KineDok 2022 je medzinárodné filmové podujatie, komunita a jedinečná platforma pre filmové vzdelávanie a spôsob alternatívnej distribúcie, spájajúci priaznivcov a tvorcov kreatívnej dokumentaristiky, fungujúci od roku 2014. Výber kreatívnych dokumentárnych filmov, ktoré zaznamenali úspech na filmových festivaloch, zaručuje kvalitu organizovanej kultúrnej udalosti. KineDok pomáha iniciovať medzinárodnú výmenu audiovizuálnych diel. Tento mesiac sa začína jeho nový ročník, ktorý sa zameria na distribúciu v alternatívnych priestoroch, knižniciach, galériách a školách, kde budú projekcie spojené s filmovým vzdelávaním. Do medzinárodného projektu sa zapojili: Česko, Maďarsko, Rumunsko, Chorvátsko, Gruzínsko a Slovensko. KineDok 2022 potrvá do 1. 5.2023.

Jednou z charakteristických čŕt KineDok sú atraktívne, na premietanie nezvyčajné miesta. Už tretí ročník sa KineDok sústredí aj na online premietanie prostredníctvom VOD, čo aj bola jeho dlhodobá vízia.Filmy sa budú počas roka postupne sprístupňovať na stránkach KineDok, KineDok SK a tiež na stránke spoločnosti Filmtopia, koordinátora a organizátora KineDoku na Slovensku. Kolekcia filmov v prehliadke je rôznorodá a má vyše 200 projekčných miest v šiestich európskych krajinách. Vo výbere sú vždy dva filmy reprezentujúce zúčastnenú krajinu. Do tohtoročnej kolekcie vybrali zástupcovia šiestich krajín 12 filmov. Premietania filmov na živo, či online často sprevádzajú diskusie s tvorcami. Slovensko vstupuje do projektu dvoma dokumentami, ktoré touto skúsenosťou potvrdia medzinárodný rozmer: The Sailor (Lucia Kašová, 2021) a Čiary (Barbora Sliepková, 2021). Hlavným organizátorom medzinárodného projektu KineDok je Inštitút dokumentárneho filmu v Prahe. Koordinátorom KineDok pre Slovensko je distribučná spoločnosť Filmtopia.

Ponuka filmov je bohatá. Mladý maďarský režisér Máté Kőrösi vo filme Divy (Divas) hľadá námet pre svoj absolventský film a narazí na neobyčajnú strednú školu, kde dostanú problematickí tínedžeri poslednú šancu dokončiť svoje štúdium. Práve tu sa stretáva s tromi školskými hviezdami: Szani, Tinou a Emese. Rozhodne sa zdokumentovať ich príbehy, ale postupné zbližovanie sa s trojicou dvadsaťročných dievčat prináša aj niekoľko nečakaných problematických situácií. A čím viac sa o nich dozvie, tým viac začína pochybovať o svojich základných presvedčeniach. Sú životy dievčat naozaj také jednoduché, ako sa zdajú? Čo skrývajú za svojimi dokonalými tvárami? Ako sa tieto školské hviezdy otvárajú pred kamerou? Postupným spoznávaním a zdieľaním svojich snov a pochybností dochádza k postupnej premene nielen u dievčat, ale aj u Mátého.

Maďarská režisérka Alexa Bakony sa predstaví filmom Tobi vo farbách dúhy (Tobi színei/Colours of Tobi).V malej maďarskej dedinke, žije Éva a jej rodina. Evina 16-ročnéá dcéra sa len nedávno rozhodla nahlas hovoriť o tom, že chce byť mužom a žiť podľa sebou zvoleného mena Tobi. Po prvotnom šoku sa celá rodina zíde, aby ho podporila. Éva sa však potichu trápi a sužuje, že príde o dievča, ktoré vychovávala. Tobi je odhodlaný stať sa z biologického hľadiska mužom počas svojho dospievania. Éva sa usilovne snaží byť matkou, ktorú jej syn potrebuje, zatiaľ čo Tobi začína spochybňovať hranice, ktoré si ako transgender muž nastavil. 'Colors of Tobi' je emocionálny príbeh o uvoľnení a prijatí.

Slovensko bude reprezentovať film Barbory Sliepkovej Čiary (Lines). Bratislava, ukážkové postsocialistické mesto. Masívna výstavba nahrádza staré novým. Meniace sa podoby mesta sa k nám okrem budov prihovárajú aj prostredníctvom jeho obyvateľov. Blanka bojuje s osamelosťou na balkóne petržalského bytu. Po meste sa objavili billboardy so sľubmi, Bratislavu čakajú regionálne voľby. Matúš sa chce stať starostom. Realitný agent Michal ukazuje klientom predstavu spokojného života v bratislavských bytoch a dvaja robotníci maľujú cestné značenie s pravidlami pre okoloidúcich. Po práci pijú pivo v ubytovni a uvažujú nad životom. Plachý Danko sleduje mesto, ktoré sa mení na jeho vkus prirýchlo. Načúva mu, chce zachytiť rytmus obyčajnosti, ako plynú dní. Kde sa končí verejný priestor a začína sa intimita? Sociológia každodennosti.

Lucia Kašová sa zasa predstaví filmom Námorník (The Sailor). Námorník Paul Johnson sa celý svoj život plavil na mori. Žil nespútane, opíjal sa, miloval a nikdy sa neusadil na pevnine. Teraz má osemdesiat a on, ani jeho loď, už nie sú schopní vyplávať. Kým každý deň vypije liter vodky, uvažuje o živote a smrti. Zdá sa, že cieľom jeho cesty je samota. The Sailor je film o vzťahu medzi slobodou a sebeckosťou. Režisérka Lucia Kašová v ňom hľadá odpoveď na univerzálnu otázku: Majú splnené sny vždy na svojom konci tak trpkú príchuť?

