenejší, veď za 125 rokov už akú-takú skúsenosť naberiete, ona, tá televízia mladšia sestra, ktorá je síce drobnejšia, čo sa týka do rozmerov obrazovky, ale aj do výberu tém.

Tieto dva fenomény doby sa stretnú na 31. ročníku udeľovania národných cien za film a televíziu IGRIC 2020. Obidve médiá budú reprezentovať dvaja moderátori, muž a žena,herec Peter Kočiš a herečka Zuzka Porubjaková, ktorí nás budú sprevádzať zaujímavou históriou filmu aj televízie. Samozrejme popri tom sú vyzdvihnuté aj najvýraznejšie diela slovenskej kinematografie a televíznej tvorby. A v neposlednom rade odovzdané ceny IGRIC siedmim laureátom.

Vzhľadom k zložitej situácií s Covid -19, keď nebolo isté či slávnostná akcia bude môcť prebehnúť za prítomnosti divákov, zvolila som možnosť vytvoriť avantgardnú alternatívnu verziu show - dokumentu s prvkami obrazového experimentu. V dekorácií, ktorú som rozdelila na dve polovice, t.j. jedna polovica biela a druhá čierna ktorá pozostávala z LED steny na ktorú sa premietali rôzne optické ilúzie, klamy a abstraktné fragmenty z filmov.

V programe nechýbajú ani samostatné príspevky, ktoré predstavia osobnosti, ktoré sa v minulosti angažovali, aby udeľovanie cien IGRIC bolo zachované. Divákov necháme nazrieť aj do procesu výroby sošky Igrica a nazrieme aj do kuchyne filmárskej a televíznej práce.
V krátkom videopríspevku si pripomenieme aj jubilujúcich filmových a televíznych umelcov, spomenieme si na všetkých skvelých hercov, režisérov a scenáristov, ktorí nás už v tomto aj v minulom roku opustili.

Moderátorská dvojica je nielen faktickým hmatateľným sprievodcom celým programom, ale aj v siedmych prevlekoch približujú najväčšie medzníky kinematografie a televízie. Vzhľadom k tomu, že program sa nesie v čierno-bielej koncepcii až do záverečnej sekvencie, vybrali sme kostýmy zo slávnych filmov, ktoré boli postavené na kontraste bielej a čiernej. Napríklad kostým Marilyn Monroe (Slamený vdovec), alebo Audrey Hepburn vo filme Raňajky u Tiffanyho, kožené vypasované čierne nohavice a sexi bunda Johna Travoltu a Olivie Newton John z filmu Pomáda, alebo kostým Umy Thurman a Johna Travoltu z filmu Pulp Fiction, alebo vyťahaný pletený sveter a šiltovka z Truffautovho filmu Jules a Jim a ďalšie. V súvislosti s týmito kostýmami a oceneným slovenským filmom sa však dostávame aj k paralele konkrétneho slovenskému filmu a prípadným konotáciám.

Celý 74 minútový program bude rozdelený do 7 častí, v ktorej sa vždy odovzdá jedna soška IGRICA. Sošku príde prevziať ocenený laureát a spolu s obidvoma moderátormi sa uskutoční nielen klasická ďakovačka, ale niečo na spôsob rozhovoru, kedy dáme priestor porozprávať sa aj o intenciách tvorcu toho-ktorého oceneného filmu. To je zásadný rozdiel od bežných pódiových oceňovačiek, kde sa veľa času stratí vychádzaním na scénu, ďakovaním spolupracovníkom sediacim v sále, ako aj hluchým časom potrebným na zmenu ďalšej scény. O to viac času bude na hlbšie preniknutie do problematiky filmu, na nazretie do histórie filmu a televízie a samozrejme aj do vizuálnych experimentov, ktoré ukážu zaujímavé míľniky filmu aj televízie, kedy sa vďaka invencii výtvarníkov podarilo zhmotniť mnohé sny a fantázie režisérov.

Do tohto celého konceptu zapadnú aj 2 hudobné čísla jazzového speváka Petra Lipu, ktorý v intenciách toho-ktorého predelu zaspieva na pozadí LED steny pesničky korešpondujúce s práve oceneným filmom.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tridsiaty prvý ročník Igric 2020
Press servis

V tomto výnimočnom, pre umelcov nepriaznivom roku, prichádzame s 31. ročníkom udeľovania národných kinematografických a audiovizuálnych cien Igric 2020. Zložitá spoločenská situácia síce dokáže tvorivé aktivity pribrzdiť, ale určite nie zastaviť.
Igric už niekoľkokrát v histórii dokázal, že nerezignuje na silu a kreativitu filmových a televíznych tvorcov, nezlomí sa pod náporom nepriaznivých udalostí a húževnato a pozorne sleduje slovenskú filmovú a televíznu tvorbu. Vždy znovu a znovu prichádza s oceneniami, ktoré môžu umelcov povzbudiť, pripomenúť im, že ich práca má zmysel a nezastupiteľné miesto v životoch ľudí a rozvoji národnej kultúry.
Všetkým oceneným, ale ostatným filmovým a televíznym tvorcom, želáme veľa sily, energie a odhodlania prekonať súčasné prekážky a ťažké časy!

Slovenský filmový zväz
Únia slovenských filmových tvorcov
Literárny fond

Bratislava, 20.9.2020

 

Ako vznikla cena Igric

V socialistickom Československu bol celý rad filmových tematických prehliadok a súťaží. Ich vyvrcholením bolo každoročné bilancovanie hranej i krátkometrážnej tvorby. No do výberu filmov a najmä do ich ocenenia zasahovalo nielen vedenie kinematografie, ale aj vyššie stranícke orgány.

Už pri prvom politickom odmäku roku 1963/64 a súčasnom nástupe československej novej vlny sa na pôde Filmového a televízneho zväzu (FITEZ) zrodila myšlienka samostatného a nezávislého hodnotenia tvorby. Na konci roku 1966 sa myšlienka stala realizovateľnou. Spojenie so Slovenským literárnym fondom vytvorilo zázemie, aby boli ocenenia aj finančne dotované. Na báze národných kinematografií, slovenskej a českej.

FITEZ pomenoval svoju cenu Trilobit. Ja som navrhol názov Igric.
Prečo? Igric (po latinsky Joculátor) bol stredoveký potulný spevák, herec komediant atď. Joculátori sa regrutovali nie iba z nižších spoločenských vrstiev, ale najmä z radov nedoštudovaných kňazov, právnikov, lekárov.
Ich sociálne zázemie patrí k paradoxom stredoveku, v ktorom na jednej strane vládla masová negramotnosť a na strane druhej nezamestnanosť inteligencie. Joculátori sa delili stavovsky – ako súveká spoločnosť. Minesängri a trubadúri skladali a prednášali hrdinské i oslavné básne pre bohatých a mocných, sami boli poväčšine bohatí. Iní zasa robili dvorných bláznov, šašov a tiež sa nemali zle. Tí praví nezávislí igrici chodili medzi ľud, vystupovali na jarmokoch, pútnických miestach, vidieckych svadbách, v prícestných krčmách a pod. Boli muzikanti, speváci, herci, ránhojiči, zariekavači, žongléri, kúzelníci. Ovládali devätoro remesiel a tým desiatym bola bieda. Ich repertoár bol veľmi široký: prinášali správy i poznatky zo sveta, senzácie i poučenia, boli tvorcami stredovekej smiechovej kultúry – vymýšľali texty, gagy, scénické realizácie – skladali a spievali žartovné, náboženské, hrdinské i baladické piesne, scenáristicky, dramaturgicky, herecky i režijne sa zúčastňovali veľkolepých stredovekých mystérií atď., atď.

Môj návrh bol prostredníctvom FITEZu prijatý. Osobitne ho podporil Stano Barabáš, jeho podpredseda, ktorý mal na starosti prípravu podujatia. S tajomníkom FITEZu Jánom Szelepczényim sme navštívili akademickú sochárku Ernu Masarovičovú a dohodli s ňou vecný symbol ceny. Opísal som jej atribúty stredovekého igrica, ona mala vtedy vyhotovenú sériu komorných plastík: sochárskych alegórií múz a tuším sošku Hudba modifikovala do tejto podoby.

Prvé udeľovanie sa konalo v roku 1967. Zúčastnil sa ho čestný predseda FITEZu, národný umelec Martin Frič. Ocenenia Igric sa udeľovali ešte v rokoch 1968, 1969.

