Mesto nad riekou Wislou Krakow je nielen mestom turistov, študentov, histórie či moderných galérií a divadiel, ale aj filmu. Ešte doznieva zážitok z 10. ročníka Festivalu filmovej hudby a už sa začína 57. ročník Krakovského filmovéhofestivalu. Medzi tým sa uskutočnil veľmi úspešne 10. ročník MFF Netia Off Camera (prvé a druhé filmy tvorcov), ktorý prebiehal v centre starovekého mesta, plný filmov, diskusii, stretnutí i odovzdávania skúsenosti staršími majstrami tým, ktorí sa nimi chcú stať.

V niekoľkých sekciách festivalu nezávislého filmu si každý mohol nájsť o čo mal záujem. K najdôležitejším prehliadkam patrili Súťaž poľských dlhometrážných filmov a  hlavná súťaž International Dramatic Competition – Making Way. Medzinárodnú porotu viedla Agnieszka Holland spolu s vynikajúci  talianskym scénografom Dante Ferettim, ktorý pracoval okrem iných pre Felliniho i Scorseeho a americkou producentkou Emmou Tillinger Koskoff. Porotu ťažila veľká zodpovednosť, pretože víťaz obdržal 100 tisís dolárov a príspevok na produkciu nového filmu od Poľského inštitútu filmového umenia, milión zlotých. Neviem, či kdekoľvek na svete tvorcovia dostali takúto cenu. Tá nakoniec zostala v Poľsku.  Dostal ju komorný príbeh debutanta J. P. Matuszyńského Posledná rodina (Ostatnia rodzina). Film vychádza zo skutočnej udalosti vynikajúceho poľského výtvarníka Zdzislawa Beksińského. Umelec skoncentrovaný na svojej umeleckej misii je konfrontovaný s čoraz prehlbujúcejšou sa psychickou chorobou svojho syna. Napriek tomu, akoby každodennosť, jej problémy, peripetie všedného dňa prekrývali bolesť i nemožnosť pomoci blízkej osobe. Hlavnú rolu zobrazuje vynikajúci poľský herec Andrzej Severin, ktorý za svoj výkon už dostal niekoľko cien (Locarno, Gdynia a podné).

V medzinárodnej súťaži výberová komisia vybrala desať filmov z Európy, Ameriky a Ázie. Všetky filmy hovoria o túžbe: po slobode, po autentickom prežívaní sveta hrdinov, po nájdení svojho miesta v neraz krutom svete okolo. Hrdinovia filmov majú svoje túžby, sny, ale i nepokoj a svoje neistoty a z toho vyplývajúce komplexy. Neraz to riešia agresiou, či pohrúžením sa v depresii. Potreba akceptácie je prítomná v týchto dielach mladých tvorcov. Akoby sa menili iba kulisy príbehov. Vo filme  Motýlie bozky (Butterfly Kisses, r. R. Kapeliński, Veľká Británia) traja tínedžeri  zabíjajú čas flákaním sa po sídlisku, fajčením marinhuany a rozhovormi prevažne o sexe. A Rande pre bláznivú Mary (Date for Mad Mary, r. D. Thornton, Írsko) je príbehom dievčaťa, ktoré práve vyšlo z väzenia a nevie si nájsť svoje miesto v spoločnosti. Podobný je príbeh Svetské dievča (La Ragazza del Mondo, r. M. Danieli, Taliansko, Francúzsko), v ktorom Giulia, puritánsky vychovávaná podľa zásad Jehovových svedkov, rieši situáciu odchodom z rodiny. Osamotená v svojom nešťastí je aj tínedžerka Lena, znásilnená na pohľad milým, sympatickým učiteľom matematiky sa dostáva na psychiatriu. Jej príbeh zobrazuje naša mladá nádejná  slovenská režisérka T. Nvotová vo filme Špina. Úspechom je už dostať sa medzi desať vybraných diel na festival z cca 200 filmov.

Krutosť je súčasťou života 13 - ročného černošského chlapca z juhu USA, ktorý sa nemá komu zveriť zo svojich problémov na hranici gangsterstva. Kde sa prechýlia vážky jeho smerovania? Filmovo precízne to zobrazuje  americký film Dayveon (r. A. Abbasi). Konfrontáciou osobnej identity a tradičných hodnôt na príklade rituálnej obriezky, ktorá je iniciáciou do sveta dospelých, je film Rana (The Wound , r. J. Trengove, Južná Afrika, Nemecko, Holandsko, Francúzsko). Rodina, jej rôzne aspekty spolunažívania, rôznorodých spoločenských vplyvov, je predmetom zobrazenia dvoch rôznych diel: príbeh afroamerickej rodiny v diele Jean of the Joneses (r. S. Meghie, USA, Kanada) a poľský komorný príbeh Posledná rodina (Ostatnia rodzina, r. J. P. Matuszyński) – celkový víťaz hlavnej kategórie Hľadanie cesty. Pozostalé dva filmy vyrozprávané klasickým filmovým jazykom hovoria o túžbach človeka výjsť z dohodnutých stereotypov a hľadať autenticitu svojej existencie. Columbus (r. Kogonada, USA) a ocenený porotou FIPRESCI Pop Aye (r. K. Tan, Thajsko, Singapur), čo je meno slona s ktorým sa dáva na cestu hlavný hrdina, bývalý významný architekt, za svojim strýkom na miesto svojho detstva. Na svojej ceste stretáva rôzne osôbkv, ktoré poznačil život, aby v cieli svojej cesty sa konečne stretol so svojim strýkom, ktorý žije s mladou ženou a malým synčekom v činžiaku, lebo svoj starý dom a dvor predal developerovi. Hrdina sa vracia späť, aby sa zaradil tam, kde jeho púť začala. Zaujímavý autorský film – road movie -  mladej debutantky Kirsten Tan.

Okrem iných cien na festivale organizátori udeľujú aj cenu Proti prúdu, ktorá je venovaná osobnosti, ktorá sa najviac zaslúžila o promóciu nezávislého filmu. Tento rok ju obdržala Agnieszka Holland. „Mojou snahou je pomocou kamery rozprávať o veciach, ktoré sú dôležité pre moju vlasť, pre moju Európu, pre môj svet a festival musí byť svetom slobody filmového umenia a dúfam, že nás prenesie do budúcnosti a ľudia kina budú naďalej smerovať proti prúdu a nádejam sa, že ten prúd nebude natoľko brutálny, aby nás zvalil z nôh“ – povedala pri preberaní ceny.

Filmové diela mladých tvorcov vo väčšine snímok predstavujú zrkadlový obraz skutočnosti – zlo v rôznych podobách. Túžba po autenticite a identite všeľudských hodnôt akoby sa vytratila. Chýba poetickosť, nadhľad a neraz i „vyšší princíp“ súčasnej existencie. Napriek tomu, hľadanie mladých filmárov, reflexia nad realitou, je nádejou týchto, baumanovsky povedané, tekutých časov.