Mozaika z môjho dvadsiateho Berlinale

Berlinale resize - kópiaTohto roku som bol na Berlinale po dvadsiaty raz. A dvadsiaty raz som bol ubytovaný v Hoteli Pension Elba v centre mesta. Keď idete do centra festivalu na Postupimskom námestí, nemôžete zablúdiť. V metre, na časových tabuliach sú upozornenia, že metro ide k Berlinale.

V predposledný deň festivalu, v sobotu, štrajkovala v Berlíne mestská doprava – metro, autobusy, električky. Ale na  festivale to nebolo citeľné, že by bolo menej divákov. Ešte šťastie, že štrajk som zažil na festivale len jeden deň, lebo cesta z hotela do kina a späť by ma vyšla na 20 eur. Bol by to pre mňa drahý festival.

Nielen  Cannes a Benátky majú pred vstupom do hlavného kina červený koberec, ale aj Berlín. A ten má ešte jednu špecialitu. Keď vstúpite do  budovy, prechádzate kvetinovou alejou. Tento krát zvolili usporiadatelia kráľovské voňavé ľalie. Najskôr boli biele, vystriedali ich červené.

Akreditácia je skutočnou priepustkou do priestorov konania festivalu. Novinárska akreditácia platí aj ako vstup na trh. Pri vstupe do kina Berlinale Palast na novinársku projekciu ste boli trikrát kontrolovaní.

Pre novinárov sú k dispozícii tri festivalové denníky v angličtine:  Screen International, The Hollywood Reporter a Variety. Festival trval do nedele, v stredu naposledy vyšiel The Hollywod Reporter, vo štvrtok ďalšie dva, v piatok už nijaký festivalový denník nevyšiel a v sobotu bol k dispozícii len bulletin Ceny.

Barbara resize - kópia 2V denníku Screen je tabuľka hodnotenia hlavného programu zahraničnými novinármi. Tabuľky hodnotení festivalových filmov sú aj v nemeckých denníkoch Der Tagessspiegel a Berliner Zeitung. Tento krát sa novinári zhodli, vo všetkých zvíťazil nemecký film Barbara režiséra  Christiana Petzolda za ktorý získal Strieborného medveďa za réžiu. Film  rozpráva príbeh lekárky, ktorá sa pripravuje na odchod z Nemecka pred zbúraním berlínskeho múru. Screen vyhodnotil  za najhorší film španielsku detektívku Detské hry.

Kino v Berlinale Palast, ktoré má 1 600 miest, sa pýši projekčným plátnom s rozmermi 17,6 x 8 metrov.

Dostať sa na slávnostné otvorenie, alebo zakončenie festivalu, je pre smrteľníka a novinára takmer nemožné. Pre novinárov je v jednom z kín na veľkom  plátne  v priamom prenose vysielaný   záver festivalu. Pravdu povediac, je to dobrý nápad. Je to pohodlnejšie ako vo veľkom kine  a netreba obsadiť miesta pol hodiny pred začiatkom.

Na prvom poschodí Berlinale Palastu je každoročne fotografická galéria hostí festivalu s autogramami. Divák má prehľad VIP hostí festivalu. Je to dobrý nápad, už pozrieť si len ich autogramy.

Krik na Berlinale. V oddelenej miestnosti pred vstupom do priestorov tlačových konferencií sa nachádza Photo-Call, priestor vyhradený pre festivalových fotografov. Na jednej strane je delegácia, na druhej strane sú fotografi na schodíkoch, niekedy je ich vyše tridsať. A ten krik je od nich, keď útočia hlasom na obeť pred sebou, aby sa pozerala práve do ich hľadáčika. Prekrikujú sa a oni sú tým kričiacim davom o ktorom hovorím a niekedy až krútim hlavou nad ich pokrikmi.

Hlavnými partnermi Berlinale boli v roku 2012 značky BMW, L'Oreal Paris, ZDF.

Meryl Streep resizeDostať sa na niektoré tlačové konferencie nie je možné. Napríklad tohto roku na Meryl Streep a Roberta Pattinsona. Snáď najmenej hodinu pred termínom TK je priestor uzavretý, miesta sú obsadené. Meryl Streep je božsky krásna. A tak novinárovi nezostáva nič iné, ako sledovať TK v predsáli. A byť k nej oveľa bližšie, tvárou tvár, ako v preplnenej sále. A pokiaľ novinár celý deň naháňa filmy, príde večer do hotela, stačí si pustiť televízny kanál rbb a pozerať si záznam TK v pokoji a pohode. Od 22.00 hod do rána vysiela záznamy z TK a dianie na festivale.

Patinson resizeVeľký úspech mal na MFF aj Robert Pattinson, ktorého sme videli vo filme Bel ami, a ten sa práve dostáva do našich kín. Pubertálne dievčatá jačali, keď sa objavil v aute, keď prichádzal na TK a projekciu. Hodiny dokázali stať pred kinom, aby ho aspoň na pá sekúnd videli. Pravdupovediac, také herecké anti sexepilové poleno som na festivale ešte ani nevidel. Pre mňa je jeho nehybná drevená tvár až nezaujímavá.

Pred kinom, ale aj vchodom delegácií na tlačové konferencie sú fanúšikovia s denníčkami a tešia sa na každý podpis. Sú herci, ktorým diváci môžu byť ukradnutí. A keď nedá niektorá z hviezd  ani jeden  podpis, odplatou bolo bučanie davu.