V prúde týchto filmových udalostí bol aj 21. august 1968 a jeho internacionálna "pomoc". FITEZ bol jednou (možno aj jedinou) organizáciou, ktorá súhlas s "pomocou" nevyslovila a nepodpísala. V dôsledku toho bola ako protispoločenská a protisocialistická organizácia príkazom federálneho Ministerstva vnútra zrušená a všetky jej aktivity boli zakázané. Členovia predsedníctva, ktorí o stanovisku svojej organizácie jednomyseľne rozhodli, "dočasne" nesmeli byť prijatí za členov novo konštituovaného Zväzu dramatických umelcov. FITEZ a Igric boli teda koncom roku 1969 z príkazu ministra vnútra, ako najkompetentnejšieho v oblasti kultúry, "zavesené na klinec". FITEZ bol 7.1.1970 vylúčený z Národnej fronty a tým na dvadsať rokov zakázaný a udeľovanie Igricov zrušené.
Slovenský filmový zväz sa pri svojom konštituovaní roku 1990 prihlásil k dedičstvu FITEZu a bolo teda logické, že 31.1.1993 obnovil aj udeľovanie ceny Igric.

Treba len vysloviť želanie, aby Igric naďalej napĺňal svoj pôvodný cieľ: hodnotiť dosiahnuté výsledky, stanovovať kritériá hodnôt, vytyčovať budúce smerovanie filmovej a televíznej tvorby.

Martin Slivka, 2000

Soška Igric

FITEZ pomenoval svoju cenu po stredovekom potulnom spevákovi, hercovi
a komediantovi Igricovi po latinsky Joculátorovi. Títo sa sa regrutovali nielen z nižších vrstiev, ale najmä z radov nedoštudovaných kňazov, právnikov a lekárov. Skladali a prednášali hrdinské a oslavné básne, iní zase robili dvorných šašov. Prinášali správy a poznatky zo sveta, boli tvorcami stredovekej kultúry - vymýšľali texty, gagy, scenáristicky, réžijne a herecky sa zúčastňovali veľkolepých stredovekých mystérií.
Jednoducho Igricovia boli veľmi umelecky všestranní.

Soška Igric, ktorú dnes vlastní už vyše stovky umelcov, vznikla na základe návrhu akademickej sochárky Erny Masarovičovej. Alegória múz a soška Hudba sa modifikovala do dnešnej podoby. Výroba tejto sošky je pomerne náročná. Odlieva sa z bronzu a každá je unikátom. Už viac ako 10 rokov ju umelecky stvárňuje Andrej Margoč.

Ceny Igric a tvorivé prémie

Tohtoročná porota, ktorá pracovala v zložení predseda - Dušan Trančík režisér a scenárista, členovia Juraj Lihosit režisér, Katarína Farkašová režisérka a dramaturgička, František Kovár herec, Beata Felová dramaturgička, Miloš Končok režisér a scenárista, Štefan Vanek, umelecký strihač, sa rozhodla nasdledovne:

Igric za celoživotné dielo
Stanislav Szomolányi

za mimoriadny prínos slovenskej kinematografii v oblasti filmovej a televíznej kamery. Na svojom tvorivom konte má tri desiatky celovečerných filmov. Mnohé z nich sú zapísané v zlatom fonde slovenskej kinematografie. Veľká časť jeho úspešnej tvorby je spojená s režisérom Štefanom Uhrom. Szomolányi je spoluzakladateľom katedry kameramanskej tvorby na VŠMU v Bratislave, kde vychoval nejednu generáciu úspešných kameramanov, ktorí sa svojou prácou presadili doma i v zahraničí.

Igric za hranú tvorbu pre kiná
Noro Držiak

za réžiu filmu Cesta do Nemožna.
Za kreatívny výtvarný prístup, pozitívne videnie a humor, ktorým nadväzuje na tvorbu Goergesa Méliesa a svetoznámu československú kinematografiu animovaných i trikových filmov a fantazijných prvkov Karla Zemana.

Igric za televíznu a dramatickú tvorbu
Alena Bodingerová, Peter Nagy, Naďa Jurkemik

Za scenár televízneho seriálu Hniezdo.
Za kvalitný dramatický text, spracovanie pútavého príbehu a poctivú tímovú prácu na scenári úspešného seriálu, ktorý si zaslúžene našiel cestu k mnohým divákom.

Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu
Tomáš Krupa
za film Dobrá smrť.
Za mimoriadne čestné a dôstojné prelomenie tabuizovanej témy a kultivovanú dokumentaristickú výpoveď.

 

Igric za animovanú tvorbu sa rozhodla porota neudeliť

Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom
Soňa Norisová
za kreatívny herecký prínos stvárnenia postavy Kristíny Važanovej v televíznom seriáli Hniezdo.

Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele
Milan Ondrík
za postavu Milana zo súčasného slovenského vidieka vo filme Nech je svetlo,
v ktorom ako otec rodiny rieši etický problém zlyhania a nápravy svojho mladistvého syna.

 

Tvorivé prémie Igric

Tvorivá prémie za hranú filmovú tvorbu pre kiná

Marko Škop
za réžiu filmu Nech je svetlo, v ktorom rieši zásadné morálne vlastnosti dedinskej komunity s rešpektom voči obyčajnému človeku a pochopením sociálnych javov v malom svete zabudnutej každodennosti.

Juraj Šlauka
za réžiu filmu Punk je hned!, v ktorom podáva autentický obraz sociálnych problémov a sebadeštrukcie drogovo závislej entity.

Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu
Braňo Mišík
za tvorivý režisérsky výkon v televíznom seriáli Hniezdo,
ktorým sa kreatívne prihovoril mainstreamovému divákovi.

Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu
Dušan Hudec
za réžiu filmu Bol som blízko neba
pravdivý portrét ľudí, ktorí zostali verní svojmu presvedčeniu až do svojej smrti.

Pavol Pekarčík
za réžiu filmu Hluché dni.
Za osobitý prístup k ľuďom, ktorých sny a ideály dokázal trpezlivo pozorovať a priniesť o ich živote autentické filmové svedectvo.

Tvorivá prémie za animovanú tvorbu
Martin Smatana
za film Šarkan
za jeho talentovaný prínos v oblasti študentskej animovanej tvorby.

Joanna Kožuch
za réžiu animovaného filmu Music Box
za kvalitatívne nové poňatie animovanej tvorby.

Tvorivá prémia za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu
Zuzana Piussi a Vít Janeček
za réžiu filmu OBLIEHANIE MESTA.
Za aktuálnu a mimoriadne dôležitú správu, ktorá odhaľuje nerovnosť boja občianskej spoločnosti voči netransparentným podnikateľským skupinám.

Tvorivá prémia za audiovizuálnu teóriu a kritiku
Yvonne Vavrová
za teoretickú prácu Etika režiséra
a cenný prístup k problematike súčasnej mediálnej etiky.

Tvorivá prémia za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele
Zuzana Konečná, za mimoriadne ľudské a civilné stvárnenie postavy Zuzky vo filme Nech je svetlo.

Júlia Valentová - Vidrnáková
za rezonujúcu hereckú kreáciu Labiny vo filme Pomaľované vtáča.

Tvorivá prémia za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele –
Richard Autner
Za náročné a osobité stvárnenie postavy Nera v televíznej inscenácii Nero a Seneca.

Pavol Višňovský
za presvedčivú interpretáciu postavy Ivana Rozložného v televíznom seriáli Hniezdo.

Cena Jána Fajnora v kategórii hraná filmová a televízna tvorba -
Jakub Medvecký a Teodor Kuhn
za scenáristický debut filmu Ostrým nožom.

V kategórii dokumentárna filmová a televízna tvorba - cena neudelená

Cena Jána Fajnora v kategórii animovaná tvorba
Michaela Mihályi a Dávid Štumpf
za scenár a réžiu filmu Sh_t happens.
Za originálne výtvarné stvárnenie a absurdnú ironickú nadsázku ľudského egoizmu.

