V roku 2010 sme v slovenskom audiovizuálnom priemysle zaznamenali výrazný ústup z rekordov roku 2009. Predovšetkým dramatický pokles počtu premiérovaných slovenských filmov v kinách: po 17 filmoch v roku 2009 malo v roku 2010 premiéru iba 9 filmov, z toho iba štyri majoritné diela: jeden (!) celovečerný hraný film a tri dokumenty. Tieto čísla sú podľa nášho názoru dôkazom, ako veľmi je slovenská audiovízia závislá od verejnej finančnej podpory: v roku 2009 sa uzatvorila štátna podpora v programe AudioVízia Ministerstva kultúry a Audiovizuálny fond svoju podpornú činnosť ešte iba začal.

Audiovizuálny fond, napriek búrlivým verejným diskusiám o kritériách posudzovania projektov a o zamedzení možnému konfliktu záujmov členov Rady fondu a komisií, dokázal, že bude kľúčovým prvkom slovenskej audiovízie. Fond zaznamenal enormný nárast žiadostí vo všetkých podprogramoch (celkom 508, pre porovnanie v roku 2009 bolo v programe AudioVízia podaných 176 žiadostí). Rekordný je i počet podporených žiadostí – 265 (104 v roku 2009). Je pritom viac než zrejmé, že efekt podpory Fondu sa naplno prejaví až v roku 2011.
V distribúcii sme svedkami mierneho poklesu návštevnosti (o 5,49%), na druhej strane tržby sa zvýšili o 6,55 %. Ide o kontinuitu trendu z predchádzajúcich rokov: návštevníci kín dávajú stále viac prednosť kvalitným kinám v multi- a miniplexoch.

S tým, celkom logicky, súvisí aj klesajúci počet klasických jednosálových mestských kín, dokonca v Bratislave už ostalo iba jediné (a celkom symbolicky zároveň aj historicky najstaršie) kino Mladosť. Prognózy ďalšieho vývoja nie sú práve optimistické: v súvislosti s vysokými nákladmi na digitalizáciu a obmedzenými zdrojmi miest a obcí, ktoré väčšinou kiná vlastnia, bude naďalej počet fungujúcich mestských kín klesať. Navyše, podľa predpovedí dôležitých hráčov v audiovizuálnom priemysle,  sa v horizonte roku 2013  celkom skončí distribúcia filmov na 35mm a kompletne ju nahradí  distribúcia digitálna. Ak berieme do úvahy súčasné tempo digitalizácie, bude táto zmena pre slovenské kiná mimoriadne drastická.

Vladimír Štric
riaditeľ kancelárie MEDIA Desk Slovensko

Prinášame  skrátenú správu o stave slovenskej audiovízie za rok 2010
Správu pripravil : Miroslav Ulman


Filmové školstvo

Možnosť rozvíjať svoj kreatívny potenciál ma už najmladšia generácia na viacerých školách: Základnej umeleckej škole Ľudovíta Rajtera a Súkromnej strednej priemyselnej škole animovanej tvorby v Bratislave a Súkromnej strednej umeleckej škole filmovej v Košiciach. Ich tvorba sa prezentuje na festivale Animofest. Stredná umelecká škola scénického výtvarníctva pripravuje výtvarníkov pre film, divadlo, televíziu i voľnú umeleckú tvorbu a Súkromná stredná umelecká škola dizajnu ponúka trojročné vyššie odborné štúdium so zameraním filmová a televízna tvorba a animovaná tvorba.

