Keď sa Ernellovci nasťahujú k Farkašovcom dostanú Krištáľový glóbus
Prečo? Totiž pôvodný názov víťazného maďarského filmu Rodinné šťastie Szabolcsa Hajdua je Ernellovci u Farkašovcov (Ernelláék Farkaséknál), tak sa táto slovná hračka priam ponúka. V mikrosvete jedného budapeštianskeho bytu Szabolcs Hajdu rozohral takmer všetky problémy súčasného sveta. Posvietil si na finančné problémy, z ktorých potom zákonite vyplynie túžba vysťahovať sa z krajiny za lepším zajtrajškom, neistotu z budúcnosti, neveru, žiarlivosť, zlé rodinné i medziľudské vzťahy, egoizmus, nevšímavosť alebo zlú výchovu detí (nie je na nich čas) a čo je najhoršie z bludného kruhu sa mu nečrtajú nijaké únikové cesty.
K Farkašovcom, ktorí si nežijú najhoršie, no medzi nimi to už škrípe, vtrhne ako víchor staršia sestra Ernella, s nemožným manželom a desaťročnou dcérou. Ten presne pred rokom, keď odchádzal do Škótska, povedal svojmu švagrovi, Farkašovi, že túto krajina nechce desať rokov ani vidieť. A zrazu je tu - bez peňazí, manželkou podvedený, ale tolerantne odpúšťajúci jej poklesok, a desaťročnou dcérou, ktorá sa chce vrátiť do Škótska. Jej sa tam, na rozdiel od rodičov, páčilo. Hlava rodiny Farkašovcov žiarli zasa na syna, ktorý ho vraj oberá o lásku manželky. Dieťa je rozmaznané, nikoho nepočúva, robí si čo chce, matka je pedagogický antitalent. Chlapček, ktorý by mal stmeliť rodinu, je vlastne dôvod prečo sa žena pohráva s myšlienkou rozvodu. Otec ho neznáša. Všetko dokáže táto rodina, je vadiť sa, robiť si napriek, ale priznať si, že aj oni prispeli k tomuto nežiaducemu stavu, ani náhodou. Aby si pripustili aj svoje zlyhania, na to nie je ani chuť, ani možnosť. Ľudia zahľadení do seba, komunikujú tak akurát so sebou a, že aj ostatní môžu mať pravdu, nikoho nenapadne. Jednou z tém filmu je aj egoizmus, tak príznačný pre generáciu zasiahnutú krízou stredného veku. No nielen v nej sa hrdinovia zmietajú, lebo hlboko determinuje ich životy aj celosvetová kríza, ktorá sa potom odrazí v medziľudských vzťahoch. V Rodinnom šťastí sa humorne hovorí o veľmi vážnych veciach, ktoré sú skôr na zaplakanie, ako na zasmiatie. Snímka právom dostala Veľkú cenu Krištáľový glóbus a režisér Szabolcs Hajdu Cenu za herecký výkon. Vynikajúco stvárnil najnemožnejšiu postavu - Ernellinho otravného a nudného manžela.
Najlepšou herečkou sa stala Zuzana Mauréry
Hádam nikto nepochyboval, že si tohto roku túto trofej odnesie slovenská herečka. Mala síce konkurenciu, ale bola najlepšia. Film Učiteľka nakrútil popredný český režisér Jan Hřebejk na Slovensku, s prevažne slovenskými hercami a nenapadlo ho predabovať do češtiny. Veľmi správne rozhodnutie, lebo najmä herecký výkon Zuzany Mauréry by tým veľa stratil. Herečka sa do úlohy normalizačnej manipulátorky plne vžila, zahrala ju presvedčivo, s úsmevom využívala žiakov na maličké službičky, aby potom podľa ochoty detí, ale najmä rodičov, rozdávala známky. Kto sa vzoprel - mal po chlebe. Presah filmu do súčasnosti je evidentný a nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že preto aj vznikol. Tento druh „súdružky“ je večný, nesmrteľný. Predtým učila ruštinu a šikanovala žiakov – teraz učí angličtinu a pokračuje ďalej. Títo ľudia sú neporaziteľní, nezastaviteľní a drzí. Drzosť je ich najväčšia zbraň. A presne toto sa podarilo Zuzane Mauréry rozohrať v plnej šírke. Šarmantne, s úsmevom a rafinovane pácha zlo a je nezničiteľná.
Netolerancia voči odlišnosti
Nemusím byť nadšená, že Cenu za réžiu dostal slovinský film Damjána Kozoleho Nočný život, lebo porota tak rozhodla. Môžem však mať výhrady. Kozole, jednoducho, bez režijných fines, nakrútil skutočný príbeh, ktorý vzbudil v Ljubljane veľký škandál. Elita súčasnej spoločnosti už zrejme nevie čo so sebou, a tak voľné chvíle trávia, buď v erotických salónoch alebo podľahnú drogám. Hrdina filmu ide ešte ďalej – obcuje so psami. Nájdu ho pohodeného na ulici a pri ňom sexuálna pomôcka. Manželka vie čo má doma a snaží sa vec všemožne ututlať, chyba je len to, že sa o charakteroch oboch hrdinov veľa nedozvieme, sú len povrchne načrtnutí. Bolo veľa možností s námetom sa pohrať, ale nestalo sa. Netoleranciou voči odlišnosti sa zaoberá ruský súťažný príspevok Ivana I. Tverdovského Zoologia (Zvláštna cena poroty). Tverdovskij sa na nič nehrá, čo je sympatické, vyrozpráva príbeh realistickým spôsobom. Zvláštne je v ňom len to, že pracovníčke zoologickej záhrady narastie chvost. Zo začiatku to tají, ale cesta k lekárovi ju neminie. Tam sa zoznámi s mladým roentgeológom, ktorému sa jej odlišnosť páči. Zblížia sa, ale idyla netrvá večne. Tento jednoducho podaný príbeh nastolí však veľa otázok. Predovšetkým tú, či sme ochotní tolerovať odlišnosť a v neposlednom rade, či si za ňou aj skutočne stojíme. Dokážeme žiť so vztýčenou hlavou v prípade, keď sme iní ako ostatní. Veď všetci možno niečo skrývame, tajíme mnoho vecí, namiesto toho, aby sme si ich priznali a nehanbili sa za ne. Intolerancia voči inakosti, v rôznych podobách, je celosvetový problém. Prejde ešte veľa času kým sa s ňou dokážeme vyrovnať, a preto mi je táto metaforická snímka, ktorá nie je celkom dokonalá, sympatická.