Zvláštne uznanie poroty producentovi
Ivan Ostrochovský
za kreatívne producentské aktivity k experimentálnym filmom Frem, The Sound Is Innocent a celovečernému debutu Punk je hned

Cena Igric 2020 za prínos slovenskej kinematografii

Stanislav Szomolány, kameraman
„Filmové dielo je vynikajúcou príležitosťou ako spojiť do fascinujúceho celku silné myšlienky textu, režisérovu umeleckú víziu a silu obrazového stvárnenia“, napísal americký televízny producent a scenárista Steven Bochco.
O tom, že talent, originálne videnie a špičková profesionalita kameramana vždy zohrávala veľkú rolu v konečnom vyznení filmu niet, pri mene Stanislav Szomolányi, pochýb. Kameraman, ktorý spolupracoval s najvýznamnejšími slovenskými režisérmi, je neoddeliteľnou súčasťou „vizitky“ tých najlepších a najoriginálnejších slovenských filmových a televíznych diel. Či už spomenieme jeho prvotinu Slnko v sieti, či niektoré z jeho ďalších kinematografických a televíznych filmov – Panna Zázračnica, Organ, Tri dcéry, Krotká, Balada o siedmich obesených, Nevera po slovensky a mnohé ďalšie. Jeho práca nezostala nepovšimnutá ani v radoch porotcov medzinárodných festivalov. Za svoju filmovú tvorbu získal aj viacero domácich ocenení. Od roku 2005 je nositeľom jedného z najvyšších štátnych vyznamenaní, Pribinovho kríža III. triedy, za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kinematografie.
Na svojom tvorivom konte má 101 hraných filmov, 14 dokumentárnych a 2 seriály. Mnohé z nich sú zapísané v zlatom fonde slovenskej kinematografie. Veľká časť jeho úspešnej tvorby je spojená s režisérom Štefanom Uhrom. Stanislav Szomolányi spolupracoval aj s ďalšími významnými slovenskými režisérmi. Napríklad s Jurajom Jakubiskom, Martinom Hollým, Stanislavom Barabášom či Petrom Solanom. Szomolányi je spoluzakladateľom katedry kameramanskej tvorby v roku 1991 na VŠMU v Bratislave, kde vychoval nejednu generáciu úspešných kameramanov, ktorí sa svojou prácou presadili doma i v zahraničí.
Jeho originalita, profesionalita a optimistický, pozitívny prístup k tvorbe i k životu sú veľkou devízou a kvalitou jeho osobnosti. Kameraman Stanislav Szomolányi je bezpochyby jedným z najvýznamnejších slovenských predstaviteľov kameramanskej profesie. Jeho filmy patria do Zlatého fondu kinematografie.

Ceny slovenskej filmovej kritiky

Anketa členov KFN za tvorivé výkony v roku 2019
Ankety sa zúčastnilo rekordných 83,00 percent členov. O ocenenia sa uchádzalo 29 hraných a animovaných a 14 dokumentárnych filmov.
Najlepším slovenským celovečerným hraným alebo animovaným, aj koprodukčným, filmom pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2019 sa stala dráma Nech je svetlo
Najlepším slovenským celovečerným, aj koprodukčným, dokumentárnym filmom pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2019 sa stala Dobrá smrť.
Zo 197 zahraničných snímok , ktoré mali distribučnú premiéru v slovenských kinách v roku 2019 vybrali členovia predsedníctva 40. Tridsaťdeväť hlasujúcich dalo hlas filmu Parazit.

 

Slovenský celovečerný hraný alebo animovaný, aj koprodukčný, film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2019

Nech je svetlo – Slovensko/Česko – 2019
režisér: Marko Škop
producenti: Marko Škop, Ján Meliš, Petr Oukropec, Pavel Strnad

Slovenský celovečerný, aj koprodukčný, dokumentárny film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2019

Dobrá smrť – Slovensko/Česko/Francúzsko/Rakúsko – 2018
režisér: Tomáš Krupa
producenti: Tomáš Krupa, Dagmar Sedláčková, Arash T. Riahi

Filmová kritika a publicistika

Cenu za publikačnú filmovú činnosť a audiovizuálne aktivity získal
Miloš Krekovič – filmový kritik a publicista

Najlepší zahraničný film v slovenských kinách v roku 2019

Parazit (Gisaengchung, r. Pon Džun-ho, Južná Kórea, 2019)
distribútor: Asociácia slovenských filmových klubov

Distribučná spoločnosť, ktorá uviedla do kín najlepší zahraničný film v roku 2019
Asociácia slovenských filmových klubov – film Parazit

 

Vizuálna doku-show – Igric 2020
V nedeľu 20. septembra 2020 sa bola v Bratislave len tlačová beseda s novinármi v Dome kultúry Zrkadlový háj o 15.30. hod, ktorí dostali všetky podklady k udeleným cenám tohtoročných Igricov. Nikto z prítomných však nevidel slávnostné udeľovanie cien, tedavizuálnu doku-show - Igric 2020, ktorú v sobotu 26. septembra o 20.45 odvysiela STV 2. Autorkou konceptu, idey a scenára programu Igric 2020 je režisérka a producentka Yvonne Vavrová, ktorá hovorí:

Celá scenáristicko - režijná koncepcia vychádza zo základnej výtvarnej premisy, že film aj televízia vo svojich počiatkoch boli čierno-biele. Čistá biela a hustá čierna. V týchto dvoch „farebných“ mantineloch spektra sa pohybovala umelecká invencia už 125 rokov starej kinematografie a niečo vyše 70 rokov „starej“ televízie. Film je mužského rodu, televízia ženského rodu. On starší skúsenejší, veď za 125 rokov už akú-takú skúsenosť naberiete, ona, tá televízia mladšia sestra, ktorá je síce drobnejšia, čo sa týka do rozmerov obrazovky, ale aj do výberu tém.

Tieto dva fenomény doby sa stretnú na 31. ročníku udeľovania národných cien za film a televíziu IGRIC 2020. Obidve médiá budú reprezentovať dvaja moderátori, muž a žena,herec Peter Kočiš a herečka Zuzka Porubjaková, ktorí nás budú sprevádzať zaujímavou históriou filmu aj televízie. Samozrejme popri tom sú vyzdvihnuté aj najvýraznejšie diela slovenskej kinematografie a televíznej tvorby. A v neposlednom rade odovzdané ceny IGRIC siedmim laureátom.

Vzhľadom k zložitej situácií s Covid -19, keď nebolo isté či slávnostná akcia bude môcť prebehnúť za prítomnosti divákov, zvolila som možnosť vytvoriť avantgardnú alternatívnu verziu show - dokumentu s prvkami obrazového experimentu. V dekorácií, ktorú som rozdelila na dve polovice, t.j. jedna polovica biela a druhá čierna ktorá pozostávala z LED steny na ktorú sa premietali rôzne optické ilúzie, klamy a abstraktné fragmenty z filmov.

V programe nechýbajú ani samostatné príspevky, ktoré predstavia osobnosti, ktoré sa v minulosti angažovali, aby udeľovanie cien IGRIC bolo zachované. Divákov necháme nazrieť aj do procesu výroby sošky Igrica a nazrieme aj do kuchyne filmárskej a televíznej práce.
V krátkom videopríspevku si pripomenieme aj jubilujúcich filmových a televíznych umelcov, spomenieme si na všetkých skvelých hercov, režisérov a scenáristov, ktorí nás už v tomto aj v minulom roku opustili.

Moderátorská dvojica je nielen faktickým hmatateľným sprievodcom celým programom, ale aj v siedmych prevlekoch približujú najväčšie medzníky kinematografie a televízie. Vzhľadom k tomu, že program sa nesie v čierno-bielej koncepcii až do záverečnej sekvencie, vybrali sme kostýmy zo slávnych filmov, ktoré boli postavené na kontraste bielej a čiernej. Napríklad kostým Marilyn Monroe (Slamený vdovec), alebo Audrey Hepburn vo filme Raňajky u Tiffanyho, kožené vypasované čierne nohavice a sexi bunda Johna Travoltu a Olivie Newton John z filmu Pomáda, alebo kostým Umy Thurman a Johna Travoltu z filmu Pulp Fiction, alebo vyťahaný pletený sveter a šiltovka z Truffautovho filmu Jules a Jim a ďalšie. V súvislosti s týmito kostýmami a oceneným slovenským filmom sa však dostávame aj k paralele konkrétneho slovenskému filmu a prípadným konotáciám.

Celý 74 minútový program bude rozdelený do 7 častí, v ktorej sa vždy odovzdá jedna soška IGRICA. Sošku príde prevziať ocenený laureát a spolu s obidvoma moderátormi sa uskutoční nielen klasická ďakovačka, ale niečo na spôsob rozhovoru, kedy dáme priestor porozprávať sa aj o intenciách tvorcu toho-ktorého oceneného filmu. To je zásadný rozdiel od bežných pódiových oceňovačiek, kde sa veľa času stratí vychádzaním na scénu, ďakovaním spolupracovníkom sediacim v sále, ako aj hluchým časom potrebným na zmenu ďalšej scény. O to viac času bude na hlbšie preniknutie do problematiky filmu, na nazretie do histórie filmu a televízie a samozrejme aj do vizuálnych experimentov, ktoré ukážu zaujímavé míľniky filmu aj televízie, kedy sa vďaka invencii výtvarníkov podarilo zhmotniť mnohé sny a fantázie režisérov.

