Nie je to polemika  s recenzentmi kolegov  na najnovší film Woody Allena v slovenských kinách Do Ríma s láskou, ktoré som čítal v slovenskej aj českej tlači. Takmer so všetkým, čo napísali o filme, súhlasím. Chýbal mi v nich len ich názor, či ich film pobavil. Mňa áno. Ani sa nepamätám, či som sa tak hlasno smial ako divák na nejakom  americkom filme posledných rokov, ako práve pri sledovaní tohto filmu. Zabávalo sa hlasito aj publikum.

Woody Allen (nar. 1.12.1935), o ktorom  americkí novinári napísali aj to, že je „najškaredší herec Hollywoodu“, podľa IMDb  herec v 44 filmoch, scenárista 70 filmov a režisér 48 filmov, získal 4 Oscary za scenáre a réžiu svojich troch  filmov (z 23 nominácií) - za filmy Annie Hallová,  Hana a jej sestry a Polnoc v Paríži, ale bojkotuje ich prevzatie a na ceremoniáli sa  nezúčastňuje. Allen určite nenakrútil svoj najlepší film, ale  v hodnoteniach dostal  veľmi dobré známky: csfd.cz -  69% (71 hodnotení), IMDb - 6,5 z 10 (3 409 používateľov), rottentomatoe.com - kritici 44%
(117 recenzií), používatelia  51% ( 11 571 hodnotení).

Určite lepší je Allenov pohľad na Manhattan (1979),  Barcelonu (2008) a Paríž (2011) ako na Rím (2012). Mňa potešila posledná veta vo filme - postava v okne pri pohľade na Rím konštatuje - „Je tu ešte veľa príbehov. Tak nabudúce“, je to akýsi Allenov  prísľubu, autora scenára a režiséra filmu, že sa do Ríma vráti. Fakt, že film premietali na Art Film Feste  v Trenčianskych Tepliciach/Trenčíne aj na MFF Karlových Varoch ako bonus na záver festivalu pre divákov, že chodia do kina (aj vlani končil karlovarskú prehliadku Allenov film Polnoc v Paríži), svedčí o niečom.

Štyri Allenove príbehy z Ríma   som  vnímal  ako paródiu na ľudské slabôstky a všedný život vo veľkomestách. Samozrejme, sa mohli odohrať nielen v Ríme. Nakrútiť  film z Ríma a neukázať Španielske námestie, Coloseum, Fontánu di Trevi (kameraman  Darius  Khondji), to vari ani nie je možné, a sú aj vo filme (kúpeľ Anity Ekberg v  Sladkom živote Felliniho už nik neprekoná) - samozrejme, že nechýbajú ani scény z rušných ulíc dnešného Ríma, chýba už len Vatikán.
Dnes nakrútiť film v Hollywoode  bez hviezd (film je americko-taliansko-španielska koprodukcia) nie je možné. Tiež ma sklamali - Roberto Benigni ako obyčajný muž Leopoldo, z ktorého bulvár spraví hviezdu (on asi najviac), Penélope Cruz ako prostitútka Anna, či Alec Baldwin ako architekt John, Ornella Mutti ako Pia,  ale aj Woody Allen ako neurotik Jerry zopakoval to, čo určite už zahral lepšie vo svojich  predošlých filmoch (jeho  senilný  a popletený  režisér - už si nepamätám, v ktorom filme, je skutočne geniálny). Postava jeho manželky Phyllis  je v podaní Judy Davis je vynikajúca.

Woody Allen je majster konštrukcií svojich príbehov. Zapadajú  do seba  a prepletajú sa navzájom (docenili sme to u Dietla v jeho seriáloch). Ale  scény  operného speváka Giancarla (vari najlepší herecký výkon vo filme - Fabio Armiliato) v sprche v árii z Leoncavallovej opery Paglliaci - doma aj na divadelnej scéne, to nevymyslí nikto  iný okrem Allena.

V Taliansku utŕžil film v otváracom víkende 2,8 milióna eur (22.4.), v USA (17.7.)  8,6 milióna dolárov. Výrobné náklady filmu nie sú na IMDb uvedené.

Zažil som v kine vďaka Woody Allenovi po dlhšej dobe 112 veľmi príjemných minút. Nenudil som  sa a nezmohli ma ani driemoty, čo sa v poslednom období bežne stáva na  hollywoodskych komédiách.