Posledné tri dni na Art Film Feste bolo nabité udalosťami. Cenu Hercova misia si do tretice (Zdeněk Svěrák, János Bán) prevzala slovenská herečka Zuzana Kronerova a Zlatú kameru si prevzali popredný francúzsky režisér Jean-Claude Carrière a náš najvýznamnejší kostýmový výtvarník Milan Čorba. Režisér  Juraj Jakubisko podrobne informoval o svojom pripravovanom dvojdielnom veľkofilme Slovanská epopea a na záver festivalu uviedli filmový debut Václava Havla Odcházení, ktorý uvedú v našich kinách od 30.6.2011.

Cena Hercova misia: Zuzana Kronerova

Z prvej hodiny herectva chcela odísť a nadobudla presvedčenie, že je to jej životný omyl. Ale stala sa jednou z najvýraznejších osobností slovenského herectva. Zuzana Kronerová si na Art Film Feste prevzala ocenenie Hercova misia za mimoriadny prínos hereckému umeniu vo filme. Pred 15 rokmi si Hercovu misiu prevzal aj jej otec, jeden z najvýznamnejších domácich hercov, Jozef Kroner. Cesta Zuzany Kronerovej k herectvu však nebola od začiatku plná nadšenia. “Chcela som z prvej hodiny herectva odísť a už sa nikdy nevrátiť,” vyjadrila sa v jednom z rozhovorov. Našťastie však na Vysokej škole múzických umení stretla veľké osobnosti, ktoré ju priviedli k celoživotnej láske k herectvu. Začínala prácou v televízii a ako sama hovorí, z prvých hereckých príležitostí si cení rozprávku Vymenená princezná či komédiu Mišo, kde na filmovom pľaci stála spoločne s otcom. Zahrala si aj v kultovom filme Nevera po slovensky v réžii Juraja Jakubiska, na ktorý si dodnes rada zaspomína. „Bola tam krásna atmosféra. Bola som taká nadšená, až som v jednom momente povedala Jakubiskovi: „Keby som tu ani nehrala, vôbec by mi to nevadilo, môžem robiť aj osvetľovača!“ Boli sme tam vynikajúca partia!“

Zlatá kamera: Jean-Claude Carrière

Za vyše 50. rokov kariéry si na svoje konto pripísal najprestížnejšie filmové ceny – Oscara, francúzske ocenenie Cézar, britskú BAFTU či Veľkú cenu poroty z Cannes. Na Art Film Feste si svetoznámy scenárista Jean-Claude Carrière počas záverečného ceremoniálu prevzal ocenenie Zlatá kamera za výrazný prínos do oblasti kinematografie.  Legendárny filmový umelec, herec,  režisér, producent, ale predovšetkým scenárista pricestoval do centra filmového festivalu Art Film Fest - do Trenčianskych Teplíc už vo štvrtok. Na tlačovej konferenci zaspomínal na svoje začiatky – ako trikrát do týždňa chodieval do parížskych kín, ako ho kinematografia fascinovala a ako sa k nej vlastne náhodou dostal. A po celý život jej zostal verný.  ”Sledoval som evolúciu filmov. V 50. rokoch sa pracovalo podľa obrovských kníh scenárov. Bol tam napísaný celý film, akú techniku použiť, ako nastaviť kameru, ako sa má kto hýbať. Všetky filmy boli rovnaké. Ale potom nastúpila nová vlna, ktorej som bol našťastie súčasťou. Zrazu začali filmári tvoriť snímky, v ktorých zanechávali vlastný podpis, seba samého. Som rád, že som sa podieľal na tejto revolúcii,” povedal.

Zlatá kamera:  Milan Čorba

Návrhmi filmových aj divadelných kostýmov rozpráva príbehy a zdôrazňuje charaktery postáv. Bez pochýb ho možno nazvať najvýznamnejším domácim kostýmovým výtvarníkom. Milan Čorba si  počas záverečného ceremoniálu prevzal ocenenie Art Film Festu Zlatá kamera za výrazný prínos do oblasti kinematografie.  „Moja kariéra sa javí ako náhoda,“ povedal Milan Čorba v jednom z rozhovorov. Do televízie nastúpil s cieľom písať scenáre o dejinách umenia, no jeho projekt sa mal uskutočniť až o rok. A tak ho presunuli na výtvarné oddelenie. Ako elévovi mu každý deň dali písať titulky k počasiu. Ale to mal hotové za pár minút a tak „snoril“ po práci. Raz sa zamiešal do rozhovoru scénografa a režiséra a začal sypať nápady. „No, keď ste taký múdry, tak urobte kostýmy!” povedali mu skúsení kolegovia. A Milan Čorba sa chopil šance. Odvtedy už pri kostýmoch zostal. V roku 2010 sa stal držiteľom Krištáľového krídla za celoživotné dielo.