Do tohto celého konceptu zapadnú aj 2 hudobné čísla jazzového speváka Petra Lipu, ktorý v intenciách toho-ktorého predelu zaspieva na pozadí LED steny pesničky korešpondujúce s práve oceneným filmom.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tridsiaty prvý ročník Igric 2020
Press servis

V tomto výnimočnom, pre umelcov nepriaznivom roku, prichádzame s 31. ročníkom udeľovania národných kinematografických a audiovizuálnych cien Igric 2020. Zložitá spoločenská situácia síce dokáže tvorivé aktivity pribrzdiť, ale určite nie zastaviť.
Igric už niekoľkokrát v histórii dokázal, že nerezignuje na silu a kreativitu filmových a televíznych tvorcov, nezlomí sa pod náporom nepriaznivých udalostí a húževnato a pozorne sleduje slovenskú filmovú a televíznu tvorbu. Vždy znovu a znovu prichádza s oceneniami, ktoré môžu umelcov povzbudiť, pripomenúť im, že ich práca má zmysel a nezastupiteľné miesto v životoch ľudí a rozvoji národnej kultúry.
Všetkým oceneným, ale ostatným filmovým a televíznym tvorcom, želáme veľa sily, energie a odhodlania prekonať súčasné prekážky a ťažké časy!

Slovenský filmový zväz
Únia slovenských filmových tvorcov
Literárny fond

Bratislava, 20.9.2020

 

Ako vznikla cena Igric

V socialistickom Československu bol celý rad filmových tematických prehliadok a súťaží. Ich vyvrcholením bolo každoročné bilancovanie hranej i krátkometrážnej tvorby. No do výberu filmov a najmä do ich ocenenia zasahovalo nielen vedenie kinematografie, ale aj vyššie stranícke orgány.

Už pri prvom politickom odmäku roku 1963/64 a súčasnom nástupe československej novej vlny sa na pôde Filmového a televízneho zväzu (FITEZ) zrodila myšlienka samostatného a nezávislého hodnotenia tvorby. Na konci roku 1966 sa myšlienka stala realizovateľnou. Spojenie so Slovenským literárnym fondom vytvorilo zázemie, aby boli ocenenia aj finančne dotované. Na báze národných kinematografií, slovenskej a českej.

FITEZ pomenoval svoju cenu Trilobit. Ja som navrhol názov Igric.
Prečo? Igric (po latinsky Joculátor) bol stredoveký potulný spevák, herec komediant atď. Joculátori sa regrutovali nie iba z nižších spoločenských vrstiev, ale najmä z radov nedoštudovaných kňazov, právnikov, lekárov.
Ich sociálne zázemie patrí k paradoxom stredoveku, v ktorom na jednej strane vládla masová negramotnosť a na strane druhej nezamestnanosť inteligencie. Joculátori sa delili stavovsky – ako súveká spoločnosť. Minesängri a trubadúri skladali a prednášali hrdinské i oslavné básne pre bohatých a mocných, sami boli poväčšine bohatí. Iní zasa robili dvorných bláznov, šašov a tiež sa nemali zle. Tí praví nezávislí igrici chodili medzi ľud, vystupovali na jarmokoch, pútnických miestach, vidieckych svadbách, v prícestných krčmách a pod. Boli muzikanti, speváci, herci, ránhojiči, zariekavači, žongléri, kúzelníci. Ovládali devätoro remesiel a tým desiatym bola bieda. Ich repertoár bol veľmi široký: prinášali správy i poznatky zo sveta, senzácie i poučenia, boli tvorcami stredovekej smiechovej kultúry – vymýšľali texty, gagy, scénické realizácie – skladali a spievali žartovné, náboženské, hrdinské i baladické piesne, scenáristicky, dramaturgicky, herecky i režijne sa zúčastňovali veľkolepých stredovekých mystérií atď., atď.

Môj návrh bol prostredníctvom FITEZu prijatý. Osobitne ho podporil Stano Barabáš, jeho podpredseda, ktorý mal na starosti prípravu podujatia. S tajomníkom FITEZu Jánom Szelepczényim sme navštívili akademickú sochárku Ernu Masarovičovú a dohodli s ňou vecný symbol ceny. Opísal som jej atribúty stredovekého igrica, ona mala vtedy vyhotovenú sériu komorných plastík: sochárskych alegórií múz a tuším sošku Hudba modifikovala do tejto podoby.

Prvé udeľovanie sa konalo v roku 1967. Zúčastnil sa ho čestný predseda FITEZu, národný umelec Martin Frič. Ocenenia Igric sa udeľovali ešte v rokoch 1968, 1969.

V prúde týchto filmových udalostí bol aj 21. august 1968 a jeho internacionálna "pomoc". FITEZ bol jednou (možno aj jedinou) organizáciou, ktorá súhlas s "pomocou" nevyslovila a nepodpísala. V dôsledku toho bola ako protispoločenská a protisocialistická organizácia príkazom federálneho Ministerstva vnútra zrušená a všetky jej aktivity boli zakázané. Členovia predsedníctva, ktorí o stanovisku svojej organizácie jednomyseľne rozhodli, "dočasne" nesmeli byť prijatí za členov novo konštituovaného Zväzu dramatických umelcov. FITEZ a Igric boli teda koncom roku 1969 z príkazu ministra vnútra, ako najkompetentnejšieho v oblasti kultúry, "zavesené na klinec". FITEZ bol 7.1.1970 vylúčený z Národnej fronty a tým na dvadsať rokov zakázaný a udeľovanie Igricov zrušené.
Slovenský filmový zväz sa pri svojom konštituovaní roku 1990 prihlásil k dedičstvu FITEZu a bolo teda logické, že 31.1.1993 obnovil aj udeľovanie ceny Igric.

Treba len vysloviť želanie, aby Igric naďalej napĺňal svoj pôvodný cieľ: hodnotiť dosiahnuté výsledky, stanovovať kritériá hodnôt, vytyčovať budúce smerovanie filmovej a televíznej tvorby.

Martin Slivka, 2000

Soška Igric

FITEZ pomenoval svoju cenu po stredovekom potulnom spevákovi, hercovi
a komediantovi Igricovi po latinsky Joculátorovi. Títo sa sa regrutovali nielen z nižších vrstiev, ale najmä z radov nedoštudovaných kňazov, právnikov a lekárov. Skladali a prednášali hrdinské a oslavné básne, iní zase robili dvorných šašov. Prinášali správy a poznatky zo sveta, boli tvorcami stredovekej kultúry - vymýšľali texty, gagy, scenáristicky, réžijne a herecky sa zúčastňovali veľkolepých stredovekých mystérií.
Jednoducho Igricovia boli veľmi umelecky všestranní.

Soška Igric, ktorú dnes vlastní už vyše stovky umelcov, vznikla na základe návrhu akademickej sochárky Erny Masarovičovej. Alegória múz a soška Hudba sa modifikovala do dnešnej podoby. Výroba tejto sošky je pomerne náročná. Odlieva sa z bronzu a každá je unikátom. Už viac ako 10 rokov ju umelecky stvárňuje Andrej Margoč.

Ceny Igric a tvorivé prémie

Tohtoročná porota, ktorá pracovala v zložení predseda - Dušan Trančík režisér a scenárista, členovia Juraj Lihosit režisér, Katarína Farkašová režisérka a dramaturgička, František Kovár herec, Beata Felová dramaturgička, Miloš Končok režisér a scenárista, Štefan Vanek, umelecký strihač, sa rozhodla nasdledovne:

Igric za celoživotné dielo
Stanislav Szomolányi

za mimoriadny prínos slovenskej kinematografii v oblasti filmovej a televíznej kamery. Na svojom tvorivom konte má tri desiatky celovečerných filmov. Mnohé z nich sú zapísané v zlatom fonde slovenskej kinematografie. Veľká časť jeho úspešnej tvorby je spojená s režisérom Štefanom Uhrom. Szomolányi je spoluzakladateľom katedry kameramanskej tvorby na VŠMU v Bratislave, kde vychoval nejednu generáciu úspešných kameramanov, ktorí sa svojou prácou presadili doma i v zahraničí.

Igric za hranú tvorbu pre kiná
Noro Držiak

za réžiu filmu Cesta do Nemožna.
Za kreatívny výtvarný prístup, pozitívne videnie a humor, ktorým nadväzuje na tvorbu Goergesa Méliesa a svetoznámu československú kinematografiu animovaných i trikových filmov a fantazijných prvkov Karla Zemana.

Igric za televíznu a dramatickú tvorbu
Alena Bodingerová, Peter Nagy, Naďa Jurkemik

Za scenár televízneho seriálu Hniezdo.
Za kvalitný dramatický text, spracovanie pútavého príbehu a poctivú tímovú prácu na scenári úspešného seriálu, ktorý si zaslúžene našiel cestu k mnohým divákom.

Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu
Tomáš Krupa
za film Dobrá smrť.
Za mimoriadne čestné a dôstojné prelomenie tabuizovanej témy a kultivovanú dokumentaristickú výpoveď.

 

Igric za animovanú tvorbu sa rozhodla porota neudeliť

Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom
Soňa Norisová
za kreatívny herecký prínos stvárnenia postavy Kristíny Važanovej v televíznom seriáli Hniezdo.

Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele
Milan Ondrík
za postavu Milana zo súčasného slovenského vidieka vo filme Nech je svetlo,
v ktorom ako otec rodiny rieši etický problém zlyhania a nápravy svojho mladistvého syna.

 

Tvorivé prémie Igric

Tvorivá prémie za hranú filmovú tvorbu pre kiná

Marko Škop
za réžiu filmu Nech je svetlo, v ktorom rieši zásadné morálne vlastnosti dedinskej komunity s rešpektom voči obyčajnému človeku a pochopením sociálnych javov v malom svete zabudnutej každodennosti.

Juraj Šlauka
za réžiu filmu Punk je hned!, v ktorom podáva autentický obraz sociálnych problémov a sebadeštrukcie drogovo závislej entity.

Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu
Braňo Mišík
za tvorivý režisérsky výkon v televíznom seriáli Hniezdo,
ktorým sa kreatívne prihovoril mainstreamovému divákovi.

Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu
Dušan Hudec
za réžiu filmu Bol som blízko neba
pravdivý portrét ľudí, ktorí zostali verní svojmu presvedčeniu až do svojej smrti.

Pavol Pekarčík
za réžiu filmu Hluché dni.
Za osobitý prístup k ľuďom, ktorých sny a ideály dokázal trpezlivo pozorovať a priniesť o ich živote autentické filmové svedectvo.

Tvorivá prémie za animovanú tvorbu
Martin Smatana
za film Šarkan
za jeho talentovaný prínos v oblasti študentskej animovanej tvorby.

Joanna Kožuch
za réžiu animovaného filmu Music Box
za kvalitatívne nové poňatie animovanej tvorby.

Tvorivá prémia za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu
Zuzana Piussi a Vít Janeček
za réžiu filmu OBLIEHANIE MESTA.
Za aktuálnu a mimoriadne dôležitú správu, ktorá odhaľuje nerovnosť boja občianskej spoločnosti voči netransparentným podnikateľským skupinám.

Tvorivá prémia za audiovizuálnu teóriu a kritiku
Yvonne Vavrová
za teoretickú prácu Etika režiséra
a cenný prístup k problematike súčasnej mediálnej etiky.

Tvorivá prémia za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele
Zuzana Konečná, za mimoriadne ľudské a civilné stvárnenie postavy Zuzky vo filme Nech je svetlo.

Júlia Valentová - Vidrnáková
za rezonujúcu hereckú kreáciu Labiny vo filme Pomaľované vtáča.

Tvorivá prémia za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele –
Richard Autner
Za náročné a osobité stvárnenie postavy Nera v televíznej inscenácii Nero a Seneca.

Pavol Višňovský
za presvedčivú interpretáciu postavy Ivana Rozložného v televíznom seriáli Hniezdo.

Cena Jána Fajnora v kategórii hraná filmová a televízna tvorba -
Jakub Medvecký a Teodor Kuhn
za scenáristický debut filmu Ostrým nožom.

V kategórii dokumentárna filmová a televízna tvorba - cena neudelená

Cena Jána Fajnora v kategórii animovaná tvorba
Michaela Mihályi a Dávid Štumpf
za scenár a réžiu filmu Sh_t happens.
Za originálne výtvarné stvárnenie a absurdnú ironickú nadsázku ľudského egoizmu.

Zvláštne uznanie poroty producentovi
Ivan Ostrochovský
za kreatívne producentské aktivity k experimentálnym filmom Frem, The Sound Is Innocent a celovečernému debutu Punk je hned

Cena Igric 2020 za prínos slovenskej kinematografii

Stanislav Szomolány, kameraman
„Filmové dielo je vynikajúcou príležitosťou ako spojiť do fascinujúceho celku silné myšlienky textu, režisérovu umeleckú víziu a silu obrazového stvárnenia“, napísal americký televízny producent a scenárista Steven Bochco.
O tom, že talent, originálne videnie a špičková profesionalita kameramana vždy zohrávala veľkú rolu v konečnom vyznení filmu niet, pri mene Stanislav Szomolányi, pochýb. Kameraman, ktorý spolupracoval s najvýznamnejšími slovenskými režisérmi, je neoddeliteľnou súčasťou „vizitky“ tých najlepších a najoriginálnejších slovenských filmových a televíznych diel. Či už spomenieme jeho prvotinu Slnko v sieti, či niektoré z jeho ďalších kinematografických a televíznych filmov – Panna Zázračnica, Organ, Tri dcéry, Krotká, Balada o siedmich obesených, Nevera po slovensky a mnohé ďalšie. Jeho práca nezostala nepovšimnutá ani v radoch porotcov medzinárodných festivalov. Za svoju filmovú tvorbu získal aj viacero domácich ocenení. Od roku 2005 je nositeľom jedného z najvyšších štátnych vyznamenaní, Pribinovho kríža III. triedy, za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kinematografie.
Na svojom tvorivom konte má 101 hraných filmov, 14 dokumentárnych a 2 seriály. Mnohé z nich sú zapísané v zlatom fonde slovenskej kinematografie. Veľká časť jeho úspešnej tvorby je spojená s režisérom Štefanom Uhrom. Stanislav Szomolányi spolupracoval aj s ďalšími významnými slovenskými režisérmi. Napríklad s Jurajom Jakubiskom, Martinom Hollým, Stanislavom Barabášom či Petrom Solanom. Szomolányi je spoluzakladateľom katedry kameramanskej tvorby v roku 1991 na VŠMU v Bratislave, kde vychoval nejednu generáciu úspešných kameramanov, ktorí sa svojou prácou presadili doma i v zahraničí.
Jeho originalita, profesionalita a optimistický, pozitívny prístup k tvorbe i k životu sú veľkou devízou a kvalitou jeho osobnosti. Kameraman Stanislav Szomolányi je bezpochyby jedným z najvýznamnejších slovenských predstaviteľov kameramanskej profesie. Jeho filmy patria do Zlatého fondu kinematografie.

Ceny slovenskej filmovej kritiky

Anketa členov KFN za tvorivé výkony v roku 2019
Ankety sa zúčastnilo rekordných 83,00 percent členov. O ocenenia sa uchádzalo 29 hraných a animovaných a 14 dokumentárnych filmov.
Najlepším slovenským celovečerným hraným alebo animovaným, aj koprodukčným, filmom pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2019 sa stala dráma Nech je svetlo
Najlepším slovenským celovečerným, aj koprodukčným, dokumentárnym filmom pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2019 sa stala Dobrá smrť.
Zo 197 zahraničných snímok , ktoré mali distribučnú premiéru v slovenských kinách v roku 2019 vybrali členovia predsedníctva 40. Tridsaťdeväť hlasujúcich dalo hlas filmu Parazit.

 

Slovenský celovečerný hraný alebo animovaný, aj koprodukčný, film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2019

Nech je svetlo – Slovensko/Česko – 2019
režisér: Marko Škop
producenti: Marko Škop, Ján Meliš, Petr Oukropec, Pavel Strnad

Slovenský celovečerný, aj koprodukčný, dokumentárny film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2019

Dobrá smrť – Slovensko/Česko/Francúzsko/Rakúsko – 2018
režisér: Tomáš Krupa
producenti: Tomáš Krupa, Dagmar Sedláčková, Arash T. Riahi

Filmová kritika a publicistika

Cenu za publikačnú filmovú činnosť a audiovizuálne aktivity získal
Miloš Krekovič – filmový kritik a publicista

Najlepší zahraničný film v slovenských kinách v roku 2019

Parazit (Gisaengchung, r. Pon Džun-ho, Južná Kórea, 2019)
distribútor: Asociácia slovenských filmových klubov

Distribučná spoločnosť, ktorá uviedla do kín najlepší zahraničný film v roku 2019
Asociácia slovenských filmových klubov – film Parazit

 

Vizuálna doku-show – Igric 2020
V nedeľu 20. septembra 2020 sa bola v Bratislave len tlačová beseda s novinármi v Dome kultúry Zrkadlový háj o 15.30. hod, ktorí dostali všetky podklady k udeleným cenám tohtoročných Igricov. Nikto z prítomných však nevidel slávnostné udeľovanie cien, tedavizuálnu doku-show - Igric 2020, ktorú v sobotu 26. septembra o 20.45 odvysiela STV 2. Autorkou konceptu, idey a scenára programu Igric 2020 je režisérka a producentka Yvonne Vavrová, ktorá hovorí:

Celá scenáristicko - režijná koncepcia vychádza zo základnej výtvarnej premisy, že film aj televízia vo svojich počiatkoch boli čierno-biele. Čistá biela a hustá čierna. V týchto dvoch „farebných“ mantineloch spektra sa pohybovala umelecká invencia už 125 rokov starej kinematografie a niečo vyše 70 rokov „starej“ televízie. Film je mužského rodu, televízia ženského rodu. On starší skúsenejší, veď za 125 rokov už akú-takú skúsenosť naberiete, ona, tá televízia mladšia sestra, ktorá je síce drobnejšia, čo sa týka do rozmerov obrazovky, ale aj do výberu tém.

