Obchod na korze ako problematický edukačný nástroj
Prednedávnom vydal Slovenský filmový ústav na DVD a Blu-ray nosičoch zdigitalizovanú kópiu filmu Obchod na korze, oscarovej snímky z roku 1965. Popularizované a prestížne ocenenie bolo využité nielen na pripomenutie slávy československej kinematografie šesťdesiatych rokov, ale aj na výukové memento o židovských represiách počas Slovenského štátu. Istý vzrast či upieranie sa k nacistickým „poriadkom“ a protižidovským konšpiráciám viedli k snahe demonštrovať riziká týchto výkladov. História vie byť dobrá učiteľka a film jej názorná ukážka. Využitie filmu Obchod na korze (MP od 12 rokov), ako metodickej pomôcky pre základnú a stredoškolskú výučbu však vyvoláva viacero otázok.
Predovšetkým, nevedno, či bol tento zámer odobrený nejakým pedagogickým odborníkom, pretože posledná časť filmu predkladá sugestívnu štúdiu strachu, ktorý po enormnom vypätí a neúmyselnom zabití završuje samovražda. V tínedžerskom veku sa začínajú diferencovať vlastné, autonómne postoje, preto má takú dôležitosť pre názorovú formáciu. Tento vek je však predovšetkým emocionálne nabitý a nekriticky otvorený, takže predložiť mu uhrančivú postavu nehrdinu, ktorý sa stane hrdinom až následkom rozhodnutia vlastnej likvidácie (teda svojho nehrdinstva), nemusí byť kvôli citovej nestabilite mladých najšťastnejšie. Aj keď sa ráta s výkladom pedagóga, na prežívanie postavy ostáva divák sám. A v tomto prípade ide o film cielene nasmerovaný na divákovo pohnutie, dokladajú to aj slová režiséra Jána Kadára citované v priloženom booklete.
Film Obchod na korze sa vydal dobovo netradičnejšou, nemodernistickou, klasickou cestou výstavby a zobrazenia. Na rozdiel od vtedajších európskych, viac či menej subjektivizovaných, neviazanejších foriem zvolil cestu priameho vzťahu s diváckym odovzdaním sa filmovému predstaveniu. To spolu s režijnou bravúrou a nápaditým príbehom dodnes robí film divácky príťažlivým. Režisérska obratnosť sa vzťahuje aj na žánrovú a štylistickú hybridnosť, ktorú uplatňuje virtuózne a, takpovediac, bez prechodov. Groteskné sa prelieva do tragického, výsmešné do gýčového, observácia do snového, pričom všetko je podriadené režijnej zvrchovanosti a emotívnemu účinku diela. Táto naliehavosť odrážala dobovú situáciu židovského národa po genocíde nacistického despotu, z čoho po justičnom tribunále vzišla otázka, aký postoj zaujať k mase tých, ktorí sa represiám na Židoch neúčastne prizerali, prípadne z nich majetkovo profitovali. Centrizmus židovskej obete a prioritný vzťah k protižidovskej vine nachádza v tragikomickom, naturalizmom podloženom zaranžovaní príbehu, starozákonné vyústenie – oko za oko, zub za zub, smrť za smrť. Prežitie židovského údelu strachu nežidom (stolárom Brtkom) sa vo filme stalo oprávnením na finálne, nadpozemské zmierenie obete a previnenia, teda symbolickým vyriešením tohto vzťahu.
