Nie objavovať objavené, ale prinášať nové
O tom, že naša filmová distribúcia je zameraná veľmi jednostranne, azda nik nepochybuje. Distribútori stavajú na istotu – na hollywoodske produkty, akčné filmy, trilery, romantické komédie, neškodné animované snímky pre deti, sem-tam poprekladané nejakou európskou ponáškou alebo viac či menej kvalitným českým a slovenským filmom.
Koniec koncov, distribútori sú obchodníci a nemožno im to vyčítať – ale ani ich za to velebiť. To, že jednofarebnosť distribúcie nachádza „dôstojného“ partnera v popkornovej dramaturgii multiplexov, je takisto zrejmé. A pri prakticky úplnej absencii filmovej výchovy v školách sa treba oprávnene obávať, že mladšie generácie divákov už ani netušia, že kinematografia, to nie je len Avatar či Babovřesky. Česť distribútorov zachraňuje v rámci možností Asociácia slovenských filmových klubov, filmová spoločnosť Film Europe Media Company a špecifickým spôsobom aj Filmtopia.
V takejto situácii vystupuje ešte viac do popredia význam alternatívnych filmových podujatí – od veľkých festivalov typu MFF Bratislava či Art Film Fest Trenčianske Teplice – Trenčín až po niekoľkodňové prehliadky národných kinematografií v hociktorom zapadnutom kinečku. Od takýchto podujatí sa právom očakáva, že ponúknu divákovi čosi iné: iné žánre, iné teritóriá, inú – vyššiu – kvalitu, aj keď len jednorazovo, časovo i miestne obmedzene. Plné kinosály na spomínaných festivaloch sú dôkazom, že aspoň u istej časti publika existuje hlad po alternatíve. (Aj keď na druhej strane je pravda aj to, že niektoré ambiciózne počiny sa míňajú účinkom – napríklad v A4 – priestore súčasnej kultúry sa autor týchto riadkov neraz „bál“ na premietaní, kde sa v tme chúlili štyria či siedmi diváci.) Nezabúdajme – a azda sa na tom zhodneme –, že význam a zmysel týchto podujatí je práve v tom, že ponúkajú filmové artefakty, ktoré zväčša nie sú dostupné iným spôsobom.
Nie je to tak dávno, čo sme sa na stránkach Filmpressu kriticky – veríme, že oprávnene a konštruktívne kriticky – pozreli na prehliadku francúzskeho filmu Crème de la crème, ktorú zorganizovala spoločnosť Film Europe Media Company v spolupráci s Francúzskym inštitútom. Len stručne pripomeňme: jadro problému bolo v tom – odhliadnuc teraz od kvality jednotlivých titulov –, že podujatie ponúklo počas 7 dní výlučne filmy, ktoré už boli známe z bežnej distribúcie alebo sa do nej mali zakrátko dostať.
Prešli sotva dva mesiace a tá istá spoločnosť prišla s novou – zo širšieho pohľadu so staronovou – aktivitou. Kým v prípade prehliadky Crème de la crème vyplnila medzeru po zaniknutom Medzinárodnom festivale frankofónnych filmov, v tomto prípade naskočila priamo do rozbehnutého vlaku, teda do 7. ročníka talianskeho festivalu Dolce Vitaj, ktorého hlavným organizátorom je Taliansky kultúrny inštitút. Súčasťou tohto podujatia bývali po minulé roky (nie vlani) aj inšpiratívne prehliadky talianskeho filmu, teda niečo, čo – neradi sa opakujeme – v súčasnej distribúcii chýbalo. A tohto roku tu – hľa! – máme odrazu prehliadku talianskej kinematografie nazvanú Cine Vitaj. Že aký je v tom problém? Nuž taký, že prehliadka nám počas 4 dní ponúkla výlučne filmy, ktoré už boli známe z bežnej distribúcie alebo sa do nej mali zakrátko dostať. Aký bol teda prínos pre diváka?
Nechceme nikomu vstupovať do svedomia. Symbióza, k akej došlo pri organizovaní oboch spomínaných prehliadok, sa do istej miery dá pochopiť. Zahraničný kultúrny inštitút, ktorý možno nemá dostatočné personálne ani finančné kapacity na prípravu „skutočného“ filmového podujatia, čo je odborne, logisticky i ekonomicky náročná záležitosť, dostane bez väčších starostí do vienka podujatie pripravené „na kľúč“. Príslušná – v tomto prípade takrečeno monopolná – distribučná spoločnosť výhodným spôsobom pritiahne pozornosť na svoje vlastné tituly (ktoré už tak či tak zakúpila predtým), v prípade Bratislavy i na svoje kino (tu treba uviesť, že obe podujatia pokračovali/pokračujú aj v iných slovenských mestách) a ešte aj na vlastný (platený) televízny kanál. Zdá sa, že obe strany získavajú. Otázka však zostáva: Čo získava divák?
Film Europe Media Company už teraz ohlasuje na prelom septembra a októbra ďalšie filmové podujatie s tajomným názvom Be2Can (konať sa bude v Prahe, Brne aj Bratislave), pod ktorým sa skrýva prehliadka filmov uvedených na troch prestížnych festivaloch – v Berlíne, Benátkach a Cannes. „Český a slovenský divák by mal vidieť súťažné filmy z najlepších festivalov v ucelenej prehliadke,“ uvádza sa v tlačovej správe. „Cieľom je sprostredkovať nielen film, ale aj makrodramaturgický pocit, aký majú iba priami návštevníci áčkových svetových festivalov. Súťaž v Cannes, Berlíne a Benátkach je vždy o tom najlepšom, čo sa vo svete za uplynulý rok natočilo. Be2Can preto oživuje koncept, ktorý iné slovenské a české festivaly z programových a finančných dôvodov opustili. Okrem našich filmov budeme pri zostavovaní programovej skladby spolupracovať s distribútormi, ktorí majú práva na súťažné filmy, ale budeme sa snažiť priniesť aj tie súťažné filmy, ktoré ešte distribútora nemajú.“ Vieš, ctený čitateľ, s akou radosťou sme zvýrazňovali tú poslednú vetu? Dúfajme, že nezostane len pri slovách.