Tieto dva fenomény doby sa stretnú na 31. ročníku udeľovania národných cien za film a televíziu IGRIC 2020. Obidve médiá budú reprezentovať dvaja moderátori, muž a žena,herec Peter Kočiš a herečka Zuzka Porubjaková, ktorí nás budú sprevádzať zaujímavou históriou filmu aj televízie. Samozrejme popri tom sú vyzdvihnuté aj najvýraznejšie diela slovenskej kinematografie a televíznej tvorby. A v neposlednom rade odovzdané ceny IGRIC siedmim laureátom.

Vzhľadom k zložitej situácií s Covid -19, keď nebolo isté či slávnostná akcia bude môcť prebehnúť za prítomnosti divákov, zvolila som možnosť vytvoriť avantgardnú alternatívnu verziu show - dokumentu s prvkami obrazového experimentu. V dekorácií, ktorú som rozdelila na dve polovice, t.j. jedna polovica biela a druhá čierna ktorá pozostávala z LED steny na ktorú sa premietali rôzne optické ilúzie, klamy a abstraktné fragmenty z filmov.

V programe nechýbajú ani samostatné príspevky, ktoré predstavia osobnosti, ktoré sa v minulosti angažovali, aby udeľovanie cien IGRIC bolo zachované. Divákov necháme nazrieť aj do procesu výroby sošky Igrica a nazrieme aj do kuchyne filmárskej a televíznej práce.
V krátkom videopríspevku si pripomenieme aj jubilujúcich filmových a televíznych umelcov, spomenieme si na všetkých skvelých hercov, režisérov a scenáristov, ktorí nás už v tomto aj v minulom roku opustili.

Moderátorská dvojica je nielen faktickým hmatateľným sprievodcom celým programom, ale aj v siedmych prevlekoch približujú najväčšie medzníky kinematografie a televízie. Vzhľadom k tomu, že program sa nesie v čierno-bielej koncepcii až do záverečnej sekvencie, vybrali sme kostýmy zo slávnych filmov, ktoré boli postavené na kontraste bielej a čiernej. Napríklad kostým Marilyn Monroe (Slamený vdovec), alebo Audrey Hepburn vo filme Raňajky u Tiffanyho, kožené vypasované čierne nohavice a sexi bunda Johna Travoltu a Olivie Newton John z filmu Pomáda, alebo kostým Umy Thurman a Johna Travoltu z filmu Pulp Fiction, alebo vyťahaný pletený sveter a šiltovka z Truffautovho filmu Jules a Jim a ďalšie. V súvislosti s týmito kostýmami a oceneným slovenským filmom sa však dostávame aj k paralele konkrétneho slovenskému filmu a prípadným konotáciám.

Celý 74 minútový program bude rozdelený do 7 častí, v ktorej sa vždy odovzdá jedna soška IGRICA. Sošku príde prevziať ocenený laureát a spolu s obidvoma moderátormi sa uskutoční nielen klasická ďakovačka, ale niečo na spôsob rozhovoru, kedy dáme priestor porozprávať sa aj o intenciách tvorcu toho-ktorého oceneného filmu. To je zásadný rozdiel od bežných pódiových oceňovačiek, kde sa veľa času stratí vychádzaním na scénu, ďakovaním spolupracovníkom sediacim v sále, ako aj hluchým časom potrebným na zmenu ďalšej scény. O to viac času bude na hlbšie preniknutie do problematiky filmu, na nazretie do histórie filmu a televízie a samozrejme aj do vizuálnych experimentov, ktoré ukážu zaujímavé míľniky filmu aj televízie, kedy sa vďaka invencii výtvarníkov podarilo zhmotniť mnohé sny a fantázie režisérov.

Do tohto celého konceptu zapadnú aj 2 hudobné čísla jazzového speváka Petra Lipu, ktorý v intenciách toho-ktorého predelu zaspieva na pozadí LED steny pesničky korešpondujúce s práve oceneným filmom.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tridsiaty prvý ročník Igric 2020
Press servis

V tomto výnimočnom, pre umelcov nepriaznivom roku, prichádzame s 31. ročníkom udeľovania národných kinematografických a audiovizuálnych cien Igric 2020. Zložitá spoločenská situácia síce dokáže tvorivé aktivity pribrzdiť, ale určite nie zastaviť.
Igric už niekoľkokrát v histórii dokázal, že nerezignuje na silu a kreativitu filmových a televíznych tvorcov, nezlomí sa pod náporom nepriaznivých udalostí a húževnato a pozorne sleduje slovenskú filmovú a televíznu tvorbu. Vždy znovu a znovu prichádza s oceneniami, ktoré môžu umelcov povzbudiť, pripomenúť im, že ich práca má zmysel a nezastupiteľné miesto v životoch ľudí a rozvoji národnej kultúry.
Všetkým oceneným, ale ostatným filmovým a televíznym tvorcom, želáme veľa sily, energie a odhodlania prekonať súčasné prekážky a ťažké časy!

Slovenský filmový zväz
Únia slovenských filmových tvorcov
Literárny fond

Bratislava, 20.9.2020

 

Ako vznikla cena Igric

V socialistickom Československu bol celý rad filmových tematických prehliadok a súťaží. Ich vyvrcholením bolo každoročné bilancovanie hranej i krátkometrážnej tvorby. No do výberu filmov a najmä do ich ocenenia zasahovalo nielen vedenie kinematografie, ale aj vyššie stranícke orgány.

Už pri prvom politickom odmäku roku 1963/64 a súčasnom nástupe československej novej vlny sa na pôde Filmového a televízneho zväzu (FITEZ) zrodila myšlienka samostatného a nezávislého hodnotenia tvorby. Na konci roku 1966 sa myšlienka stala realizovateľnou. Spojenie so Slovenským literárnym fondom vytvorilo zázemie, aby boli ocenenia aj finančne dotované. Na báze národných kinematografií, slovenskej a českej.

FITEZ pomenoval svoju cenu Trilobit. Ja som navrhol názov Igric.
Prečo? Igric (po latinsky Joculátor) bol stredoveký potulný spevák, herec komediant atď. Joculátori sa regrutovali nie iba z nižších spoločenských vrstiev, ale najmä z radov nedoštudovaných kňazov, právnikov, lekárov.
Ich sociálne zázemie patrí k paradoxom stredoveku, v ktorom na jednej strane vládla masová negramotnosť a na strane druhej nezamestnanosť inteligencie. Joculátori sa delili stavovsky – ako súveká spoločnosť. Minesängri a trubadúri skladali a prednášali hrdinské i oslavné básne pre bohatých a mocných, sami boli poväčšine bohatí. Iní zasa robili dvorných bláznov, šašov a tiež sa nemali zle. Tí praví nezávislí igrici chodili medzi ľud, vystupovali na jarmokoch, pútnických miestach, vidieckych svadbách, v prícestných krčmách a pod. Boli muzikanti, speváci, herci, ránhojiči, zariekavači, žongléri, kúzelníci. Ovládali devätoro remesiel a tým desiatym bola bieda. Ich repertoár bol veľmi široký: prinášali správy i poznatky zo sveta, senzácie i poučenia, boli tvorcami stredovekej smiechovej kultúry – vymýšľali texty, gagy, scénické realizácie – skladali a spievali žartovné, náboženské, hrdinské i baladické piesne, scenáristicky, dramaturgicky, herecky i režijne sa zúčastňovali veľkolepých stredovekých mystérií atď., atď.

Môj návrh bol prostredníctvom FITEZu prijatý. Osobitne ho podporil Stano Barabáš, jeho podpredseda, ktorý mal na starosti prípravu podujatia. S tajomníkom FITEZu Jánom Szelepczényim sme navštívili akademickú sochárku Ernu Masarovičovú a dohodli s ňou vecný symbol ceny. Opísal som jej atribúty stredovekého igrica, ona mala vtedy vyhotovenú sériu komorných plastík: sochárskych alegórií múz a tuším sošku Hudba modifikovala do tejto podoby.

Prvé udeľovanie sa konalo v roku 1967. Zúčastnil sa ho čestný predseda FITEZu, národný umelec Martin Frič. Ocenenia Igric sa udeľovali ešte v rokoch 1968, 1969.

