Vo vysokom veku 95 rokov zomrela v pondelok 5. decembra 2022 prvá slovenská televízna herečka a národná umelkyňa Mária Kráľovičová. V priebehu svojho života pôsobila neuveriteľných 74 rokov na doskách Slovenského národného divadla a stvárnila tam množstvo výrazných postáv. Posledné chvíle strávila v centre pre seniorov v bratislavskom Starom Meste, kam sa presťahovala len tento rok.

Mária Kráľovičová sa narodila 7. júna 1927 na záhorí v dedine Čáry. V pätnástich rokoch sa však presťahovala do Bratislavy a a už o tri roky na to, keď mala osemnásť, dokázala zaujať na konkurze, ktorý sa konal v historickej budove Slovenského národného divadla. Svoju hereckú kariéru teda odštartovala v roku 1945, konkrétne v Slovenskom komornom divadle v Martine, kde účinkovala dve sezóny. Následne sa začala venovať štúdiu herectva na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, no už v roku 1948 sa stala stálou členkou Slovenského národného divadla. Tam pôsobila až do 1. januára 2022.

Hviezdu z nej spravila už zdramatizovaná Marína režiséra Jozefa Budského (1948) a s týmto menom si ju začala spájať aj verejnosť. Na filmovom plátne debutovala vo filme Paľa Bielika Priehrada (1950) a v televízii sa začala angažovať v roku 1957, kedy sa objavila v inscenácii Do videnia, Lucienne! po boku Ela Romančíka. V tom iste čase sa stala aj recitátorkou a slovenskú poéziu reprezentovala až na troch kontinentoch - v roku 1958 na Expo v Bruseli, neskôr zase v Montreale, Havane, Hanoji a Jeruzaleme.

Celkovo stvárnila takmer štyristo postav a pritom všetkom ešte účinkovala aj v rozhlase. Účinkovala vo filmoch ako Muž, ktorý sa nevrátil (1959), Skalní v ofsajde (1960), Ivanov (1963), Cid (1973), Buddenbrookovci (1974), Americká tragédia (1976), Louis Pasteur (1977), Višňový sad (1978), Tiene v raji (1986) či Staroružová dráma (1989). Objavila sa aj v seriáloch Príbehy z lepšej spoločnosti, Straty a nálezy, Vivat Beňovský alebo v cykle Dnes večer hrám ja.

 Okrem titulu národná umelkyňa získala i množstvo ďalších prestížnych ocenení. Spomeňme napríklad televíznu cenu Zlatý krokodíl, Cenu Literárneho fondu za celoživotnú tvorbu, Zlatá slučka za najlepší dabing, vyznamenanie Radu Ľudovíta Štúra I. triedy, Cenu Jozefa Kronera za celoživotné herecké dielo, Krištáľové krídlo v kategórii Divadlo a film či Medailu Prezidenta Slovenskej republiky za významné zásluhy o rozvoj slovenskej kultúry. Dočkala sa i vlastnej pamätnej dlaždice na chodníku slávy v Bratislave. Aktívne inak pracovala aj vo Zväze slovenských dramatických umelcov aj v Slovenskom zväze žien. S manželom, básnikom, spisovateľom a novinárom Mirom Procházkom, ktorý bol jej životnou láskou, mala dvojicu deti.