Hlavná časť prípravy nových tvorcov a producentov však i naďalej spočíva na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení (ďalej len FTF VŠMU) v Bratislave. FTF VŠMU je členom medzinárodnej organizácie vysokých filmových škôl celého sveta CILECT i jej európskej odnože GEECT. Jej dekanom je od októbra 2010 doc. Anton Szomolányi, ArtD.. V súčasnosti prebieha výučba v deviatich študijných programoch - 1. Scenáristická tvorba (vedúcou ateliéru je doc. Alena Bodingerová, ArtD.), 2. Režijná tvorba (vedúci ateliéru prof. Stanislav Párnický), 3. Dokumentárna tvorba (vedúci ateliéru Prof. Vladimír Balco), 4. Animovaná tvorba (vedúca ateliéru doc. PhDr. Eva Gubčová, ArtD.), 5. Kameramanská tvorba a fotografia (vedúci katedry prof. Jan Ďuriš, ArtD.), 6. Strihová skladba (vedúca ateliéru doc. Darina Smržová, ArtD.), 7. Zvuková skladba (vedúci ateliéru doc. Igor Vrabec), 8. Produkcia a distribúcia filmového umenia a multimédií (vedúci katedry od októbra doc. Ján Oparty ArtD.), 9. Umelecká kritika a audiovizuálne štúdiá (vedúci katedry prof. Václav Macek, CSc., od júna 2010 Mgr. Katarína Mišíková, PhD.).

Filmová produkcia

Zatiaľ čo v 2009 vzniklo sedemnásť filmov, z toho 9 majoritne slovenských, čo bolo najviac od vzniku samostatného Slovenska v roku 1993, produkcia roku 2010 tak bohatá nebola. Rok výroby 2010 malo len 8 filmov, z toho polovica dokumentov. Štyri filmy vznikli ako čisto slovenské alebo majoritné koprodukcie. Legenda o Lietajúcom Cypriánovi (SK/PL, r. Mariana Čengel Solčanská) je intímny príbeh prerodu hlavnej postavy, ktorá túži nájsť pokoj a zmierenie so sebou samým. Odohráva sa v 18. storočí a rozpráva o mníchovi, ktorý vynikal mnohorakými znalosťami a zostrojil lietajúci stroj. Podobne ako tento film i ďalšie dva boli debutmi. Čierna komédia o životoch dvoch zamestnancov univerzity, ktorá hovorí o tom, čo všetko je človek schopný urobiť pre lásku Mŕtvola musí zomrieť je debutom scenáristu Jozefa Paštéku a do kín sa dostane až na jeseň 2011. Dokument Chránené územie (r. Adam Hanuljak) zachytáva trojtýždňové turné Divadla z Pasáže, ktorého súbor tvoria mentálne hendikepovaní herci, po USA. V dokumentárnej snímke Mongolsko - V tieni Džingischána (r. Pavol Barabáš) režisér špecializujúci sa najmä na filmy s horskou tematikou po prvý raz použil aj prvky hraného filmu. Scény z putovania piatich Slovákov naprieč Mongolskom sú prekladané štylizovanými hranými historickými výjavmi bojovníkov z čias Džingischána.

Audiovizuálny fond

1. januára 2009 nadobudol účinnosť zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde. Vznikla tak nová verejnoprávna inštitúcia na podporu a rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu, na jej čele stáli v roku 2010 predseda Rady Audiovizuálneho fondu Patrik Pašš, a riaditeľ Martin Šmatlák.

Fond nahradil grantový program Ministerstva kultúry AudioVízia a výrazne rozšíril možnosti aj zdroje podpory. Základom zdrojov fondu je spojenie verejných financií (štátny rozpočet) a príspevkov od neštátnych subjektov, ktoré vo svojom podnikaní používajú audiovizuálne diela: verejnoprávna televízia (5 % z príjmov za reklamu a telenákup), súkromné televízie (2% z príjmov za reklamu a telenákup), prevádzkovatelia kín (0,03 € za každú predanú vstupenku), distributéri audiovizuálnych diel (1% z príjmov za distribúciu audiovizuálnych diel okrem príjmov z kín), prevádzkovatelia retransmisie (1% z príjmov za poskytovanie retransmisie). Platí pritom zásada, že príspevok štátu nesmie byť nižší ako celková suma príspevkov od neštátnych subjektov.

V roku 2010 Audiovizuálny fond zaevidoval 508 žiadostí s celkovou výškou požadovanej dotácie 44 859 647 €. Podporených bolo 265 žiadostí a celková výška schválenej dotácie bola 6 907 530 €. Len 5 žiadostí bolo vyradených, 7 bolo stiahnutých a 4 boli doručené po termíne.

