Svoju históriu začal písať tento nenápadný festival Listopad v roku 1994. Počas svojho 25 - ročného trvania sa vypracoval na pozoruhodnú úroveň i vďaka neomylnému vkusu umeleckého riaditeľa Igora Suchmanova. Štruktúrou, obsahom i organizáciou prekvapil všetkých, ktorí do Minska zavítali po prvý raz. Divákom predstavil všetky festivalové hity a šest porôt sledovalo súťažné programy – hraného filmu, sekcii nazvanej Mladosť na pochode (Youth on the March), dokumentárneho i animovaného filmu.

Medzinárodná porota hodnotila domácu tvorbu a výber debutov hraných i dokumentárnych porota filmových kritikov FIPRESCI. Víťazstvo patrilo majiteľovi Kryštáľového glóbusu z MFF Karlove Vary, rumunskému režisérovi Radu Judovi za film Je mi jedno, že sa do histórie zapíšeme ako barbari, ktorý je našim čitateľom už dostatočne známy. Ďalším oceneným filmom bol víťazný titul z tohtoročného festivalu domácej ruskej tvorby Kinotavr v Soči. Srdce sveta (2018) režisérky Natálie Meščaninovej, ktorý rozpráva príbeh Jegora, pracujúceho na cvičišti loveckých psov. Je to  osamelý hrdina, túžiaci stať sa členom rodiny majiteľa stanice Nikolaja Ivanoviča. Stepan Devonin si odniesol za túto rolu Cenu za najlepší mužský herecký výkon. Cenu za najlepší dokument dostala ukrajinská režisérka Alisa Kovalenko za Domáce hry (2018) o mladej talentovanej futbalistke Aline z chudobnej ukrajinskej rodiny. Vo chvíli, keď má šancu hrať za národný tím, umiera jej matka a dievča sa musí rozhodnúť medzi futbalom a starostlivosťou o dvoch malých súrodencov. Svetovú premiéru mal film v britskom Shiffielde. K filmom, ktorých tvorcovia  preberali na Listapade ceny, patril i ruský dokument, debut Pustovník (2018)  režiséra Arťoma Moskaleva, čiernobiely portrét muža, osamelo žijúceho v lese, uzavretého do prírodného vesmíru, v primitívnych podmienkach, bez nárokov na akékoľvek pohodlie.

Medzi ocenených patril i Kuandyk Dujsenbajev za rolu vo filme kazašského režiséra Adilchana Jeržanova Láskavá ľahostajnosť sveta (2018), nakrúteného v kazašsko-francúzskej koprodukcii. So želaním vyrovnať dlhy po mŕtvom otcovi prichádza do mesta zo vzdialeného aulu (stepnej dediny) Saltanat, sprevádzaná Kuandykom, zamilovaným do krásnej dievčiny,  na ktorú si brúsia zuby bohatí biznismeni. Film sa pohybuje medzi sentimentálnou melodrámou a akčným žánrom v štýle Bony a Clyde, ale nedosahuje úroveň predchádzajúcich filmov nádeje kazašského filmu. Jeho  Majitelia (Owners, 2014) i najnovší film mali premiéru v Cannes v sekcii Un certain regard. Ešte menej vydareným bol debut ďalšieho Kazacha Aldiyara Bairakimova Na hrane (On the Edge, 2018), mravoučná historka o okradnutom tínedžerovi. Prišiel o nový drahý mobil a zato, že sa dobrovoľne podvolil mladšiemu manipulátorovi sa mu dostáva  výsmech  a pohŕdanie okolia. Na urgentnú prosbu náhodného okoloidúceho následne reaguje neprimerane a agresívne.

Súťaž debutov
Porota FIPRESCI, ktorá v Minsku hodnotila súťaž po druhý raz, to nemala jednoduché. Do tejto kategórie bolo zaradených 26 filmov. Ich kvalita bola veľmi vyrovnaná a porota sa nakoniec zhodla na mexickom filme režisérky Lily Avilés Chyžná (Chambermaid, 2018). Eve (Gabriela Cartol), slobodná matka, počas filmu neopúšťa budovu luxusného hotela. Jej plat drží nad vodou  malého syna, s ktorým často telefonuje, lebo  býva ďaleko a práca jej nedovoľuje vidieť ho častejšie. Film dokázal veľmi úspešne rozkryť vnútorný svet hrdinky a zároveň  špecifický kontext hotelového mikrosveta, kde sa stretávajú ľudia z diametrálne odlišných prostredí.

Do festivalového programu bolo zaradené pozoruhodné množstvo čínskych filmov, vrátane nového filmu Jia Zhangkeho Popolavá je najčistejšia biela (Ash is the Purest White, 2018) s Zhao Tao v hlavnej roli, za ktorú si odniesla Cenu za najlepší ženský herecký výkon. Ide o „gangsterskú melodrámu a epos o povahe času v dobe premien“ a dominuje jej milenecká dvojica mafiána Bina a oddanej Qiao.

