Po januárovom Festivale iránskych filmov a Japonskom filmovom festivale, ktorý sa uskutočnil v prvej polovici februára, mali bratislavskí (a v tomto prípade po prvý raz i košickí) diváci možnosť spoznať diela súčasnej izraelskej kinematografie na Festivale izraelského filmu KolNoa (Bratislava 13. – 15. 2., Košice 17. – 18. 2.), ktorý už pravidelne organizuje Veľvyslanectvo Izraela na Slovensku.

Podujatie sa konalo v roku 70. výročia vzniku izraelskej kinematografie a jeho program tvorilo šesť celovečerných hraných filmov. (Obdobné podujatie zamerané na dokumentárny film sa koná vždy na jeseň.) Ako nás upozornil jeho dramaturg Roman Martinec, v programe sa stretlo šesť debutov, hoci to nebol zámer – jednoducho sa tentoraz v rámci výberu javili ako najlepšie práve prvé filmy zatiaľ zväčša ešte neveľmi známych tvorcov

Minulosť a prítomnosť

Pravda, povedať o Natalie Portman, že je neveľmi známa, by bol nezmysel, no určite mnohých divákov prekvapilo, že populárna herečka si v roku 2015 sadla na režisérsku stoličku, aby preniesla na filmové plátno román Amosa Oza Príbeh o láske a temnote (v roku 2009 vyšiel aj v českom preklade). A nielen to – sama napísala scenár filmu, vychádzajúci z najlepšieho a najosobnejšieho Ozovho diela. Príbeh mladej židovskej rodiny, ktorá po druhej svetovej vojne opúšťa Poľsko a začína nový život v Jeruzaleme, je vyrozprávaný z pohľadu dvanásťročného chlapca, ktorý sa musí vyrovnávať s neľahkou rodinnou situáciou – otec, ktorý je knihovník, trpí tým, že sa mu napriek jeho ambícii nedarí stať úspešným spisovateľom, kým u matky sa čoraz viac prejavujú známky duševnej choroby. To všetko sa odohráva v období, keď sa končí britský mandát nad Palestínou a vzniká nový štát Izrael. Natalie Portman vo filme vynikajúco zachytáva lokálnu i dobovú atmosféru, pričom v obraze je do veľkej miery potlačená farebnosť – aby sa, naopak, v plnej miere uplatnila v epilógu filmu, keď detský protagonista už ako mladý muž nájde svoje šťastie a zmysel života v prostredí vidieckeho kibucu. Príbeh o láske a temnote, nakrútený v koprodukcii s USA, bol otváracím filmom festivalu KolNoa a zároveň tým, ktorý prilákal najviac divákov.

Hoci príbeh filmu Svedectvo (r. Amichai Greenberg, koprodukcia s Rakúskom) sa odohráva v súčasnosti, je úzko spätý s minulosťou, s druhou svetovou vojnou a holokaustom. Pri rakúskej obci Lensdorf sa má budovať nová cesta, no existuje predpoklad, že na danom území sa nachádza masový hrob dvoch stoviek židov, ktorí tam na sklonku druhej svetovej vojny vykonávali nútené práce a napokon ich zavraždili. Prebieha súdny spor o to, aby sa projekt nemohol realizovať, kým sa hrob nenájde, no sudkyňa dáva protistrane veľmi krátke, priam šibeničné termíny na predloženie dôkazu. Tým dostáva do ťažkej situácie historika Joela, ktorý je rozhodnutý priniesť dôkaz za každú cenu. Lenže od udalosti ubehlo už mnoho desaťročí, indícií je málo, prípadní svedkovia sa vyjadrujú vágne alebo odmietajú hovoriť... Navyše sa Joelovi dostávajú do rúk dokumenty, ktoré svedčia o tom, že jeho matka, stále žijúca, zrejme žila veľkú časť života s falošnou identitou a pravdepodobne ani nie je židovka... Téma hľadania pravdy o dávnych udalostiach nie je nová (snímka pripomína napríklad poľský film Dozvuky), ale je bezpochyby dôležitá; aj tak sa však domnievame, že režisér mohol trochu menej „tlačiť na pílu“ a svoje rozprávanie sem-tam odľahčiť – snaha v podobe motívu Joelovho syna (z rozvedeného manželstva) a otcovho vzťahu k nemu tu bola.

