Ani Richard Gere nevzbudil taký rozruch ako Jamie Dornan, idol mladých dievčat z filmu Päťdesiat odtieňov sivej. Fanúšikovia obľahli hotel Thermál, dievčatá vrieskali, nedali sa presvedčiť, že na tlačovú besedu príde z inej strany, neúnavne čakali. Samozrejme, sa nedočkali, ale to ich neodradilo.    Šikovnejšie išli pred veľkú kinosálu hotela a dočkali sa. Pre mnohých je herec stelesnením mužskej krásy. Vraj pricestivali z celej republiky, dokonca aj zo Slovenska, autobusy mladých obdivovateliek tejto najmladšej  filmovej hviezdy. Jamie prišiel na festival len na otočku, a to predstaviť s režisérom Seanom Ellisom pripravovaný projekt filmu Operácia Anthropoid, v ktorom si zahrá Jana Kubiša.

Partnerom mu bude Cilian Murphy, ktorému sa ušla úloha Jozefa Gabčíka. Úlohu Gabčíkovej milej, Liběny Fafkovej, dostala populárna česká herečka Anna Geislerová a Charlotte Le Bon sa ušla rola Kubišovej partnerky. Netreba azda pripomínať, že snímka vznikla na základe skutočných udalostí, a to atentátu na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. Že po ňom Nemci vypálili Lidice a Ležáky je hádam dostatočne známe.

S príbehom sa musí stotožniť nová generácia
Na otázku, či Jamie Dornan vidí nejakú súvislosť medzi novou úlohou a tou, ktorá ho preslávila v Päťdesiatich odtieňoch sivej, povedal rezolútne: „Nie“ a opýtal sa „Vy áno ?" A viac sa k tomu nevrátil. Zdôraznil, že je na festivale kvôli filmu Anthropoid a bude sa vyjadrovať len k tejto téme. Nová rola ho plne pohltila. „Do školy som chodil v Severnom Írsku a, samozrejme, sme preberali prvú a druhú svetovú vojnu, ale veľmi som nepočúval. O druhej svetovej vojne som nevedel takmer nič a o operácii Anthropoid takisto. Po prvý raz som sa s ňou stretol, keď som čítal scenár. Je to nesmierne zaujímavý a neobyčajný príbeh.“ Jamie  si pochvaľuje, že jeho hrdina je reálna osobnosť. „Pomáha mi to presnejšie pochopiť jeho konanie, čo je pri fiktívnych postavách nemožné. Čin Kubiša a Gabčíka mal veľký vplyv na celú krajinu. Boli to normálni chlapci, ktorí v niečo verili a rozhodli sa bojovať za to, čomu verili. Na ich mieste by som urobil to isté. Bojovali sa niečo čomu skutočne verili, ale udalosti po atentáte mali na ich rodiny obrovský dopad. Uvedomovali si riziko, a predsa to urobili. Tým, že som z Belfastu, kde bolo veľa konfliktov, som rád, že už nie sú, mi pomáha lepšie pochopiť ich čin. Atentát na človeka, jedného z mozgov ´konečného riešenia´ bolo niečo úžasné a odvážne. Chápem aj to, že ľudia vidia ich čin  rozdielne, kvôli tomu čo potom nasledovalo, ale vzniklo z toho viac dobra ako zla.“  Na otázku ako bude pristupovať k úlohe povedal: “Veľa práce je už za mňa odvedená na papieri. Sean v scenári zachytil i zlé vlastnosti, ktoré obaja mali a nebojí sa ukázať ani chyby, ktorých sa dopustili. To je veľmi cenné. Jan je napísaný ako človek, ku ktorému si vytvoríte vzťah, chápete ho, fandíte mu, ale rozhodne nie je neomylný.“