Gruzínsky príspevok Keti Machavariani Mziuri - Sunny je dokumentárny film, ktorý sa točí okolo 60-ročnej ženy, ktorá klope od dverí na dvere a vedie sociálne výskumné rozhovory. Počas spoznávania hlavného hrdinu a výskumného procesu sa dozvedáme o živote gruzínskej spoločnosti, o jej obavách, nádejach a postojoch k akútnym občianskym a politickým problémom.

Skrotená záhrada (Taming the garden) režisérky Salomé Jashi je poetická óda na súperenie medzi mužmi a prírodou. Dokument filmárky sleduje mohutné a prastaré stromy prepravované – s veľkými nákladmi a nepríjemnosťami – z pobrežia Gruzínskej republiky do súkromnej záhrady bohatého a politicky mocného muža.

Vtedy za mlada (O Jednoj Mladosti /Once Upon a Youth) je dielom chorvátskeho režiséra Ivana Ramljaka. Trinásť rokov od nečakanej smrti svojho niekdajšieho najlepšieho priateľa, sa filmár a fotograf Marko Čaklovič snaží zrekonštruovať život svojho zosnulého priateľa a taktiež aj ich priateľstvo prostredníctvom fotografií a videozáznamov, ktoré vtedy jeho priateľ natočil.

The Wire: Ostnantý plot režiséra Tiha K. Gudaca hovorí o výstavba ostnatého plotu a príchode nelegálnych migrantov na chorvátsko-slovinskú hranicu začína narúšať pokojné spolunažívanie malej komunity a prebúdzať duchov minulosti. Drsné životné podmienky odjakživa spájali ľudí žijúcich na brehu rieky Kupa, ktorá oddeľuje chorvátsko-slovinskú hranicu. V súčasnosti je ale prúd života medzi oboma hranicami prerušený ostnatým drôtom, ktorý má za úlohu zabrániť utečencom prejsť na územie Slovinska.

Rumunsko sa predstaví snímkou Dom bábik (Casa cu Papusi /House of dolls ) Tudora Platona. Režisér odchádza so svojou babičkou a jej kamarátkami na chatu na vidiek. Tradičná dovolenka prepletená skutočnými príbehmi, radosťami aj starosťami starších dám predstavuje náhľad do ich životov, a je obrazom dlhoročného priateľstva a vzájomného porozumenia..

Zlodeji lesa (Wood) režisérky Moniky Lazurean Gorgan je príbehom environmentálneho špióna, ktorý preniká do globálneho syndikátu kvôli nelegálnemu obchodovaniu s drevom. Pomocou skrytej kamery dokumentuje reťazec nelegálnych aktivít od ťažby dreva až po predaj „umytých“ výrobkov v supermarketoch. To sa ukazuje ako výborný motor pre politické zmeny. Každý rok sa z Európy vyvezie viac ako 20 miliónov metrov kubických nelegálneho dreva. Kam putujú stromy a kde končia výnosy z ich predaja, ktoré dosahujú viac ako sto miliárd dolárov? Ťažba dreva zasahuje do ruskej tajgy, jedného z posledných miest prirodzeného výskytu ohrozeného tigra sibírskeho. Drevo putuje do anonymných továrni v Číne, USA, kde sa vo veľkom predáva ako pochybný tovar. Alexander von Bismarck, aktivista a šéf Environmental Investigation Agency vo Washingtone, DC, sa ako utajený agent aj so svojím tímom vydáva na cestu odhalenia skrytou kamerou týchto spoločností.

Českú republiku bude reprezentovať snímka Opúšťať začiatky Lindy Kallistovej Jablonskej. Hľadanie práce, vlastné bývanie, dostatok cigariet. Denisa, Adela, Kristína a Pavla narážajú na realitu všedného života, od ktorej ju doteraz delili steny detského domova a starostlivosť vychovávateliek. V priebehu niekoľkých rokov sa na ceste reálnych výziev stretávajú s neznámymi prekážkami, striedavo sa ocitajú na mŕtvych bodoch a potom sa znovu pokúšajú dokončiť si vzdelanie a nájsť pevné miesto v spoločnosti. Zažívajú sklamanie v láske, vracajú sa k rodičom a zakladajú si vlastné rodiny. Poučia sa z chýb, kvôli ktorým sa ako deti dostali do starostlivosti úradov? Nebudú tie isté chyby opakovať v roli rodičov? Režisérka s mimoriadnou citlivosťou nadväzuje na vzťah s protagonistkami svojho predošlého filmu Začiatky a sugestívne približuje úskalia prechodu z ústavnej starostlivosti do samostatného života.

Ako som sa stala partizánkou Very Lackovej je dokument o Rómoch v odboji, ktorí bojovali za našu slobodu a padli, upadli do úplného zabudnutia a zomreli tak druhý krát. Téma dokumentu úzko súvisí s režisérkinou rodinou. Od babičky poznala príbeh svojho pradeda, ktorý bol rómsky partizán. Kvôli tomu, že bol v odboji, mu počas vojny vyvraždili šesťčlennú rodinu – dve bábätká, dve staršie dcéry, manželku aj matku. On sám bol v tej dobe v koncentračnom tábore a dozvedel sa o tom, až keď sa dostal domov. Po vojne sa znova oženil so ženou s podobným osudom – Nemci jej zavraždili muža. Pradedo s ňou mal tri dcéry a najmladšia z nich bola režisérkina babička.