V poradí 55. Medzinárodný filmový festival v Karlových Varoch sa, po ročnej nútenej prestávke, začal ako vždy privítaním nejakej svetovej hviezdy filmu. Tohto roku nerátali s nikým a predsa sa podarilo dostať do Karlových Varov tri hviezdy svetového filmu. Ako prvý zavítal na festival britský herec Sir Michael Caine, aby si prevzal Cenu za mimoriadny prínos svetového filmu. Príde ešte na záver Johnny Depp a Ethan Hawke. Caine, držiteľ dvoch Oscarov, troch Zlatých glóbusov, Európskej filmovej ceny a ďalších 40 vyznamenaní, bol dojatý. Okrem iného povedal za mohutného potlesku: „Je to najväčší potlesk a najťažšia cena akú som kedy dostal. Vždy som bol veľmi šťastný, že môžem robiť to, čo robím. A teraz za to dostávam takého ceny. Veľmi vám ďakujem, že ste mi dali cenu, za niečo, čo milujem.“

Zlatým klincom večera však bolo uvedenie mimosúťažnénho filmu Zátopek režiséra Davida Ondříčka. Hlavnú úlohu si výborne zahral Václav Neužil, jeho manželku Danu Zátopkovu Martha Issová, austrálskeho bežca Rona Clarka James Frecheville. Úmyselne sa nechcem o filme podrobnejšie rozpisovať, lebo o niekoľko dní príde do našich kín a nechcem sa opakovať. Môžem však už teraz povedať, že sa pripísaní nikto nebude zažívať muky, ako slušne niečo vytknúť, lebo je sotva čo. No predsa však len odcitujem čo o Zátopkovi povedal režisér: „Veselý, tvrdohlavý, úprimný, veľkorysý a unikátny športovec. Nemal rád konflikty a nie vždy vedel ako im čeliť“.

Prvá slovenská lastovička je provokatívna
Erika Hníková sa rozhodla nakrútiť časozberný dokument o slovenskej rodine, ktorá sa dala zlákať na program Kamevéda, ktorý dáva inštrukcie rodičom ako komplexne rozvíjať pohyblivosť dieťaťa a v neposlednom rade aj jeho intelekt. Manželia Lenka a Michal Hanuliakovci vo filme Každá minúta života vychovávajú svoje zázračne dieťa, Miška, podľa tejto metódy. Štvorročný chlapec vynikajúco behá, ešte lepšie hrá hokej, kade chodí tade cvičí, s matkou hovorí plynne po nemecky, rozumie aj anglicky, hrá ešte na klavír a pokúša sa aj spievať. V závere filmu sa zúčastní súťaže s podobne vychovávanými deťmi a vyhrá ju. Hlavnou otázkou, ktorá si nutne každý položí je etická. Je správne takto drilovať dieťa, zničiť mu detstvo správna cesta? Zrejme nie. Ale v prípade Miška môže byť niekto aj na pochybách - chlapca ako by to bavilo a neobťažovalo. Suma sumarum nie je to cesta, ale niečo si z tejto metódy možno aj osvojiť. Bude sa o tom veľa diskutovať – od úplného odvrhnutia (toho bude najviac) až po úvahy, či si z toho predsa len nevziať nejaké ponaučenie. Bude o čom uvažovať.

Súťažný film z Česka Atlas vtákov je dielom rodáka z Ljubljany Olma Omerzu. Starnuci majiteľ technologickej firmy (vynikajúci Miroslav Donutil) celý život podriadil práci. Zrazu zistí, že platby viaznu a niekam sa strácajú a zároveň sa stratí aj jeho najvernejšia spolupracovníčka - učtovníčka (Alena Mihulová). Povezme si na rovinu je to zaujímavo poprepletaná detektívka, s mimoriadne prekvapivým záverom, no nič viac. Darmo sa Omerzu snažil dej ozvláštniť lietajúci vtákmi a antickým chórom, ten skôr rušil ako príbeh doplňoval. Totiž nie každý žáner znesie rôzne experimenty. A už vonkoncom nie detektívka. Stačilo rafinovane rozpletať dej a bol by to dobrý divácky filmy, ale nič viac.

Problémy školstva z Chorvátska
Oveľa múdrejšie si počínala chorvátska režisérka Sonja Tarokić vo filme Zborovňa (Zbornica). Vedela, že je najsilnejšia a najautentickejšia, keď sa bude držať balkánskeho temperamentu. A to jej vyšlo na sto percent. Mladá Anamarija, plná ideálov, nastupuje ako výchovná poradkyňa do novej školy. Zo začiatku chce byť spravodlivá a nespreneveriť sa svojmu svedomiu, ale čím hlbšie preniká do problémov školy, kolegov a i ich vzťahov k žiakom, si uvedomuje, že nemôže ani súdiť, ani postupovať podľa zaužívaných pravidiel. Život je oveľa komplikovanejší a farebnejší ako osnovy. Anamaria musí podstúpiť boj jednotlivca v rámci systému a horko ťažko si uchrániť svoju integritu. Zborovňa predstavuje komplexný obraz problémov školskej inštitúcie, nahlodanej rôznymi neduhmi tak dneška, ako aj minulosti, ktoré sa vlečú a prechádzajú, žiaľ, z jednej generácie na druhú. O to je tento film adresnejší a tne najviac do živého, lebo poslaním týchto ľudí je vychovávať a vzdelávať nasledujúce generácie. A veru sa im to nie celkom darí, ale iskrička nádeje sa zapáli a podaktorí sa ju snažia udržať pri živote.