Ďalším bol  film najväčšieho komerčného guru Feng Xiaoyanga Mladosť (The Youth, 2017), nakrúteného podľa románu spisovateľky Gelin Yang. Jej romány Žiť alebo 13 kvetov z Nankingu  úspešne sfilmoval Zhang Yimou a s ďalším predstaviteľom 5. generácie čínskych filmárov. Chen Kaige spolupracovala na životopisnom filme o slávnom hercovi čínskej opery Mei Lanfangovi. Film tesne pred premiérou stiahli a strhol sa škandál kvôli bližšie nešpecifikovaným scénam. Udržal si však šieste miesto medzi komerčne najúspešnejšími čínskymi filmami v roku 2017. Film je koncipovaný ako široké historické plátno, zachytávajúce  boje za druhej svetovej vojny a obdobie „kultúrnej revolúcie“. Jej hlavnými postavami sú Feng Liu (Huan Xuan, jeden z veliteľov vo filme Zhang Yimoua Čínský múr) a krásnou Xiaoping He, obaja sú členovia  armádneho súboru piesní a tancov. Feng tajne miluje He, ale ona jeho city neopätuje, po bojoch na fronte, kde Feng prišiel o ruku sa znova stretávajú, iní a múdrejší... Nostalgický sentimentalizmus, ktorý je obľúbenou čínskou disciplínou zodpovedá uhladenému ideologizovanému štýlu. Fakt, že sa stal uznávaným a výnosným  artiklom je ďalšia  krížovka čínskeho mocenského triumfu.

Porota FIPRESCI však hodnotila súťažný film Ovdovelá čarodejnica ( Widowed Witch, 2018) režiséra Caia Chengjie, ktorému porota na MFF v Rotterdame pririekla Hivos Tiger Award za najlepší debut. Erhao, hlavná hrdinka príbehu je obeťou nepredvídateľných osudových zvratov. Prosperujúca firma na výrobu delobuchov zhorí aj s jej manželom, ona je dočasne paralyzovaná, ale pri vedomí. Bezmocne vníma, ako ju znásilňuje jej vlastný švagor. Nemá kde žiť, malý mikrobus, ktorý vyrve dlžníkovi manžela sa tak stáva jej dočasným domovom. Zdieľa ho s hluchonemým chlapčekom, bratom  nebohého muža. Je ochotná ľuďom pomáhať, aj keď jej samotnej sa príliš veľkodušnosti nedostáva. Postupne zisťuje, že  pomoc má nečakané účinky. Pri hľadaní príbytku zájde k známemu. Nájde ho nehybne ležať  v smrade výkalov, obklopenom húfom mačiek. Vyvlečie ho von a usadí do plechového kontajneru, pod ktorým horí oheň na ohrievanie vody. Odíde a na muža zabudne. Keď sa po niekoľkých hodinách zhrozená vráti, zistí, že môže chodiť a je vyliečený. Sled zázračných káuz jej získa úctu, ale vyvolá vlnu závisti i nenávisti. Film originálne spája rôzne štylistické a naratívne úrovne, do štruktúry dokumentaristického naturalizmu implantuje prvky magického naratívu a celok sofistikovane estetizuje.

Do súťažného portfolia sa dostali okrem frekventovaných festivalových hitov ako srbský Náklad (The Load, 2018) režiséra Ognjena Glavoniča, ktorý sme videli v Karlových Varoch, kyrgyzský film Šalamúnova hora (Suleiman Mountain, 2018) ruskej režisérky Elizavety Stišovej, maďarský Jeden deň (One Day, 2018) Zsófie Szilági, alebo ukrajinský Vulkán (Volcano, 2018) Romana Bondarčuka, i  dva indické filmy.
Predávača náramkov (Bangle Seller, 2018) režiséra Ere Gowdu, sprevádzal prapodivný mail francúzskeho producenta, ktorý festival informoval o anonymnom liste, obviňujúcom režiséra zo sexuálneho prečinu a žiadal odstránenie filmu zo súťaže. Vedenie festivalu rozdala porote kópiu mailu producenta a nechala rozhodnutie o filme na porote. Tá žiaden film neignorovala. Film dostal cenu poroty FIPRESCI v Rotterdame. Život manželskej dvojice kdesi na juhu Indie sa vyrovnáva s neschopnosťou ženy otehotnieť. Sledujeme ich životy, jeho podomový predaj drobností, od sponiek, náramkov, hrebeňov až po domáce potreby a vnútorný boj manželky s podozrením, že si nájde inú. Je to zaujímavá introspekcia do kultúrnych súradníc jednoduchých ľudí, ich potrieb i snov.

Ďalší, indicko-francúzsky súťažný film Sir (2018) mal viac populárny, divácky nábeh. Ratna je mladá vdova a v snahe vyhnúť sa tristnému osudu v rodnej dedine, odchádza do mesta. Nájde si prácu u mladého inžiniera z bohatej rodiny, Ašvina. Toho práve opustila priateľka, ktorú si mal brať a tak ich vzťah postupne prekročí spoločenské hranice dovoleného. Láska „sira“ má však pre Ratnu deštrukčný účinok a jeho možné dôsledky si muž rýchle uvedomí. Pochopí, že Ratna musí získať postavenie a pomôže jej splniť sen, stať sa módnou návrhárkou. Bez súčasných kostýmov a exteriérov by sa tento príbeh mohol odohrávať kedykoľvek v minulosti a svedčí o tom, že India má svoj konzervativizmus rada a neopúšťa ho ak to nie je nevyhnutné.