Zvláštne uznania neporovnateľným snímkam
Posledný film nedávno zosnulého Jana Němca Vlk z kráľovsdkých Vinohrad je nakrútený s humorom a noblesou. Němec ho ralizoval podľa vlastných autobiograficky ladených poviedok a bol voči mnohým veciam dosť kritický. Vybavil si účty s kdekým, ale šarmantne a s nadhľadom. Je to originálny a milý film, iný ako všetky ostatné. Nakoniec niet sa čomu čudovať Němec bol vždy neopakovateľný a svojsky. Zostal taký po celý život. Škoda, že nemá nasledovníkov. No, že dostal takú istú cenu rumunský film Cãtãlina Mitulescua Pri trati, to nedokážem stráviť. Odlúčenie manželov odcudzí. Muž rok kvôli peniazom pracuje v Taliansku a keď príde domov zistí, že mladá žena ho už nechce. Končí to, samozrejme, happy endom, čo by nebolo také strašné, keby záver nezaváňal červenou knižnicou.
Neštatutárne poroty v úlohe záchrancov
Popri maďarskom filme mimoriadne vynikli ešte dva filmy, a to nemecký súťažný príspevok Svena Taddickena Prvotné šťastie a talianska snímka Spovede Roberta Andóa. Prvotné šťastie ocenila svojou cenou porota FIPRECI a dostal aj Cenu Europa Cinemas Label. Spovediam zasa dala svoju cenu Ekumenická porota. Prvotné šťastie je mimoriadny film tak svojim námetom, ako aj spracovaním a hereckými výkonmi. Keď sa niečo hodí povedať psychologická sonda tak na tento film, ktorý sa hlboko ponorí do komplikovaného vzťahu muža a ženy. Ona (Martina Hedeck) je v manželstve so surovcom tak nešťastná, že stratila vieru v Boha (aspoň to tvrdí), ale ona vlastne stratila vieru v seba a v život. No má toľko odvahy, aby sa vydala za filozofujúcim psychológom (Ulrich Tukar), aby jej pomohol. Netuší, že aj on má čo tajiť. A veru nie hocičo – závislosť na pornofilmoch. Schádzajú sa, rozchádzajú dovtedy kým nedostanú zo seba všetko, čo ich trápi a až potom je ich cesta ku šťastiu otvorená. Úžasne prepracované dielo, v ktorom si každý niečo nájde. Spovede Roberta Andóa o tajnom ekonomickom summite ministrov financií G8 je výsostne súčasná téma. Majú zaviesť radikálne ekonomické reformy, bez toho, aby sa pozreli na dôsledky, ktoré dopadnú najmä na menej rozvinuté krajiny. Hlava summitu však spácha samovraždu, ale stačí ešte veľa prezradiť kartuziánskemu mníchovi Salusovi (hrá ho, ako vždy, vynikajúco Toni Servillo), no ten mlčí. Snímka s detektívnym námetom o arogancii ekonomických lídrov patrila v vrcholným dielam tohtoročnej súťaže. Vďaka, že si tieto dva vynikajúce filmy všimli neštatutárne poroty.
Raňajky s ministrom financii
Hotel Thermal, kde sa celý festival odohráva, roky chátra. Táto ikona festivalu - špinavá, otrasná – robí krásnym Karlovým Varom iba hanbu. V posledný deň festivalu si novinárov pozval na raňajky minister financií Andrej Babiš, ktorý sa rozhodol konať. Priznal, že mu chvíľu trvalo kým pochopil, že „rodinné striebro“ sa kvôli festivalu musí zachrániť. Festival sa na budúci rok začne 30. júna a potrvá do 9. júla a podľa prísľubu ministra financií 10. júla 2017 nastúpia robotníci a obložia ho lešením (ak dovtedy nespadne niekomu na hlavu) a budova dostane nový plášť. Rekonštrukcie sú rozvrhnuté na tri etapy. Prvá potrvá rok, a to za plnej prevádzky, opravia vonkajšiu fasádu. Do začatia 52. ročníka MFF musí byť všetko hotové. Potom nasleduje výmena energií, vzduchotechniky, vykurovania, prosto všetkého, čo je v havarijnom stave. V tretej fáze sa plánuje rekonštrukcia poschodí. Teda každá fáza potrvá rok a o štyri roky bude Thermál ako nový. Uvidíme... Andrej Babiš okrem iného rekapituloval históriu hotela, o ktorý sa štyridsať rokov nikto nestaral, potom nasledovala neúspešná privatizácia, a tak sa stalo, že Thermál už nezodpovedá bezpečnostným normám. Spomenul aj nefunkčný bazén a zrejme len ako vtip povedal, že to hádam zaplatí z vlastného. Na to sa totiž doteraz nenašli peniaze. Rozpočet na celkovú rekonštrukciu (bez bazénu) bude asi do osemsto miliónov korún. Každá fáza sa však bude konzultovať s vedením festivalu, aby sa nenarušil jeho chod .