Exkluzívne premiéry filmov ocenených na prestížnych zahraničných festivaloch, nové domáce snímky s medzinárodnou účasťou, pocty osobnostiam svetovej kinematografie, osobné stretnutia s hviezdami európskeho filmu, medzinárodná súťaž, unikátne premietania so živou hudbou, detské snímky i bohatý sprievodný program. To všetko ponúkne jubilejný 25. ročník Medzinárodného festivalu filmových klubov Febiofest, ktorý sa uskutoční v hlavnom meste od 15. do 21. marca 2018.

Na divákov čaká 7 dní filmového maratónu so 130 filmami v 8 programových sekciách a premietaniami v 4 bratislavských kinách. MFFK Febiofest ako najväčšia putovná prehliadka na Slovensku následne zavíta od 16. do 29. marca 2018 až do 10 miest - do Banskej Bystrice, Kežmarku, Košíc, Levíc, Martina, Popradu, Prešova, Prievidze, Trenčína a Trnavy. Počas otváracieho ceremoniálu 15. marca 2018 sa uskutoční aj udeľovanie Výročných cien Asociácie slovenských filmových klubov, hlavného organizátora festivalu.

Febiofest 2018 slávnostne otvorí 15. marca premiéra česko-slovenskej snímky Hmyz, nového a súčasne posledného filmu legendárneho umelca, ktorý svojou celoživotnou tvorbou ovplyvnil Tima Burtona či Davida Lyncha, jedného z najstarších stále tvoriacich filmárov sveta, 83-ročného režiséra Jana Švankmajera. Febiofest je prvou prehliadkou po svetovej premiére na prestížnom festivale v Rotterdame, kam Jan Švankmajer osobne zavíta uviesť svoju novinku. Aj ďalšie výborné príklady, ako sa slovenský film podieľa na tom najlepšom zo súčasnej európskej kinematografie, uvedie sekcia Slovenská filmová krajina. V premiérach ponúkne najnovšie diela z domácej hranej a dokumentárnej tvorby, z ktorých tri koprodukčné tituly sa zablysli svetovou premiérou na slávnych festivaloch v Rotterdame a Locarne. Po medzinárodnej premiére na festivale v Rotterdame prichádza v domácej premiére belgicko-slovenský film Kvetinárstvo / La fleuriere. Režisér Ruben Desiere vo svojom debute spája dokument a fikciu a pozoruje troch slovenských Rómov z Luníka IX. – Rasťa, Tomáša a Mižuho, ktorí odišli „do lepšieho“ – na „Západ“. Tam sa pokúšajú prežiť v anonymite okrajových štvrtí, ako súčasť sveta imigrantov, ktorí nebudujú nové predmestia Bruselu, ale vytvárajú vlastné, na mapách neviditeľné, mesto v meste. Po pozitívnom prijatí na svetovej premiére na slávnom festivale v Locarne sa divákom v premiére predstaví nemecko-slovenský film Sloboda / Freedom. Režisér Jan Speckenbach, ktorý do Bratislavy osobne zavíta, v nej odkrýva aj tabuizovanú tému odchodu matky od muža a detí.

V Slovenskej filmovej krajine nebudú chýbať ani nové domáce dokumentárne filmy. Až tri budú portrétmi osobností, ktoré zmenili tvár politického či kultúrneho života na Slovensku. Medzi najočakávanejšie dokumenty roka bezpochyby patrí snímka o jednej z najrozporuplnejších postáv slovenského kultúrneho a spoločenského prostredia, ktorá je spojená s mnohými legendami a kontroverziami. Film Válek z dielne režiséra Patrika Lančariča sa snaží pátrať práve po koreňoch týchto sporov. Základným východiskom filmu je Válkov vnútorný rozpor – rozpor medzi Válkom básnikom a Válkom politikom. Vo filme vystupuje vyše dvadsiatka významných osobností slovenskej umeleckej scény, medzi nimi aj spisovatelia Ján Štrasser, Milan Šimečka, herci Milan Lasica, Milan Kňažko, výtvarníci Rudolf Sikora či Miroslav Cipár. Jeden z režisérov, ktorého filmy dnes už možno zaradiť do zlatého fondu česko-slovenskej kinematografie, Dušan Trančík osobne uvedie svoj nový dokument Svetlé miesto, film o osobnostiach politického, kultúrneho a spoločenského života na moravsko-slovenskom pomedzí, kde sa začiatkom 20. storočia odohralo historické zblíženie Čechov a Slovákov. Režisér Juraj Nvota spolu s Marianom Urbanom zas predstavia nový film Inde o živote tuláka, väzňá, šermiara, fotografa, maliara, pútnika, performera a hľadača radosti  Alexa Mlynárčika.