Režisér Sean Ellis presne vie, o čom chce vo filme hovoriť a prečo ho zaujal práve tento námet.„Chcel som nakrútiť film o ľuďoch, ktorí urobia neobyčajné veci. Strávil som veľa času štúdiom, vyhľadávaním informácii k tomuto filmu. S námetom som sa začal zaoberať okolo roku 2001, postupne som si pozrel všetky filmy, ktoré vznikli na túto tému, dokumenty, dokumentárne relácie, prečítal veľa literatúry. Cítil by som sa ako podvodník keby som všetko nepreskúmal, čo bolo predtým. A predovšetkým aktualizujem príbeh pre nové pokolenie. Cítil by som sa veľmi zle keby som to neurobil. Atentát  Jiřího Sequensa je dobrý film, ale chýbajú mu emócie, a to chcem  nahradiť, lebo s týmto príbehom sa musí stotožniť nová generácia.“ Na otázku prečo padla voľba a Dornana a Murphyho povedal:“  Už som naznačil, že dôraz bude na emocionálnej stránke, a preto som hľadal dvoch hercov, ktorí by to dokázali zahrať. Obaja sú najtalentovanejší herci vo svojej generácii. Majú schopnosť preniesť na plátno emócie obyčajného človeka, ktorý je postavený pred veľkú úlohu.“

Imigranti očami Kosovčana Visara Morina
Film kosovského režiséra Visara Morina Babai (Otec) premietli síce na začiatku festivalu, ale závažnosťou témy a zrelým filmovým rozprávaním sa nesporne zaraďuje medzi favoritov festivalu. Téma v týchto dňoch neustále diskutovaná, na jednej strane chápaná ako veľký problém s ochotou pomôcť, na druhej priam s odvrhnutím a nepochopením, sa vo filme Babai ukáže v celej svojej nahote. No najmä aké dôsledky zanechá v duši ľudí, v tomto prípade desaťročného chlapca Noriho, ktorého udalosti oberú o detstvo. Otec, Gezim, je vdovec, sám vychováva syna, žiaľ, je to slaboch a situácia sa mu vymyká z rúk. Jeho jediným cieľom je odísť za hranice a tam nájsť šťastie. Chlapec mu prekáža, raz mu odchod do cudziny prekazí, druhý raz nie. Nori sa nevzdá a jeho cesta za otcom do Nemecka autobusom, po mori a nakoniec v nákladiaku, je strastiplná. Počas tohto putovania sa dieťa naučí rany prijímať, ale aj rozdávať. Vo vzájomnom zblížení otca so synom sa dieťa ukáže silnejšie, priamejšie a životaschopnejšie. Cena, ktorú za túto trpkú skúsenosť zaplatí, je však príliš vysoká. Snímka nielen pre nesporné filmárske kvality, ale aj pre aktuálnosť témy sa bude dať ťažko obísť.

Bob Tarasuk je hrdinom americkej snímky francúzskeho režiséra Diega Ongara Bob a stromy. Tarasuk hrá seba samého, drevorubača z massachusettskeho vidieka. Je tak presvedčivý, že keby to nestálo čierne na bielom v materiáloch, tak by som o tom pochybovala. Bob sa v období hospodárskej krízy borí s problémami trhu s drevom, ale aj s jeho nevydareným podnikateľským zámerom. „Boba som stretol pred 7 rokmi a hneď ma zaujal – láskou k rapu, nákazlivým zmyslom pre humor, vlastnosťou byť rád stredobodom pozornosti, rýchlym rozprávaním a tiež tým, ako sa suverénne pohybuje v lese“, povedal režisér. Film verne zobrazuje ťažkú prácu v lese, drinu od svitu do mrku, ktorú práca hospodára prináša. Realistický obraz tohto lopotenia bolo príjemným prekvapením súťaže

Zlaté pobrežie Daniela Dencika o botanikovi Wulffovi, ktorého hrá ho brilantne Jacob Oftebro, zaujalo kolonializmom v Európe, ktorého sprevádza nespravodlivosťou a zlo páchané na domorodom obyvateľstve. Oftebro zaujal už na vlaňajšom Berlinale ako jeden z desiatich vyvolených v Shooting Stars, teda vychádzajúcich hviezd Európy, ktorí sa predstavujú agentom, filmárom a novinárom. V Zlatom pobreží hrá idealistu a protikoloniálne založeného muža, ktorý prichádza v roku 1836 do Dánskej Guiney, aby založil kávovú plantáž. Dáni už na začiatku 19. storočia zakázali obchodovanie s otrokmi, ale mladý muž zistí, že sa to tu veselo praktizuje. Verný svojmu zmýšľaniu sa postaví na odpor, a to sa mu stane osudným. Film, ktorého posolstvo má nadčasovú platnosť, sa vyznačuje krásnou kamerou, pôsobivou hudbou a dobrými hereckými výkonmi. V sobotu večer, keď sa festival slávnostne skončí uvidíme, ako jeho posolstvo zhodnotí medzinárodná porota.