Ide o rekordné čísla v histórii slovenskej audiovízie. Pre porovnanie v roku 2009 bolo v grantovom programe Ministerstva kultúry AudioVízia predložených 176 žiadostí , podporených bolo 104, celková suma podpory predstavovala 4 179 450 €  a v roku 2008 to bolo 282 predložených a 110 podporených žiadostí celkovou sumou 4 271 625,84 €. Znamená to teda nárast o viac než 50 percent. Stalo sa tak najmä vďaka vyšším príspevkom do rozpočtu fondu z neštátnych zdrojov, štátny príspevok  si zhruba zachoval úroveň predchádzajúcich rokov.

Audiovizuálny fond tak v prvom roku svojho pôsobenia ukázal svoje pozitíva, ale zároveň aj určité rezervy – hlavnou témou verejných diskusií o fungovaní a ďalšom smerovaní Audiovizuálneho fondu nebol jeho grantový systém, ale skôr otázky týkajúce sa možného konfliktu záujmov členov jeho orgánov a odborných komisií.

 

Literárny fond

Poslaním Literárneho fondu je podporovať rozvoj umeleckej, vedeckej a odbornej literatúry, publicistiky a tvorivej činnosti v oblasti divadla, filmu, rozhlasu a televízie. Výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby podporil prostredníctvom programu ALFA v roku 2010 vznik nových pôvodných literárnych predlôh pre hrané, dokumentárne a animované filmy. Výbor Sekcie tiež pracoval na vyhodnotení filmovej a televíznej produkcie za rok 2009 a prostredníctvom cien Igric ocenil úspešných tvorcov (viac o oceneniach Igric nájdete v kapitole Domáce festivaly a prehliadky).

Výbor sekcie v roku 2010 mal rozpočet v celkovej sume 111 000 € (119 500 € v roku 2009) z tohto rozpočtu na starostlivosť o tvorivých pracovníkov a umelcov poskytol do 31. decembra 2010  sumu 108 479,27 € (118 399 € v roku 2009). Takmer  polovica tejto sumy (51 400 €) bola vyplatená 53 tvorcom vo forme štipendia. V roku 2009 získalo 61 tvorcov tvorivé štipendium vo výške 63 100 €

Media

V roku 2010 pokračovala kancelária MEDIA Desk Slovensko, na základe schváleného akčného plánu a rozpočtu, ktorý mala k dispozícii, v plnení svojich základných úloh: poskytovala informácie o programe MEDIA všetkým záujemcom bez rozdielu, poskytovala konzultácie uchádzačom o podporu z programu a tiež vyvíjala aktivity, smerujúce k intenzívnejšiemu začleneniu slovenských profesionálov v audiovízii do európskeho priestoru. Efekt programu MEDIA na slovenskú audiovíziu je jednak priamo merateľný sumou podpory, ktorá každoročne na Slovensko z programu prichádza, ale možno ešte dôležitejšími sú ďalšie nástroje, ktoré program pre kreovanie slovenskej audiovízie poskytuje.

Naďalej sme zaregistrovali pozitívne výsledky slovenských subjektov, ktoré sa v roku 2010 uchádzali o podporu v rámci programu: v roku 2010 z programu MEDIA  získali slovenské subjekty finančnú podporu v celkovej  výške 508 489 €, z toho v jednotlivých schémach: Výberová podpora kinodistribúcie 24 500 €, Podpora festivalov 80 000 €, Podpora tréningov 189 306 € a Automatická podpora kinodistribúcie 214 683 € (podrobný Prehľad podpory MEDIA  pre slovenské subjekty v roku 2010 je na strane 11). Celková úspešnosť uchádzačov o podporu ostáva naďalej veľmi vysoká, pohybuje sa v rámci jednotlivých schém okolo 83 %.

Nepriama podpora v rámci siete Europa Cinemas pre 19 slovenských kín, ktoré sú členmi siete, bola 78 777 €, čiže celková suma podpory za rok 2010 pre slovenské subjekty predstavovala  587 266 €.  