V prúde týchto filmových udalostí bol aj 21. august 1968 a jeho internacionálna "pomoc". FITEZ bol jednou (možno aj jedinou) organizáciou, ktorá súhlas s "pomocou" nevyslovila a nepodpísala. V dôsledku toho bola ako protispoločenská a protisocialistická organizácia príkazom federálneho Ministerstva vnútra zrušená a všetky jej aktivity boli zakázané. Členovia predsedníctva, ktorí o stanovisku svojej organizácie jednomyseľne rozhodli, "dočasne" nesmeli byť prijatí za členov novo konštituovaného Zväzu dramatických umelcov. FITEZ a Igric boli teda koncom roku 1969 z príkazu ministra vnútra, ako najkompetentnejšieho v oblasti kultúry, "zavesené na klinec". FITEZ bol 7.1.1970 vylúčený z Národnej fronty a tým na dvadsať rokov zakázaný a udeľovanie Igricov zrušené.
Slovenský filmový zväz sa pri svojom konštituovaní roku 1990 prihlásil k dedičstvu FITEZu a bolo teda logické, že 31.1.1993 obnovil aj udeľovanie ceny Igric.

Treba len vysloviť želanie, aby Igric naďalej napĺňal svoj pôvodný cieľ: hodnotiť dosiahnuté výsledky, stanovovať kritériá hodnôt, vytyčovať budúce smerovanie filmovej a televíznej tvorby.

Martin Slivka, 2000

Soška Igric

FITEZ pomenoval svoju cenu po stredovekom potulnom spevákovi, hercovi
a komediantovi Igricovi po latinsky Joculátorovi. Títo sa sa regrutovali nielen z nižších vrstiev, ale najmä z radov nedoštudovaných kňazov, právnikov a lekárov. Skladali a prednášali hrdinské a oslavné básne, iní zase robili dvorných šašov. Prinášali správy a poznatky zo sveta, boli tvorcami stredovekej kultúry - vymýšľali texty, gagy, scenáristicky, réžijne a herecky sa zúčastňovali veľkolepých stredovekých mystérií.
Jednoducho Igricovia boli veľmi umelecky všestranní.

Soška Igric, ktorú dnes vlastní už vyše stovky umelcov, vznikla na základe návrhu akademickej sochárky Erny Masarovičovej. Alegória múz a soška Hudba sa modifikovala do dnešnej podoby. Výroba tejto sošky je pomerne náročná. Odlieva sa z bronzu a každá je unikátom. Už viac ako 10 rokov ju umelecky stvárňuje Andrej Margoč.

Ceny Igric a tvorivé prémie

Tohtoročná porota, ktorá pracovala v zložení predseda - Dušan Trančík režisér a scenárista, členovia Juraj Lihosit režisér, Katarína Farkašová režisérka a dramaturgička, František Kovár herec, Beata Felová dramaturgička, Miloš Končok režisér a scenárista, Štefan Vanek, umelecký strihač, sa rozhodla nasdledovne:

Igric za celoživotné dielo
Stanislav Szomolányi

za mimoriadny prínos slovenskej kinematografii v oblasti filmovej a televíznej kamery. Na svojom tvorivom konte má tri desiatky celovečerných filmov. Mnohé z nich sú zapísané v zlatom fonde slovenskej kinematografie. Veľká časť jeho úspešnej tvorby je spojená s režisérom Štefanom Uhrom. Szomolányi je spoluzakladateľom katedry kameramanskej tvorby na VŠMU v Bratislave, kde vychoval nejednu generáciu úspešných kameramanov, ktorí sa svojou prácou presadili doma i v zahraničí.

Igric za hranú tvorbu pre kiná
Noro Držiak

za réžiu filmu Cesta do Nemožna.
Za kreatívny výtvarný prístup, pozitívne videnie a humor, ktorým nadväzuje na tvorbu Goergesa Méliesa a svetoznámu československú kinematografiu animovaných i trikových filmov a fantazijných prvkov Karla Zemana.

Igric za televíznu a dramatickú tvorbu
Alena Bodingerová, Peter Nagy, Naďa Jurkemik

Za scenár televízneho seriálu Hniezdo.
Za kvalitný dramatický text, spracovanie pútavého príbehu a poctivú tímovú prácu na scenári úspešného seriálu, ktorý si zaslúžene našiel cestu k mnohým divákom.

Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu
Tomáš Krupa
za film Dobrá smrť.
Za mimoriadne čestné a dôstojné prelomenie tabuizovanej témy a kultivovanú dokumentaristickú výpoveď.

 

Igric za animovanú tvorbu sa rozhodla porota neudeliť

Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom
Soňa Norisová
za kreatívny herecký prínos stvárnenia postavy Kristíny Važanovej v televíznom seriáli Hniezdo.

Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele
Milan Ondrík
za postavu Milana zo súčasného slovenského vidieka vo filme Nech je svetlo,
v ktorom ako otec rodiny rieši etický problém zlyhania a nápravy svojho mladistvého syna.

 

Tvorivé prémie Igric

Tvorivá prémie za hranú filmovú tvorbu pre kiná

Marko Škop
za réžiu filmu Nech je svetlo, v ktorom rieši zásadné morálne vlastnosti dedinskej komunity s rešpektom voči obyčajnému človeku a pochopením sociálnych javov v malom svete zabudnutej každodennosti.

Juraj Šlauka
za réžiu filmu Punk je hned!, v ktorom podáva autentický obraz sociálnych problémov a sebadeštrukcie drogovo závislej entity.

Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu
Braňo Mišík
za tvorivý režisérsky výkon v televíznom seriáli Hniezdo,
ktorým sa kreatívne prihovoril mainstreamovému divákovi.

Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu
Dušan Hudec
za réžiu filmu Bol som blízko neba
pravdivý portrét ľudí, ktorí zostali verní svojmu presvedčeniu až do svojej smrti.

Pavol Pekarčík
za réžiu filmu Hluché dni.
Za osobitý prístup k ľuďom, ktorých sny a ideály dokázal trpezlivo pozorovať a priniesť o ich živote autentické filmové svedectvo.

Tvorivá prémie za animovanú tvorbu
Martin Smatana
za film Šarkan
za jeho talentovaný prínos v oblasti študentskej animovanej tvorby.

Joanna Kožuch
za réžiu animovaného filmu Music Box
za kvalitatívne nové poňatie animovanej tvorby.

Tvorivá prémia za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu
Zuzana Piussi a Vít Janeček
za réžiu filmu OBLIEHANIE MESTA.
Za aktuálnu a mimoriadne dôležitú správu, ktorá odhaľuje nerovnosť boja občianskej spoločnosti voči netransparentným podnikateľským skupinám.

Tvorivá prémia za audiovizuálnu teóriu a kritiku
Yvonne Vavrová
za teoretickú prácu Etika režiséra
a cenný prístup k problematike súčasnej mediálnej etiky.

Tvorivá prémia za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele
Zuzana Konečná, za mimoriadne ľudské a civilné stvárnenie postavy Zuzky vo filme Nech je svetlo.

Júlia Valentová - Vidrnáková
za rezonujúcu hereckú kreáciu Labiny vo filme Pomaľované vtáča.

Tvorivá prémia za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele –
Richard Autner
Za náročné a osobité stvárnenie postavy Nera v televíznej inscenácii Nero a Seneca.

Pavol Višňovský
za presvedčivú interpretáciu postavy Ivana Rozložného v televíznom seriáli Hniezdo.

Cena Jána Fajnora v kategórii hraná filmová a televízna tvorba -
Jakub Medvecký a Teodor Kuhn
za scenáristický debut filmu Ostrým nožom.

V kategórii dokumentárna filmová a televízna tvorba - cena neudelená

Cena Jána Fajnora v kategórii animovaná tvorba
Michaela Mihályi a Dávid Štumpf
za scenár a réžiu filmu Sh_t happens.
Za originálne výtvarné stvárnenie a absurdnú ironickú nadsázku ľudského egoizmu.