Po minuloročnej premiére pilotného filmu z televízneho cyklu Budujeme Slovensko: Cukrovar v Šuranoch, sa teraz premietne ďalší diel s názvom Zimný prístav. Režisérka Bibiana Beňová sa vracia k dunajským príbehom plným poetickej nostalgie, ktoré sa striedajú s príbehmi o zadrôtovanej socialistickej hranici, ktorej „ochrana“ stála nad ľudským životom. Febiofest tohto roku vzdá v tejto sekcii  aj Poctu Ferovi Liptákovi. Slovenská umelecká scéna pozná len málo výtvarníkov tak širokého záberu. Maliar, sochár, knižný ilustrátor, divadelný scénograf, filmový architekt, organizátor výstav, kurátor Fero Lipták pomohol realizovať všetky snímky Martina Šulíka a aj najnovšieho Tlmočníka. Febiofest za jeho aj režisérovej osobnej účasti uvedie snímku Cigán, ktorá získala Zvláštnu cenu poroty na festivale v Karlových Varoch aj šesť národných filmových cien Slnko v sieti.

Febiofest si v profilovej sekcii Osobnosti klubového filmu uctí a osobne privíta šesť veľkých režisérskych mien. Vlani slávnostne otváral prestížny festival v Cannes, onedlho slávnostne uzavrie bratislavský Febiofest. Stálica svetového filmu, francúzsky režisér Arnaud Desplechin, ktorého možno označiť za „miláčika“ festivalu v Cannes, keďže najslávnejší festival uviedol v svetovej premiére až päť jeho snímok a dokonca mu dva razy zveril porotcovské kreslo v hlavnej súťaži, zavíta na Slovensko vôbec po prvý raz. Febiofest poctí oceňovaný filmár svojou návštevou na záverečnom ceremoniáli 21. marca 2018 a osobne uvedie režisérsku verziu svojho nového filmu Ismaelove prízraky. „Arnaud Desplechin je doslova mág filmových emócií. Jeho príbehy, ktoré rozpráva výrazným, ale poetickým a jedinečným režijným štýlom, sú k divákom veľmi, takmer až fyzicky blízko. Desplechin však nie je extravagantný umelec, ale pokorný pozorovateľ života a aj vďaka tomu má dnes také výsostné postavenie vo svete klubového filmu,“ povedal umelecký riaditeľ MFFK Febiofest Přemysl Martinek.

Držiteľ ocenení z prestížnych festivalov ako Cannes, Berlinale, Locarno, slávny nezávislý francúzsky režisér Leos Carax zavíta na Slovensko tiež po prvýkrát. Festival na jeho počesť uvedie päť snímok. Na jeho pôde osobne uvedie aj svoj posledný film Holy Motors, ktorý sa stal festivalovým hitom po celom svete. A v rámci svojej návštevy uvedie 19. marca 2018 na VŠMU aj špeciálny masterclass, prístupný zdarma verejnosti, kde bude hovoriť nielen o svojej tvorbe. Ďalšími hviezdami klubového filmu sú Gustave Kervern a Benoît Delépine. Režisérske duo je pozoruhodná vec, nie je ich v dejinách filmu veľa a často sú to súrodenci. Kervern a Delépine sú však špeciálny prípad a na konte majú už sedem spoločných filmov, ktoré pravidelne uvádzajú v programe prestížne festivaly. Keď sa verejnosti predstavili prvý raz svojím debutom Aaltra (2004), prihlásili sa k hrdinom na okraji spoločnosti, ktorí sa búria proti konzumujúcej väčšine, a to nie v politickom zmysle, ale priamo v princípe svojej existencie. Film Louise-Michel (2008) už ASFK uviedla do distribúcie, rovnako ako ich ďalší titul Na Mamuta! (2010) so Gérardom Depardieu v hlavnej úlohe.