Ide o druhú najvyššiu sumu ročnej podpory, odkedy je Slovensko členskou krajinou programu MEDIA.

Kancelária permanentne distribuovala informácie o programe MEDIA, nových výzvach, formulároch, výsledkoch najrôznejších schém, tréningových programoch a ďalšie doplňujúce informácie o európskom audiovizuálnom trhu prostredníctvom rôznych komunikačných kanálov: emailom (celkový počet rozposlaných emailov je približne 6 000) a cez internet (celkový počet aktualizácií webovej stránky www.mediadeskslovakia.eu bol za rok 2010 zhruba 185), navyše kancelária otvorila od 15. marca vlastnú informačnú stránku na Facebooku, táto stránka bola aktualizovaná 199-krát.  V mesačníku Film.sk sme pokračovali v uverejňovaní informačných článkov o aktualitách v programe (11 článkov). Publikovali sme tiež 2 čísla informačného bulletinu MEDIA Info (náklad 300 kusov), bulletin sme rozposlali všetkým subjektom v slovenskej audiovízii, riaditeľstvu programu MEDIA Brusel a všetkým kanceláriám MEDIA Desk, navyše sme bulletiny distribuovali na najdôležitejších domácich festivaloch a filmových udalostiach. Kancelária pokračovala vo vydávaní a distribúcii elektronického newslettra, za rok 2010 publikovala kancelária celkom 41 čísiel. 

Eurimages

Eurimages, kinematografický fond Rady Európy, je jediný európsky fond podporujúci nadnárodné koprodukcie celovečerných filmových diel. Funguje od roku 1988 a Slovensko je jeho členom od 15. apríla 1996. Zástupkyňou Slovenska v Eurimages je od apríla 2005 Zuzana Gindl-Tatárová.

K 31. decembru 2010 mal Eurimages 34 členských krajín. V roku 2010 fond podporil na štyroch zasadnutiach 56 filmov sumou 19 260 000 €. Od svojho založenia v roku 1988 do 31. decembra 2010 fond podporil 1 348 európskych koprodukcií celkovou sumou zhruba 407 miliónov €.

V roku 2010 získali podporu Eurimages tri slovenské projekty. Dlhometrážny hraný debut Zuzany Liovej Dom (CZ/SK), na ktorom sa ako minoritný koproducent podieľala spoločnosť Sokol Kollar, spol. s.r.o., bol podporený sumou 150 000 €. Hraný film režiséra Petra Oukropca Modrý Tiger (CZ/DE/SK), na ktorom sa ako minoritný koproducent podieľala spoločnosť  ARINA s.r.o.  získal 220 000 € a film režiséra Davida Ondříčka V tieni koňa (CZ/PL/SK), na ktorom sa ako minoritný koproducent podieľala spoločnosť TRIGON Production získal sumu 400 000 €.

Projekt Konfident (SK/CZ/PL) spoločnosti Attack Film, ktorý režíruje Juraj Nvota, zostal nepodporený.

Slovenské koprodukčné projekty získali v roku 2010 v Eurimages spolu 770 000 €, vklad Slovenska do fondu v roku 2010 bol 107 630,39 €.
Od nášho vstupu do Eurimages do 31. decembra 2010 získalo podporu 24 projektov, v ktorých boli slovenské produkčné spoločnosti v pozícii majoritného alebo minoritného koproducenta.

Kinodistribúcia

V roku 2010 prišlo do slovenských kín o 227 557 divákov menej než v roku 2009, čo znamená medziročný pokles o 5,49 %. Po mimoriadne úspešnom roku 2009, keď Slovenská republika mala rekordný počet divákov v kinách (4 140 883), čo predstavovalo druhý najvyšší medziročný nárast počtu divákov v Európe a najvyšší medziročný nárast tržieb (o 38,03 %), došlo síce k poklesu, ale napriek tomu je 3 913 326 divákov v našich kinách druhá najvyššia návštevnosť od roku 1998. Na druhej strane tržby v celkovej sume 18 032 111,40 € nielenže znamenajú medziročný nárast o 6,55 %, ale sú dokonca najvyššie v ére samostatného Slovenska.