Juraj Jakubisko: Slovanská epopea

JaFilmový režisér Juraj Jakubisko na tlačovej konferencii v Trenčianskych Tepliciach  predstavil svoje plány na nakrúcanie dvojdielneho veľkofilmu pod názvom Slovanská epopea. Výpravný historický film sa venuje starovekému slovanskému spoločenstvu v Európe. Odohráva sa v 9. storočí nášho letopočtu, v dobe tvrdej, temnej a tajomnej, plnej bojov o moc, vojen, krutosti a masovej migrácie, ale zároveň v dobe, kedy sa formovali základy tej Európy, v ktorej dnes žijeme. Zlomovým momentom filmu je historická udalosť obrovského významu, ktorá poznamenala vývoj tejto časti sveta od tej doby až doteraz – príchod vierozvestcov Cyrila a Metoda a počiatky kresťanstva na tomto rozsiahlom území. Význam filmu je o to vyšší, že v roku 2013 oslávi celá Európa 1150. výročie príchodu týchto vierozvestcov na naše územie.„Pri mnohých príležitostiach som bol prekvapený, ako málo toho vie o histórii Slovanov európske publikum,“ hovorí Juraj Jakubisko. „Väčšina našich západných susedov je veľmi hrdá na svoju históriu, ale o tej našej si myslí, že sa začala rozvíjať niekedy po 1. svetovej vojne. Netušia, že všetci z nás, Slovania, kedysi patrili k jednému národu a že všetky naše jazyky pochádzajú z jedného spoločného jazyka, ktorým hovorili všetci Slovania. Príbeh kedysi veľkého slovanského národa, ktorý má korene siahajúce až na Balkán a Rusko, zostal tajomstvom príliš dlho...“ dodáva režisér.

Podtitul filmu – Tisíc rokov samoty – vyjadruje dobu, než na naše územie prišlo kresťanstvo, ale taktiež obdobie rozpadu spoločných koreňov. „Súčasná Európa sa rozhodla žiť v priestore bez hraníc,“ vysvetľuje producentka filmu Deana Jakubisková Horváthová. „Tento nový svet, o ktorý sa všetci delíme, sa skladá z krajín a národov, snažiacich sa definovať svoje miesto vo veľkom spoločnom dome. A pre mnohých nových členov, medzi ktorými sú aj Slovania, je to teraz prvá možnosť predstaviť svoje dávne korene, pôvod svojich jazykov, viery a postojov,“ dodáva. Juraj  Jakubisko začne fascinujúci príbeh histórie slovanstva a kresťanstva nakrúcať začiatkom budúceho roka. V dvojdielnom filme – pričom každý diel bude mať viac ako dve hodiny –, plnom tajomna, mystiky, kostolných piesní, lásky, smrti, zvratov a typickej Jakubiskovej poetiky, bude hrať mnoho zahraničných hercov a do kín by mal byť uvedený v roku 2013.

Art Film Fest sa skončil Odcházením
Juraj Fellegi

Keď Václav Havel predstavil v marci tohto roku svoju prvú filmovú réžiu, verejnosť v Česku sa ani tak nerozdelila podľa názoru na dielo, ako podľa názoru na bývalého prezidenta. Art Film Fest ponúkol exkluzívnu slovenskú premiéru Odcházení pre festivalových návštevníkov v sobotu (25.6.2011) v trenčiansko-teplickom jojcinema Prameň. ,,Divadelná hra je akýsi polotovar. Autor ho ponúka divadlám a tie s ním pracujú po svojom,“ povedal Václav Havel. ,,Po tom, čo sa moje hry takto desaťročia hrajú, pocítil som chuť konečne interpretovať sám seba. A navyše filmom, čo pre mňa znamená isté zadosťučinenie. Pôvodne a vlastne celý život som chcel byť najmä filmárom,“ vysvetlil svoje rozhodnutie nakrútiť film. Odchádzení, ktoré Havel najprv napísal ako divadelnú hru a tá rýchlo zaznamenala uvedenia vo svete, je pokladané aj za spôsob, akým sa dramatik a bývalý prezident vyjadril k odchodu z verejných funkcií pred ôsmimi rokmi. Je tragikomédiou o vysokopostavenom politikovi, ktorý sa nedokáže vyrovnať so stratou postu kancelára.

Českí kritici vyčítali filmu a jeho režisérovi silno divadelný jazyk a poetiku, ktoré na plátne pôsobila rušivo. Iní zase vyzdvihli Havlovu odvahu nakrútiť film práve takto. A poukázali na divácky vkus, ktorý deformuje produkcia z hlavného prúdu. Preň má divák odmietať experiment. Filmové Odcházení skutočne nie je divácky nenáročný film. Taký však od Havla azda ani nemožno čakať. Skutočne pripomína divadelné predstavenie. A tiež žiada diváka, aby sa zastavil a zamyslel nad symbolmi, ktorých je plné. Ale absurdita až fraška, ktoré doslova prskajú z jednej scény za druhou, zároveň diváka vedú celou snímkou s ľahkým úsmevom na tvári. ,,Každý je niekedy vtipný, niekedy dojemný a niekedy smiešny. Taký je život a tak chcem svoju postavu hrať. Bez všetkých týchto polôh by bola iba karikatúrou,“ povedal Josef Abrhám, ktorý vo filme stvárnil hlavnú rolu Dr. Viléma Riegera.