Zo susedného Maďarska zavítajú na festival dve z najvýraznejších postáv súčasnej maďarskej novej vlny. Kornél Mundruczó patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti súčasného maďarského filmu a divadla. Už od začiatkov svojej pozoruhodnej kariéry na seba strhával pozornosť celého filmového sveta. Jeho debut Šťastné dni (2002) zvíťazil vo svojej kategórii na festivale v Locarne a odvtedy každý jeho nový film uvádza v svetovej premiére festival v Cannes. Mundruczó má veľký cit pre duchovný rozmer svojich postáv, ktoré tápu vo svete plnom nepriateľstva. Také boli témy jeho ďalších filmov Delta (2008) a Projekt Frankenstein (2010). Jeho fascinujúci film Biely boh (2014), ktorý si z Cannes odniesol prestížne ocenenie, diváka strhne nielen spôsobom, akým sa v ňom pracuje so psími „hercami“, ale aj metaforickým presahom, ktorým odkazuje na dnešnú komplikovanú spoločnosť. Okrem neho Mundruczó osobne uvedie aj svoj najnovší film Mesiac Jupitera (2017), úchvatný opus, v ktorom sa vracia k utečeneckej kríze a ponúka jedinečnú filmovú formu, ktorá dnes vo svete autorského a artového filmu nemá konkurenciu. Febiofest bude hostiť aj režiséra Szabolcsa Hajdua, ktorý tiež patrí k najvýraznejším maďarským tvorcom súčasnosti. Prelom v jeho kariére nastal filmom Biele dlane (2006), ktorý mal premiéru na festivale v Cannes a získal Zvláštnu cenu poroty na festivale v Karlových Varoch. Film o africkom futbalistovi putujúcom maďarskou pustou vznikol v maďarsko-slovenskej koprodukcii a popri jeho nakrúcaní vznikol zaujímavý dokument Kanzoli (2017), ktorý teraz Hajdu osobne uvedie na Febiofeste.

Diváci sa môžu tešiť tiež  na novinky od režisérov ako Wim Wenders či Claire Denis. Febiofest uvedie v slovenskej predpremiére držiteľa Zlatého glóbusu, medzinárodne oceňovaný film Odnikiaľ / Aus dem Nichts Fatiha Akina, ktorý je dôkazom režisérovho dlhodobého záujmu o problémy života prisťahovalcov, ale aj o reakcie človeka v hraničných situáciách. V programe svieti aj nový film kultového Wima Wendersa Až na dno / Submergence.

Vyše dvadsiatku filmov s rôznorodými príbehmi a spracovaniami z celého sveta prinesie nová sekcia Bez limitov. Režisér Sean Baker prichádza s neobyčajne silnou snímkou, ktorú si obľúbili kritici aj diváci hneď po jej svetovej premiére na prestížnom festivale Cannes. Dej filmu The Florida Project sa odohráva neďaleko Disneylandu a je jedným z najpoetickejších zobrazení detstva v histórii filmu. Febiofest predstaví aj hraný belgicko-francúzsky film Insyriated. Diváci by si v tejto sekcii Bez nemali dať ujsť ani celovečernú animovanú drámu Tehran Taboo, v ktorej tvorcovia v niekoľkých príbehoch skúmajú sexuálny dvojaký meter, skrývajúci sa za pokrytectvom života v súčasnom Iráne.

Aj rôzne polohy rozdelenej spoločnosti, ako ju ukázali nedávne prezidentské voľby v Česku, ukazujú české filmové novinky, ktoré sú už tradične súčasťou Febiofestu. Akého prezidenta by si zaslúžilo Česko, ukáže na festivalovom plátne snímka Prezident Blaník. Režisérka Apolena Rychlíková sleduje novinárku Sašu Uhlovú, ktorá sa v rámci svojho experimentu postupne zamestnala na viacerých najhoršie platených pracovných miestach, kde ľudia robia za minimálnu mzdu. Snímka vyhrala hlavnú aj divácku cenu na minuloročnom dokumentárnom festivale v Jihlave. Na okraj spoločnosti, ale aj na samý okraj Českej republiky, vycestovali sa svojimi hrdinami filmári Lukáš Kokeš a Klára Tasovská. Vydali sa za mladými ľuďmi do Varnsdorfu, na jedno z najodľahlejších miest Česka na česko-nemeckom pohraničí. Nic jako dřív, ktorý je analýzou dnešnej českej spoločnosti a jej budúcnosti, je poetickým hraným filmom stojacim na nehercoch – štyroch tínedžeroch, ktorí neisto vstupujú do sveta dospelých. O to, ako vykročiť z beznádejného života na okraji, sa pokúsi aj hrdina filmu Skokan. Nový road movie oceňovaného českého režiséra Petra Václava, v hlavnej úlohe s bývalým "feťákom" a trestancom Juliusom Oračkom, ktorý sa len krátko pred nakrúcaním dostal von z „basy“, ukazuje Česko ako väzenie, z ktorého sa dá ujsť, ale nikdy sa z jeho začarovaného kruhu nedá úplne vystúpiť. Obraz postkomunistickej mentality aj dravosti súčasného sveta ukazuje film Russian Job investigatívneho reportéra Petra Horkého.