Dvanásť distribučných spoločností uviedlo v roku 2010 do našich kín 188 filmov, čo je o 11 menej ako v roku 2009. Z toho 32 vo filmových kluboch. Celkove sa v našich kinách v roku 2010 hralo až 519 rôznych titulov z 22 krajín (26 v roku 2009). Poradie na prvých troch miestach sa za posledné tri roky nezmenilo. Viac než polovica noviniek bola z USA (108 - z toho 6 vo filmových kluboch), druhá priečka patrila Českej republike (22 - z toho 4 vo filmových kluboch) a tretia Francúzsku (15 - z toho 3 vo filmových kluboch). Najviac premiér mali distribučné spoločnosti Tatrafilm (39), Continental Film (36) a Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK) (32). Podľa podielu na počte divákov (27,90 %) a tržbách (31,51 %) patrí i vďaka titulom Avatar (US, 2009, r. James Cameron) a Shrek: Zvonec a koniec (Shrek Forever After, US, 2010, r. Mike Mitchell) už po šiesty raz za sebou prvenstvo Tatrafilmu. Druhý bol Continental Film (24,31/24,47) a tretie miesto obsadila spoločnosť Saturn Entertainment (12,19/12,60).

V roku 2010 mali v našich kinách premiéru len 4 slovenské filmy (v roku 2009 ich bolo 10) – hraný film  Legenda o Lietajúcom Cypriánovi (SK/PL, 2010, r. Mariana Čengel Solčanská) a dlhometrážne dokumenty Mongolsko - V tieni Džingischána, Erotic Nation (SK/CZ, 2009, r. Peter Begányi), Chránené územie a 5 minoritných koprodukcií (v roku 2009 ich bolo  7) – hrané filmy 3 sezóny v pekle (CZ/DE/SK, 2009, r. Tomáš Mašín), Prežiť svoj život, Oko ve zdi (CZ/SK, 2009, r. Miloš J. Kohout) a dokumenty 25 zo šesťdesiatych alebo Československá nová vlna (1. a 2. diel) a Vojnové hry a muž, ktorý ich zastavil  (PL/SK/FR, 2008, r. Dariusz Jabłoński). Spolu ich videlo 75 598 divákov, z toho viac než dve tretiny (57 120) patrili jedinému majoritne slovenskému hranému filmu Legenda o Lietajúcom Cypriánovi, ktorý sa tak dostal medzi desať najnavštevovanejších slovenských filmov v ére samostatnosti. Všetky slovenské filmy premietané v kinách mali len 2,25 percentný podiel na návštevnosti (11,29% v roku 2009). Potešiteľné je, že do kín sa dostali ako predfilmy dva krátke filmy: animovaný muzikál Kataríny Kerekesovej Kamene a hraný film Juraja Krasnohorského x=x+1.

Počas roka 2010 sa na čele rebríčka najnavštevovanejších filmov vystriedalo 28 titulov (33 v roku 2009). Celkové prvenstvo patrí filmu Avatar, ktorý videlo 242 375 divákov (v roku 2009 videlo film Doba ľadová 3: Úsvit dinosaurov 399 454 divákov). Avatar bol na čele od premiéry 17. decembra 2009 až do 3. marca 2010, teda celých 11 týždňov (z toho 9 v roku 2010). Najviac divákov za jeden týždeň videlo film Shrek: Zvonec a koniec, a to 69 182 (v roku 2009 videlo film Doba ľadová 3: Úsvit dinosaurov 101 405 divákov). Hranicu 60 tisíc divákov sa podarilo prekonať ešte filmu Avatar (64 369 divákov). Zo slovenských filmov sa najviac darilo Legende o Lietajúcom Cypriánovi, ktorú počas prvého týždňa videlo 13 953 divákov. Celkovo jej s 57 120 divákmi patrí 19. priečka. Žiadny ďalší domáci titul sa medzi sto najnavštevovanejších snímok roku 2010 nedostal.