Zaostrené na ženy

Pozoruhodné boli aj filmy so ženskými hrdinkami. Titulnými protagonistkami snímky Lejla, Nur a Salma (r. Maysaloun Hamoud, koprodukcia s Francúzskom) sú tri Arabky, ktoré spolu bývajú v prenajatom byte v Tel Avive. Sú mladé, moderné, emancipované, čo im na jednej strane dáva voľnosť, no na druhej strane narážajú na problémy prameniace z toho, že sa rozišli so svojou tradičnou kultúrou a majú iné predstavy o živote, než sa im snažia vnútiť ich rodiny či okolie. Právnička Lejla sa zoznámi so šarmantným Ziadom, no po čase sa ukáže, že tento muž ju nedokáže akceptovať takú, aká je, a chce ju pretvoriť na svoj obraz, čo zasa voľnomyšlienkarská Lejla neznesie. Študentka informatiky Nur je zasnúbená, ale svojho snúbenca Wissama nemiluje – zrejme jej ho vnútili rodičia – a len ťažko odoláva jeho snahe presunúť dohodnutú svadbu na skorší termín. Wissam sa tvári ako milujúci partner, no v skutočnosti chce Nur skôr vlastniť a vnútiť jej svoju predstavu o postavení ženy, pričom sa neštíti použiť ani násilie, čo vedie k nevyhnutnému rozchodu. Ťažké to má aj Salma, ktorá sa hľadá ako profesionálne (prácu v kuchyni vystrieda po konflikte so šéfom za prácu barmanky), tak vzťahovo – a keď konečne nájde šťastie vo vzťahu s lekárkou Douniou, s ktorou sa zoznámi v bare, kde pracuje, narazí pri návšteve svojej rodiny na vidieku na odmietavú, až nepriateľskú reakciu rodičov, ktorí odhalia pravú povahu jej vzťahu s „kamarátkou“. Film je zaujímavou sondou do problému postavenia žien v súčasnej izraelskej/arabskej spoločnosti, kde sa od nich stále očakáva akási druhoradosť, podriadenosť: výrečná je napríklad scéna, keď sa Nur rozíde s Wissamom – jej otcovi musí však fakt rozchodu a zrušenia svadby oznámiť Wissam, nemôže to urobiť ona sama.

V komornejšom kľúči bol vystavaný film Svadobná bábika (r. Nitzan Gilady), ktorého hlavnou hrdinkou je Chagit, mladá žena s ľahkým mentálnym postihnutím, o ktorú sa obetavo stará jej matka Sára. Chagit pracuje za symbolickú plácu v rodinnej továrničke na výrobu toaletného papiera, kde prichádza do kontaktu so synom jej majiteľa Omrim, ktorý sa k nej správa priateľsky a občas s ňou nezáväzne flirtuje. A práve to je problém – dôverčivá Chagit si to zle vysvetlí a domnieva sa, že Omri sa s ňou chce oženiť... Herečka Moran Rosenblatt (ktorú si pamätáme z filmu Jablká z púšte, uvedeného v rámci KolNoa pred dvoma rokmi) vtisla svojej hrdinke fyzickú krásu, pôvab mladosti, potrebnú dávku naivity a širokú škálu emócií, ešte znásobenú duševným stavom protagonistky. V živote Chagit sa stretne viacero nepriaznivých okolností – príde o prácu, lebo továrničku pre nerentabilnosť zatvárajú, zažije sklamanie z nenaplneného „vzťahu“ s Omrim a navyše sa ju matka rozhodne umiestniť do sociálneho zariadenia pre mentálne hendikepovaných, pretože chce žiť aj svoj vlastný život – dojemný je symbolický posledný obraz filmu, keď pri jazde autom, ktorým ju matka odváža preč z domu, vytrhne prúd vzduchu Chagit z rúk vlastnoručne vyrobenú papierovú svadobnú bábiku.

Mužsko-ženským vzťahom sa venoval aj režisér Emil Ben-Shimon vo filme Ženská galéria. Ako je známe, v ortodoxných synagógach sedia ženy oddelené od mužov a v komunite, ktorá je kolektívnym hrdinom tohto filmu, sa raz počas obradu bar micva ženská galéria zrúti. Má to ďalekosiahle následky – manželka rabína leží v nemocnici v kóme, rabín prichádza o duševné zdravie a je nespôsobilý viesť komunitu. Vtedy sa v komunite ako spasiteľ objaví mladý charizmatický rabín David a začína tu presadzovať svoje fundamentalistické názory, čo má za následok narušenie priateľských vzťahov medzi ženami, ale aj medzi ženami a mužmi v manželstvách... V rámci KolNoa išlo o jediný komediálny titul, ale obávame sa, že vzhľadom na špecifickosť prostredia a kultúry, v ktorých sa dej odohráva, ostalo nášmu divákovi veľa motívov utajených či nie celkom zrozumiteľných.

