Po týždňovom filmovom maratóne sa v stredu (21.3.) zavŕšila bratislavská časť jubilejného 25. ročníka Medzinárodného festivalu filmových klubov Febiofest. Záverečný ceremoniál vrcholil osobnou účasťou francúzskeho režiséra Arnauda Desplechina, ktorého možno označiť za „miláčika“ festivalu v Cannes, keďže najslávnejší festival uviedol v svetovej premiére až päť jeho snímok.

Arnaud Desplechine zavítal na Slovensko vôbec po prvý raz a na pôde Febiofestu si prebral symbolický filmový kotúč – Výročnú cenu Asociácie slovenských filmových klubov ASFK za prínos svetovej kinematografii. Vo svojom príhovore hovoril aj o tom, že sleduje napätú situáciu na Slovensku a „dúfa, že v uliciach vybojujeme lepšiu krajinu pre všetkých“. Jeho nový film Ismaelove prízraky vlani slávnostne otváral prestížny festival v Cannes, a včera slávnostne uzavrel bratislavský Febiofest. V hlavných úlohách sa na plátne predstavili francúzske herecké hviezdy – vedľa Mathieua Amalrica, ktorý sa predstavil aj v bondovke Quantum of Solace, účinkujú držiteľka Oscara Marion Cotillard a Charlotte Gainsbourg, obľúbenkyňa režiséra Larsa Von Triera.

Na záverečnom ceremoniáli boli vyhlásené ocenenia súťažnej sekcie V strede Európy, v ktorej sa stretlo 20 krátkych hraných, dokumentárnych, animovaných aj experimentálnych snímok zo Slovenska, Česka, Maďarska, Poľska a Rakúska. Hlavnú cenu spojenú s finančnou prémiou 3000 eur získal poľský dokumentárny film Prach (Proch) režiséra Jakuba Radeja. Je filmovou štúdiou procesu, ktorým musí prejsť každé ľudské telo od okamihu smrti až po pohreb. Režisér dáva do kontrastu jednotlivé štádiá tohto procesu – márnicu, dom smútku, cintorín – s byrokratickým prístupom k majetku zosnulého. Odosobnený pohľad na osud materiálnych vecí, ktoré ked ysi patrili zosnulému, podáva otvorenou formou. Neprehliada ani otázky o zmysle života či úvahu o osamelosti ľudí, s ktorými sa nemá kto rozlúčiť.

„Režisér z nás robí svedkov procesu, ktorý neobíde žiadneho z nás. Napätie je spôsobené protikladmi zobrazenia nezvratného kurzu a úctivého prístupu k téme, podporovaného talentovanou kameramankou Józefinou Gocman,“ znelo odôvodnenie medzinárodnej poroty, ktorá tento rok pracovala v zložení odborníkov na krátky film: Jana Černik, jedna z vedúcich osobností v AG Kurzfilm – Nemeckej asociácii krátkych filmov, držiteľka rakúskej ceny za filmové umenie, vydavateľka a distributérka Brigita Burger-Utzer, oceňovaný maďarský režisér a národný nominant na Oscara Csaba Bollók a distribútor poľských krátkometrážnych filmov Michal Hudzikowski.

Hlavná porota sa rozhodla udeliť aj jedno zvláštne uznanie, ktoré patrí rakúskemu dokumentárnemu filmu O! Fortuna! (Work in Progress) I – VI režisérky Karin Berger. Tá formou šiestich miniatúr dokumentuje svoj každodenný život slobodnej matky v období od narodenia dcéry v roku 1991 až po deň, keď dcéra vyletí z hniezda. Hra obrazu a zvuku vyvoláva napätie, ktoré snímku ukotvuje v súradniciach času, šťastia a práce. „Autorke sa podarilo zhustiť do pár minút 18 rokov spoločného života s dcérou s humorom a širokou škálou emócií vrátane vplyvu na ňu samotnú,“ komentovala porota.

Divácka cena putovala slovenskému hranému filmu I want to Believe režiséra Matúša Ryšana. Skupina dokumentaristov v ňom skúma portrét entuziasta a jeho priateľa, ktorí zasvätili život záchrane ľudstva. Film je satirou súčasných sociopolitických nálad, vznášajúcich sa nielen nad Európou. Protagonista je človek, ktorého všetci poznáme: fanatik, divný strýko, šialený sused. Niečo v ňom – to, čo ho ženie – možno nakoniec nie je až také bizarné.