 

Kiná

V roku 2010 klesol počet kín na Slovensku na historické minimum. V prevádzke bolo 183 kín s 248 kinosálami a 84 852 sedadlami. Z toho bolo 144 jednosálových kín s 37 374 sedadlami, 15 viacsálových kín a multiplexov (kino s 8 a viac sálami) s 80 kinosálami a 20 721 sedadlami, 21 letných s 26 631 sedadlami a tri videokiná so 126 sedadlami.

K poklesu došlo i napriek tomu, že v roku 2010 boli otvorené dve nové kiná s trinástimi kinosálami. Dňa 25. marca 2010 bol slávnostne otvorený v poradí už tretí multiplex na Slovensku. Má názov Palace Cinemas Eurovea a nachádza sa v Bratislave v novom nákupno-spoločenskom centre Eurovea a má 9 kinosál s celkovým počtom 1 607 sedadiel. Tri kinosály umožňujú digitálnu projekciu a v dvoch z nich je možné premietať i 3D filmy. Na Slovensku sú tak už tri multiplexy s 29 kinosálami, z toho s 9 digitálnymi. Všetky sa nachádzajú v Bratislave a prevádzkuje ich jediná spoločnosť - Palace Cinemas Slovakia.

15. novembra 2010 bolo otvorené kino CityCinemas Žilina. Má štyri kinosály, z toho dve digitálne umožňujúce ako prvé na Slovensku 3D projekcie so zvukom Dolby Surround 7.1. Prevádzkuje ho spoločnosť Tatrafilm. K 31. decembru 2010 tak bolo na Slovensku v prevádzke 12 viacsálových kín s 51 kinosálami (11 so 43 kinosálami v roku 2009).

 

Ocenenia slovenských filmov a tvorcov v zahraničí

K najväčším úspechom roku 2010 patrili Cena za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii, ktorú prevzal režisér Juraj Herz na 45. MFF Karlovy Vary, Bronzový študentský Oscar v kategórii Hraný film, ktorý získal film Obedár a uvedenie krátkeho hraného filmu Ďakujem, dobre v oficiálnom programe MFF v Cannes v sekcii študentských krátkometrážnych a stredometrážnych filmov Cinéfondation – La Sélection.

Opäť sa darilo dokumentaristom. Film Petra Kerekesa Ako sa varia dejiny získal Cenu za najlepší dokumentárny film na 14. MFF Sofia (Bulharsko), Mesiac v nás (ES/SK/FR, 2009, r. Diana Fabiánová) Špeciálnu cenu poroty na 26. MFF FESTROIA Setúbal (Portugalsko), Osadné Pamätnú cenu Reinharda Kämpfa na 10. festivale stredo- a východoeurópskeho filmu goEast Wiesbaden (Nemecko) a Čestné uznanie na 50. krakovskom filmovom festivale Krakov (Poľsko) a Môj otec Gulag (r. František Palonder) Cenu za Najlepší zahraničný dokumentárny film nad 60 minút na 2. MF dokumentárnych filmov TRANZIT Poznaň (Poľsko).

Už tradične patrí k najoceňovanejším domácim tvorcom dokumentarista Pavol Barabáš. Bolo tomu tak i v roku 2010, keď jeho diela získali desať ocenení na významných zahraničných festivaloch a prehliadkach venovaných najmä horským filmom. Napríklad Bhutan – Hľadanie šťastia Cenu za krásu a humanizmus na 15. MF ekologických filmov „Zelený pohľad“ Petrohrad (Rusko), Carstensz – Siedma hora Cenu za najlepšiu réžiu na 13. MF horských a dobrodružných filmov Vertical Moskva (Rusko) a Mongolsko - V tieni Džingischána Hlavnú cenu na 27. medzinárodnom horolezeckom filmovom festivale v Tepliciach nad Metují (Česká republika).