To najlepšie na koniec

Vyvrcholením festivalu bolo uvedenie filmu Betlehem režiséra Yuvala Adlera – nie preto, že išlo časovo o posledný z uvedených filmov, ale preto, že je to film s nesmierne silnou témou, spracovanou s hlbokou znalosťou problematiky, s prenikavým ponorom do psychológie postáv a s vynikajúcimi hereckými výkonmi. To všetko sa, pochopiteľne, podieľa na nesmierne silnom emocionálnom účinku tohto filmu, ktorý síce spracúva tému už stokrát spracovanú – izraelsko-palestínsky konflikt, ale spôsobom, ktorý viac než na jeho príčiny či prejavy upriamuje pozornosť na vnútorné prežívanie ľudí, ktorých sa priamo týka. „Nepravdepodobnú“ dvojicu protagonistov tohto drsného príbehu tvorí dôstojník izraelskej tajnej služby Razi a jeho mladučký palestínsky informátor Sanfúr. Divák spočiatku – a takmer po celý film – nevie, ako sa títo dvaja dali dokopy a prečo sa Sanfúr rozhodol spolupracovať s nepriateľskou stranou; je však zrejme, že Razi a Sanfúr sa navzájom rešpektujú a vytvoril sa medzi nimi až priateľský či otcovsko-synovský vzťah. Situácia sa skomplikuje, keď sa uskutoční samovražedný atentát v Betleheme, ktorého iniciátorom je Sanfúrov brat Ibrahim, angažujúci sa v palestínskom hnutí odporu. Sanfúr nosí bratovi pravidelne peniaze, a tak Raziho nadriadení automaticky predpokladajú, že Sanfúr ich k Ibrahimovi dovedie. Razi však dá Sanfúrovi echo, aby sa radšej vzdialil z mesta, lebo ho chce ochrániť pred pripravovanou akciou... Pomerne komplikovaný, ale pritom prehľadný dej poukazuje na zložitosť izraelsko-palestínskeho konfliktu, v ktorom je ťažké, ba priam nemožné prikloniť sa na jednu či druhú stranu. Aj postavy príbehu majú každá svoju pravdu, každá slúži zdanlivo ušľachtilému cieľu, no cesta k nemu je dláždená mŕtvymi telami obetí na jednej i na druhej strane... Prakticky neriešiteľnú dilemu musí vyriešiť Sanfúr, ktorý chcel po bratovej smrti spoluprácu s Razim zanechať. Keď jeho súkmeňovci odhalia, že bol informátorom, dostane poslednú šancu: môže sa vykúpiť tým, že zabije Raziho, ktorý je pre nich naozaj „veľkou rybou“. A Razi urobí tú chybu, že na stretnutie so Sanfúrom, s ktorým dovtedy vždy korektne vychádzal, sa vyberie bez akéhokoľvek bezpečnostného krytia, lebo mu stále dôveruje... Kto je tu „dobrý“ a kto „zlý“? Dôstojník Mosadu, ktorý v dobrej viere slúži svojej vlasti a ktorý pred časom za nie celkom férových okolností donútil k spolupráci arabského tínedžera? Palestínsky chlapec, takmer ešte dieťa, ktorý sa teší z nových džínsov a zároveň sa spoluprácou s izraelskou stranou dopúšťa zrady voči svojim vlastným? Dôstojník, ktorý nie vždy rešpektuje svojich nadriadených? Tínedžer, ktorý sa nie vlastnou vinou dostal do situácie, že nech urobí čokoľvek, bude to zlé? Dôstojník, ktorý ide na stretnutie s agentom bez bezpečnostného istenia, hoci má doma mladú ženu? Tínedžer, ktorý zabije, aby sám neprišiel o život...? V poslednom zábere filmu leží na zemi kdesi v pustatine mŕtvy Razi, ktorému zúfalý Sanfúr rozmlátil hlavu veľkou skalou, a vari meter od neho sedí tínedžer so zakrvavenými rukami a s nečitateľným výrazom v tvári. Kto je tu vrah a kto obeť...? Mal som veru čo robiť, aby som sa po záverečných titulkoch dokázal odlepiť od sedadla. Betlehem je bezpochyby najsilnejší, najpôsobivejší film o izraelsko-palestínskom konflikte, aký som kedy videl.

Festival KolNoa ponúkol pohľad na minulosť i súčasnosť, všimol si témy politické, spoločenské aj intímne. Poltuctom uvedených filmov sa mu podarilo veľa povedať a ukázať.