Kino v centre mesta ZOO Palast je už druhý rok v oprave. Bolo to dlhé roky hlavné kino festivalu, od roku 1951, keď sa Berlinale zrodilo. Je práve v rekonštrukcii a o rok, najneskôr o dva,  bude aj naďalej  kinom sekcie Panorama detskej sekcie Generacia. Filmy Fora sú premietané taktiež v centre mesta, v Delphi Filmpalast.

Akreditácia umožňuje navštevovať novinárom vybrané kiná bez výberu lístku do kina. Dostanete naň aj voľnú vstupenku na filmy, ktoré chcete vidieť v iných kinách. Nestalo sa mi však, že aj keď som nemal vstupenku do kina, že by som sa do sály nedostal. Päť minút pred predstavením sú do kinosály pustení  novinári aj bez nej.

Aj na novinárske projekcie sa dostanú  ostatní akreditovaní, hoci nemajú akreditáciu press, ale musia si na vstup počkať v osobitnom rade a dnu sú púšťaní päť minút pred projekciou.

Tavianiovci resizeFilmy sú v kine tlmočené hlavne v angličtine, vo veľkej sále do štyroch jazykov – anglicky, francúzsky, nemecky a španielsky.

Po zvučke, ktorá je dlhé roky rovnaká, je film predstavený v štyroch jazykoch, okrem už spomenutých nechýba ruština a čínština

Už niekoľko rokov nie sú v tlačovom stredisku boxy. Nevýhodou je skutočnosť, že si nemáte kde odložiť materiály, a tak si ich odložíte v garderobe, výhoda je v tom, že nie sú „protekčné boxy“, do ktorých sú dávané  najzaujímavejšie  pres materiály. Máte ich v tlačovom stredisku a zoberiete si ten, o ktorý máte záujem.

Tak ako kobylky, vrhnú sa ráno do tlačového strediska novinári, aby si zobrali nemecké denníky. Zvyčajne som si ich brával denne okolo desať a potom vytrhal z nich strany, ktoré sa venujú Berlinale. Zostatok novín, to boli skutočné haldy novinového papiera, ktorý nestačí služba odnášať do zberu.

Listujúc denne desiatimi  nemeckými denníkmi som si uvedomil, že o Slovensku som nečítal ani jeden článok. Nie sme pupkom sveta a naše žabomyšie politické vojny zahraničie nezaujímajú a nevenujú im ani pozornosť.

Angelina a Brad resize - kópia - kópiaNajhlučnejšími novinármi na festivale sú  Španieli a Taliani, aj cez dva-tri rady sa dokážu zhovárať a vôbec ich nezaujíma, či práve ich rozhovor zaujíma okolie.

Čo je v kine zakázané, je jedlo. Po kine chodia stewardky a kontrolujú, či sa práve niekto nenapcháva. Ale keď zhasnú svetlá a začína film, počuť šuchot a raňajky tiež začínajú.

Najlacnejšie sú  v Nemecku  bulvárne denníky. Berliner Kurier stojí 60 centov. Berliner Gröste Zeitung 70 centov, drahšie sú  serióznejšie denníky -  Der Tagesspiegel stojí 1,40 eur,  Süddeutsche Zeitung dokonca  2,30 eur, Neus Deutschland 1,5 eura Frankfurter Allgemeine 2,1 eur.

 

Who is Who? Kto je kto? Toho roku neboli tlačené a ponúkané ako bulletiny, mohli ste si ich prečítať na webe festivalu. Škoda. Stratil som prehľad o tom, kto je na festivale.

 

Novinárske projekcie hlavného programu sa konajú v dvoch kinách – v Berlinale Palast, ktoré má  1 600 miest. Prvá projekcia začína o 9.00 hod, druhá po dvoch, či troch hodinách – záleží na dĺžke filmu. Tretia novinárska projekcia  začína medzi 15.00-16.00 hod. v kinosále CinemaxX pre 800 novinárov. Do kina sú novinári púšťaní pol hodinu pred projekciou

Berlinale 2 resize - kópiaUž sme si zvykli, že  zahraničie so často  mýli Slovensko so Slovinskom. Na trhu sú stánky oboch  krajín, plus Česka v jednom boxe, Poliaci a Maďari s medzitým osamostatnili a každý má svoj stánok. Tí čo navštívia náš stánok  130  Central Europen Cinema - si už viac nepomýlia Slovensko so Slovinskom.

Katalóg festivalu, ktorý mal toho roku 400 strán, venoval súťažnému filmu doteraz dve strany. Tohto roku už len jednu, vypustili popisku vo francúzštine , zostal len text nemecký a anglický. Plusom je, že do katalógu boli zaradené aj filmy Fora, ktoré mávali osobitný katalóg. Pokiaľ ide o filmy 26. súťaže o Medvedíka Teddyho, gay a lesbických filmov, mali  osobitný katalóg, ale sú aj v hlavnom katalógu. O Medvedíka Teddyho súťažili   filmy všetkých sekcií. Bolo ich 44, z toho 34 celovečerných hraných a dokumentárnych filmov.

Slovensko sa zúčastnilo po prvý raz na  18. Berlinale  v roku 1968. V programe  bolo uvedených 23 filmov, ktoré získali 6 cien.

Pochváľme SFÚ, ktorý vydal k slovenskej účasti na Berlinale skladačku What's Slovak in  Berlin a Slovenské filmy Slovak Films  11-12.

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.