Centristickú židovskú pozíciu vo filme utvrdzujú obe hlavné postavy, keď sa hlavná postava postupne odpútava od svojej nehodnej rodiny a cez prožidovského sprostredkovateľa je adoptovaná židovskou etnicko-kultúrnou entitou. („Budeš mi ako syn“, hovorí stará vdova Lautmannová stolárovi Brtkovi a vystrojí ho šatami po svojom mužovi). Nielen bytostný židovský fundament, ale aj vekovo vzdialené hlavné a vedľajšie postavy môžu sťažovať vnímanie a pochopenie filmu dnešnou tínedžerskou generáciou. Ak filmový ústav podľa všetkého kupoval práva na produkčne český film Obchod na korze, pre staršiu stredoškolskú mládež by na účel historickej evokácie a edukácie bola možno vhodnejšia kúpa práv iného filmu, Nedodržaného sľubu, slovensko-česko-americkej produkcie z roku 2009. Jednak ide o podstatne novší a teda generačne komunikatívnejší film, jednak hlavnou postavou tu je rovnako tínedžer. Navyše film predkladá autobiografické spomienky na život a prenasledovanie židovského mladíka počas Slovenského štátu, ktoré zahŕňajú podstatne širší obraz dobovej skutočnosti a protižidovských skúseností.
Stále prehliadaným v kolekcii zlatého fondu domácej kinematografie je slovenský rodinný film Sýkorka z roku 1989, na ktorý filmový ústav vlastní práva. Táto snímka, vekovo ideálne vhodná pre žiakov druhého stupňa základných a prvých ročníkov stredných škôl, predstavuje priateľstvo dvoch spolužiakov, židovského chlapca a dievčaťa zo slovensko-českej rodiny v čase od jari do jesene roku 1938. Film predznamenáva následné udalosti a protižidovské útoky na pozadí spoločenskej a politickej radikalizácie v primerane vystavanom a v nijak neochudobnenom obraze dobového slovenského malomesta. Jemne odkazuje na judaisticko-kresťanské resentimenty, protičeskú odplatu, diferencuje židovské obchodníctvo a etnicko-náboženskú ohraničenosť s náprotivnými prejavmi nedôvery ale i otvorenosti, bez komplexov predkladá civilizačnú prevahu židovskej kultúry nad domácou majoritou a motivuje detskými postavami ešte nezaťaženými predsudkami dospelých. Útek židovskej rodiny pred hrozbou štátneho antisemitizmu je v Sýkorke zobrazený ako bolestná amputácia spoločenskej regulárnosti.
Najvážnejšiu okolnosť edukačného využitia snímky Obchod na korze však tvorí jej vlastná výkladovo-výuková zložka, aj v súvislosti s dvoma krátkymi filmami Jána Kadára z roku 1946. Objasňovanie historicko-spoločenských pozícií filmu v booklete nijakým spôsobom neopúšťa jeho centristický sekulárno-židovský úzus, a to do takej miery, že úplne ignoruje protifašistické prepojenie oboch filmových režisérov Kadára a Klosa s ich komunistickou povojnovou aktivizáciou, ktorej následkom bol ohnivo protifašisticky deklarovaný, ale podstatou rovnako diskriminačný a genocídny politický režim. Oba Kadárove krátke filmy, pripojené k filmu ako bonusy, bez adekvátneho historického umiestnenia predkladajú súčasnej mládeži dobovú falzifikačnú komunistickú agitku.
Jedným z ďalších absurdných vyústení nekomplexného uchopenia historických skutočností pri výklade filmu je, napríklad, vzťah jeho úvodného venovania dvadsiatemu výročiu znárodnenej kinematografie voči vojnovým arizáciám, ktoré film pranieruje. Akoby komunistická oslava skonfiškovaného cudzieho majetku nemala nič spoločné s predchádzajúcim zbavovaním Židov ich majetku. Ak Obchod na korze dvadsať rokov po vojne odkrýval des protižidovského triumfu, aj s jeho ekonomickými dôsledkami, sedemdesiat päť rokov po prokomunistickom vyvlastňovacom dekréte ho booklet k filmu legitimizuje až falšuje ako „filmové podnikanie“ „zverené do rúk štátu“. Priam akoby ten „štát“ stále fungoval a mu „zverené“(!) filmové podnikanie doteraz rozvíjal. Ešteže židovský naratív nenazýva arizácie zverením majetku inému subjektu. Ako sa má stať história našou učiteľkou, keď ostávame na povrchu a nekriticky reprodukujeme jej kulty?