V mnohom sa slávnemu vietnamského majstrovi, žijúcemu dnes v Paríži, Tran Anh Hungovi a jeho klasickému filmu Vôňa zelenej papaje (The Scent of Green Papaya,1993) podobal reprezentant Vietnamu v réžii  Ash Mayfair. Tretia žena (Third Wife, 2018), odohrávajúca sa v 19. storočí,  je príbehom 14 ročnej May, ktorú predajú ako tretiu ženu do domu bohatého Hunga. Zdieľa život žien v jeho rozľahlom dome a po pôrode dieťaťa, nanešťastie dievčatka, sa jej  osud  dostáva do osídel  predsudkov a smútku. Thajský spirituálny surrealizmus zastupoval film Manta Ray Phittiphonga Aroonphenga. Na pobreží mora nájde rybár telo muža, odnesie ho domov a vylieči, dá mu i meno. Vyjasňuje sa, prežil len náhodou, more vyplavilo množstvá tiel  Rohingov, utekajúcich z Barmy.

Z Balkánu sa do súťaže nominovali dva filmy, bulharská Irina režisérky Nadejdy Kosevy o odvážnom riešení rodinnej finančnej krízy. Irina sa stáva surogátnou matkou a ani zďaleka  sa necíti obeťou, zahnanou do kúta. Rumunský film Jeden krok za Serafimom (One Step Behind the Seraphim, 2018) Daniela Sandu sa odohráva v neobvyklom prostredí kňažského pravoslavného seminára. Študenti sú vystavení  praktikám riaditeľa, autoritatívneho manipulátora a tyrana.  Organizovanie odporu si žiada odvahu a um, ktoré nechýbajú hlavnej postave, pätnásťorčnému Gabrielovi.

Listopadik – deťom a rodičom
Asi najvážnejším kandidátom na ocenenie v súťaži, bol keňsko-nemecký film Supa Modo (2018). Deväťročná Jo vášnivo obdivuje supermanov a túži po ich superschopnostiach. Dievčatko je však v nemocnici so smrteľnou diagnózou. Matka Katrin ju nenechá umierať ďaleko od domova a Jo sa vracia do rodnej dediny. Jej obyvatelia  sa rozhodnú, že nakrútia o superhrdinovi film a Jo zahrá hlavnú postavu. Premiéry sa však nedočká. Film keňského režiséra Likariona Wainaina napĺňa pulzujúca energia, humor a zmysel pre mieru, hlavne v scénach, kedy Jo umiera.

Za zmienku stojí i estónsky film Malá súdružka (Little Comrade, 2018) Mooniky Siimets. V sieťach NKVD  uviazne matka malej Leelo. Deti sa v škole, kde učila opovážili zaspievať nejakú estónsku pesničku. Stalinistické besnenie vrcholí a prenasledovanie hrozí i otcovi Leelo, učiteľovi telocviku. Dievčatko sa  snaží pomáhať mu ako vie so striedavým úspechom.

Bieloruské akordy
Film Kryštáľová labuť (Crystal Swan, 2018) Darii Žuk, Bielorusky, žijúcej v USA sa premietal v sekcii Na východ od západu na tohtoročnom festivale v Karlových Varoch a podrobnejšie sme sa mu venovali. Bieloruský film dnes naberá dych a pôsobivý je nielen v hranom filme, ale i v dokumente. Mein Deutschland Alexandra Svisčenkova sprostredkúva zložité osudy Nemcov na území bývalého Sovietskeho zväzu očami penzistu, komentujúceho nielen vlastný osud, ale i súčasnú nemeckú politiku.

Za pozornosť mimo festivalového programu stojí i hraný film Julie Šatun Zajtra (Tomorrow, 2017), ktorý sa akosi hlbšie dostáva pod kožu problémom súčasného Bieloruska, než to bolo v prípade filmu Darii Žuk. Predstavuje nám učiteľa angličtiny, ktorý  trpezlivo zháňa prácu, aby so ženou udržali na štúdiách jediného syna. Roznáša do schránok letáky, po večeroch učí a jedinou svetlou nádejou  je turistická lotéria, sľubujúca výlet do sveta za hranicou biedy a poníženia. Šance na jej prekročenie však ostávajú len ilúziou.

Festival naplnil divácky itinerár  po okraj. O filmoch ako Tri tváre (Three faces,  2018) Jafara Panahiho, Divoká hruška (Wild Pear, 2018) Nuri Bilge Ceylana alebo Proces (2018) Sergeja Loznicu, ktorý je mrazivou rekonštrukciou procesu s technickou inteligenciou v 30. rokoch v Sovietskom zväze, už niekde inde.