Zvláštne uznanie poroty producentovi
Ivan Ostrochovský
za kreatívne producentské aktivity k experimentálnym filmom Frem, The Sound Is Innocent a celovečernému debutu Punk je hned

Cena Igric 2020 za prínos slovenskej kinematografii

Stanislav Szomolány, kameraman
„Filmové dielo je vynikajúcou príležitosťou ako spojiť do fascinujúceho celku silné myšlienky textu, režisérovu umeleckú víziu a silu obrazového stvárnenia“, napísal americký televízny producent a scenárista Steven Bochco.
O tom, že talent, originálne videnie a špičková profesionalita kameramana vždy zohrávala veľkú rolu v konečnom vyznení filmu niet, pri mene Stanislav Szomolányi, pochýb. Kameraman, ktorý spolupracoval s najvýznamnejšími slovenskými režisérmi, je neoddeliteľnou súčasťou „vizitky“ tých najlepších a najoriginálnejších slovenských filmových a televíznych diel. Či už spomenieme jeho prvotinu Slnko v sieti, či niektoré z jeho ďalších kinematografických a televíznych filmov – Panna Zázračnica, Organ, Tri dcéry, Krotká, Balada o siedmich obesených, Nevera po slovensky a mnohé ďalšie. Jeho práca nezostala nepovšimnutá ani v radoch porotcov medzinárodných festivalov. Za svoju filmovú tvorbu získal aj viacero domácich ocenení. Od roku 2005 je nositeľom jedného z najvyšších štátnych vyznamenaní, Pribinovho kríža III. triedy, za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kinematografie.
Na svojom tvorivom konte má 101 hraných filmov, 14 dokumentárnych a 2 seriály. Mnohé z nich sú zapísané v zlatom fonde slovenskej kinematografie. Veľká časť jeho úspešnej tvorby je spojená s režisérom Štefanom Uhrom. Stanislav Szomolányi spolupracoval aj s ďalšími významnými slovenskými režisérmi. Napríklad s Jurajom Jakubiskom, Martinom Hollým, Stanislavom Barabášom či Petrom Solanom. Szomolányi je spoluzakladateľom katedry kameramanskej tvorby v roku 1991 na VŠMU v Bratislave, kde vychoval nejednu generáciu úspešných kameramanov, ktorí sa svojou prácou presadili doma i v zahraničí.
Jeho originalita, profesionalita a optimistický, pozitívny prístup k tvorbe i k životu sú veľkou devízou a kvalitou jeho osobnosti. Kameraman Stanislav Szomolányi je bezpochyby jedným z najvýznamnejších slovenských predstaviteľov kameramanskej profesie. Jeho filmy patria do Zlatého fondu kinematografie.

Ceny slovenskej filmovej kritiky

Anketa členov KFN za tvorivé výkony v roku 2019
Ankety sa zúčastnilo rekordných 83,00 percent členov. O ocenenia sa uchádzalo 29 hraných a animovaných a 14 dokumentárnych filmov.
Najlepším slovenským celovečerným hraným alebo animovaným, aj koprodukčným, filmom pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2019 sa stala dráma Nech je svetlo
Najlepším slovenským celovečerným, aj koprodukčným, dokumentárnym filmom pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2019 sa stala Dobrá smrť.
Zo 197 zahraničných snímok , ktoré mali distribučnú premiéru v slovenských kinách v roku 2019 vybrali členovia predsedníctva 40. Tridsaťdeväť hlasujúcich dalo hlas filmu Parazit.

 

Slovenský celovečerný hraný alebo animovaný, aj koprodukčný, film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2019

Nech je svetlo – Slovensko/Česko – 2019
režisér: Marko Škop
producenti: Marko Škop, Ján Meliš, Petr Oukropec, Pavel Strnad

Slovenský celovečerný, aj koprodukčný, dokumentárny film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2019

Dobrá smrť – Slovensko/Česko/Francúzsko/Rakúsko – 2018
režisér: Tomáš Krupa
producenti: Tomáš Krupa, Dagmar Sedláčková, Arash T. Riahi

Filmová kritika a publicistika

Cenu za publikačnú filmovú činnosť a audiovizuálne aktivity získal
Miloš Krekovič – filmový kritik a publicista

Najlepší zahraničný film v slovenských kinách v roku 2019

Parazit (Gisaengchung, r. Pon Džun-ho, Južná Kórea, 2019)
distribútor: Asociácia slovenských filmových klubov

Distribučná spoločnosť, ktorá uviedla do kín najlepší zahraničný film v roku 2019
Asociácia slovenských filmových klubov – film Parazit

 

Vizuálna doku-show – Igric 2020
V nedeľu 20. septembra 2020 sa bola v Bratislave len tlačová beseda s novinármi v Dome kultúry Zrkadlový háj o 15.30. hod, ktorí dostali všetky podklady k udeleným cenám tohtoročných Igricov. Nikto z prítomných však nevidel slávnostné udeľovanie cien, tedavizuálnu doku-show - Igric 2020, ktorú v sobotu 26. septembra o 20.45 odvysiela STV 2. Autorkou konceptu, idey a scenára programu Igric 2020 je režisérka a producentka Yvonne Vavrová, ktorá hovorí:

Celá scenáristicko - režijná koncepcia vychádza zo základnej výtvarnej premisy, že film aj televízia vo svojich počiatkoch boli čierno-biele. Čistá biela a hustá čierna. V týchto dvoch „farebných“ mantineloch spektra sa pohybovala umelecká invencia už 125 rokov starej kinematografie a niečo vyše 70 rokov „starej“ televízie. Film je mužského rodu, televízia ženského rodu. On starší skúsenejší, veď za 125 rokov už akú-takú skúsenosť naberiete, ona, tá televízia mladšia sestra, ktorá je síce drobnejšia, čo sa týka do rozmerov obrazovky, ale aj do výberu tém.

Tieto dva fenomény doby sa stretnú na 31. ročníku udeľovania národných cien za film a televíziu IGRIC 2020. Obidve médiá budú reprezentovať dvaja moderátori, muž a žena,herec Peter Kočiš a herečka Zuzka Porubjaková, ktorí nás budú sprevádzať zaujímavou históriou filmu aj televízie. Samozrejme popri tom sú vyzdvihnuté aj najvýraznejšie diela slovenskej kinematografie a televíznej tvorby. A v neposlednom rade odovzdané ceny IGRIC siedmim laureátom.

Vzhľadom k zložitej situácií s Covid -19, keď nebolo isté či slávnostná akcia bude môcť prebehnúť za prítomnosti divákov, zvolila som možnosť vytvoriť avantgardnú alternatívnu verziu show - dokumentu s prvkami obrazového experimentu. V dekorácií, ktorú som rozdelila na dve polovice, t.j. jedna polovica biela a druhá čierna ktorá pozostávala z LED steny na ktorú sa premietali rôzne optické ilúzie, klamy a abstraktné fragmenty z filmov.

V programe nechýbajú ani samostatné príspevky, ktoré predstavia osobnosti, ktoré sa v minulosti angažovali, aby udeľovanie cien IGRIC bolo zachované. Divákov necháme nazrieť aj do procesu výroby sošky Igrica a nazrieme aj do kuchyne filmárskej a televíznej práce.
V krátkom videopríspevku si pripomenieme aj jubilujúcich filmových a televíznych umelcov, spomenieme si na všetkých skvelých hercov, režisérov a scenáristov, ktorí nás už v tomto aj v minulom roku opustili.

Moderátorská dvojica je nielen faktickým hmatateľným sprievodcom celým programom, ale aj v siedmych prevlekoch približujú najväčšie medzníky kinematografie a televízie. Vzhľadom k tomu, že program sa nesie v čierno-bielej koncepcii až do záverečnej sekvencie, vybrali sme kostýmy zo slávnych filmov, ktoré boli postavené na kontraste bielej a čiernej. Napríklad kostým Marilyn Monroe (Slamený vdovec), alebo Audrey Hepburn vo filme Raňajky u Tiffanyho, kožené vypasované čierne nohavice a sexi bunda Johna Travoltu a Olivie Newton John z filmu Pomáda, alebo kostým Umy Thurman a Johna Travoltu z filmu Pulp Fiction, alebo vyťahaný pletený sveter a šiltovka z Truffautovho filmu Jules a Jim a ďalšie. V súvislosti s týmito kostýmami a oceneným slovenským filmom sa však dostávame aj k paralele konkrétneho slovenskému filmu a prípadným konotáciám.

Celý 74 minútový program bude rozdelený do 7 častí, v ktorej sa vždy odovzdá jedna soška IGRICA. Sošku príde prevziať ocenený laureát a spolu s obidvoma moderátormi sa uskutoční nielen klasická ďakovačka, ale niečo na spôsob rozhovoru, kedy dáme priestor porozprávať sa aj o intenciách tvorcu toho-ktorého oceneného filmu. To je zásadný rozdiel od bežných pódiových oceňovačiek, kde sa veľa času stratí vychádzaním na scénu, ďakovaním spolupracovníkom sediacim v sále, ako aj hluchým časom potrebným na zmenu ďalšej scény. O to viac času bude na hlbšie preniknutie do problematiky filmu, na nazretie do histórie filmu a televízie a samozrejme aj do vizuálnych experimentov, ktoré ukážu zaujímavé míľniky filmu aj televízie, kedy sa vďaka invencii výtvarníkov podarilo zhmotniť mnohé sny a fantázie režisérov.

Do tohto celého konceptu zapadnú aj 2 hudobné čísla jazzového speváka Petra Lipu, ktorý v intenciách toho-ktorého predelu zaspieva na pozadí LED steny pesničky korešpondujúce s práve oceneným filmom.