Z celovečerných hraných filmov získali ocenenia napríklad Bathory cenu za Výnimočný umelecký výkon (scenárista a režisér Juraj Jakubisko a producentka Deana Jakubisková-Horváthová) na 5. Monaco Charity Film Festival (Monako), Réka Derzsi Cenu za najlepší ženský herecký výkon vo filme Líštičky na 5. festivale filmov strednej a východnej Európy Rouen (Francúzsko), Nedodržaný sľub cenu za Najlepší scenár na 5. Monaco Charity Film Festival, Pokoj v duši Cenu Juliusza Burskeho na 39. Lubušskom filmovom lete Lagow (Poľsko) a Hlavnú cenu na 10. MFF Kansas City (Missouri, USA) a Tobruk (CZ/SK, 2008, r. Václav Marhoul) cenu za Najlepší hraný film, Najlepší film podujatia, Najlepšie kostýmy v súťaži hraných filmov, Najlepší strih v súťaži hraných filmov, Najlepšie špeciálne efekty v súťaži hraných filmov, Najlepší výtvarný počin v súťaži hraných filmov na Los Angeles Movie Awards 2010 (USA) a ceny za Najlepší vojnový film a Najlepší scenár v medzinárodnej súťaži hraných filmov na Festivale nezávislého filmu a videa New York 2010 (USA). Animovaný muzikál Kamene získal Striebornú cenu v kategórii krátkych filmov na 18. MFF Damask (Sýria) a krátky hraný film x=x+1 Špeciálnu cenu poroty na 26. MFF FESTROIA Setúbal (Portugalsko),

Dobré meno slovenského filmu v zahraničí už tradične šíria študentské filmy. Arsy-Versy bol s desiatimi zahraničnými cenami zároveň najoceňovanejším domácim krátkym filmom roku 2010. Získal napríklad Hlavnú cenu na 7. MF študentských filmov Zlínsky pes Zlín (Česká republika), Cenu divákov na 26. MF krátkych filmov Hamburg (Nemecko), Hlavnú cenu na 39. Lubušskom filmovom lete v Lagowe (Poľsko), či Cenu Discovery Networks pre Strednú Európu na 18. MFF kameramanského umenia PLUS CAMERIMAGE Bydgoszcz (Poľsko). Alfonzova mucha získala cenu za najlepší film na 7. MFF NEXT REEL Singapur (Singapur), Bird of Prey (r. Peter Budinský) Zvláštne uznanie poroty na 30. medzinárodnom študentskom festivale VGIK Moskva (Rusko), Otec ceny za Najlepší hraný film a Najlepší strih na 39. medzinárodnom študentskom filmovom festivale Sehsüchte Potsdam-Babelsberg (Nemecko) a Ďakujem, dobre cenu pre najsľubnejšieho režiséra na 13. MF študentských filmov v Tel Avive (Izrael).

Slovenská kinematografia opäť uspela i na slávnostnom odovzdávaní výročných cien Českej filmovej a televíznej akadémie Český lev. Koprodukčný film 3 sezóny v pekle získal Českých levov za najlepší hlavný herecký výkon (Kryštof Hádek), za najlepšiu kameru (Karl Oskarsson) a za najlepší zvuk (Pavel Rejholec, Jakub Čech). Animovaná snímka Na povale alebo Kto má dnes narodeniny? (CZ/SK/JP, 2009, r. Jiří Barta) zvíťazila v kategórii najlepší výtvarný počin a Ladislav Chudík získal Cenu za najlepší vedľajší mužský herecký výkon vo filme Jana Hřebejka Kawasakiho ruže.

3 sezóny v pekle získali i cenu Českého filmového a televízneho zväzu FITES Trilobit Beroun 2009 a film Na povale alebo Kto má dnes narodeniny? výročnú cenu českej filmovej kritiky Kristián za animovanú tvorbu a Výročnú cenu Nadácie Českého literárneho fondu za rok 2009 v kategórii filmová a televízna tvorba.

Európsku cenu Trebbia za tvorivú činnosť udelili Ladislavovi Chudíkovi, Magdaléna Vášáryová získala najvyššie poľské vyznamenanie v oblasti kultúry Zlatú medailu Gloria Artis, Asociácia českých kameramanov udelila Jurajovi Šajmovičovi Cenu za celoživotné dielo a Stanislav Szomolányi získal Výročnú cenu Asociácie českých filmových klubov.
 

Viac: www.mediadeskslovakia.eu