Zlatú kameru si tohto roku prevezmú na Art Film Feste traja  významní  umelci, a to srbský režisér, Jean-Claude Carriere, Emir Kusturica a slovenský kostýmový výtvarník Milan Čorba.

Velikán Jean-Claude Carrière

Laureátom ocenenia Zlatá kamera bude aj svetoznámy filmový umelec, herec,  režisér, producent, ale predovšetkým scenárista, ktorý je podpísaný pod 134 filmovými dielami, Jean-Claude Carrière. Spolupracovník režisérov svetových mien - Buñuela, Formana, Wajdu, Schlöndorffa, Malleho či Godarda osobne zavíta do Trenčianskych Teplíc. Devätnásty Art Film Fest vzdá tomuto významnému tvorcovi poctu a uvedie aspoň zlomok z jeho výnimočných diel, medzi nimi aj filmy Plechový bubienok (Die Blechtrommel), ktorý získal Zlatú palmu v Cannes i Oscara za najlepší zahraničný film alebo Krásku dňa (Belle de Jour), ocenenú Zlatým levom v Benátkach.

Jean-Claude Carrière sa narodil 17. septembra 1931 vo Francúzsku. Kariéru začal ako spisovateľ. V 23 rokoch napísal prvý román, vďaka ktorému sa dostal k slávnemu francúzskemu režisérovi Jacquesovi Tatimu. A hoci bol ešte len študentom, otvorili sa mu dvere k ďalším slávnym osobnostiam filmu. Začínal s krátkymi filmami ako scenárista a spolurežisér. Za jeden z nich v roku 1961 dokonca získal Oscara. „Producent za mnou prišiel a hovorí mi: Získali sme Oscara! A ja som sa ho opýtal: „Čo je to Oscar?“ Ani som nevedel, čo je to za cenu,“ zaspomínal si Carrière. Do dejín svetovej kinematografie ho však viac ako zlatá soška, zapísala spolupráca s legendou európskeho filmu, Luisom Buñuelom. Z ich dlhoročnej spolupráce vzišli „diamanty“ svetovej kinematografie. Buñuel si Carrièra vybral v roku 1963, keď hľadal francúzskeho spoluscenáristu k snímke Denník komornej (Le Journal d'une femme de chamber). Stretol sa s viacerými spisovateľmi, ale hneď – na jednom jedinom obede si „zamiloval“ práve Carrièrove nápady. „A tak som odišiel pracovať do Španielska s jedným z najväčších režisérov všetkých čias a s mužom, ktorého dodnes hlboko obdivujem. To bol začiatok spolupráce, ktorá trvala skoro 20 rokov,“ povedal Carrière. (Podrobnejší článok sme už o ňom priniesli.)
 

Filmový kúzelník Emir Kusturica

Mimoriadne talentovaný a jeden z najuznávanejších režisérov sveta, ktorý si získal milióny divákov svojim nenapodobiteľným filmovým rukopisom. Srbský režisér Emir Kusturica, ktorého azda každý film už dnes možno označiť za kultový, získa na Art Film Feste ocenenie Zlatá kamera. 

Emir Kusturica vyštudoval Filmovú fakultu AMU v Prahe. Rovnako ako úspešní režiséri Věra Chytilová či Jiří Menzel, ani Emir Kusturica nedá dopustiť na svojho pedagóga Otakara Vávru. Po štúdiách sa v roku 1978 vrátil do Sarajeva, kde už jeho prvé televízne filmy ukázali, aký mimoriadny talent sa v ňom skrýva. Milióny obdivovateľov na celom svete si získal fantazijnou a nenapodobiteľnou atmosférou svojich snímok, skvelým režisérskym vedením hercov aj hudbou, ktorá sa tiež stala kultová. Jeho prvý celovečerný film, nostalgická komédia Spomínaš na Dolly Bell? o trýznivom dospievaní chlapca v Sarajeve 60. rokov minulého storočia získala Zlatého leva a cenu FIPPRESCI na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach. Aj za svoje ďalšie filmy získal mnoho ocenení z najvýznamnejších filmových prehliadok.  Emir Kusturica patrí medzi ojedinelé osobnosti sveta filmu aj preto, že z festivalu v Cannes odišiel so Zlatou palmou až dva razy. V roku 1985 získal jedno z najprestížnejších filmových ocenení za snímku Otec na služobnej ceste a o desať rokov neskôr za jeden zo svojich najslávnejších filmov Underground. Za film Dom obesenca z roku 1989 o živote juhoslovanských Rómov získal v Cannes Cenu za réžiu. Art Film Fest túto výnimočnú snímku na jeho počesť premietne. V roku 1998 odcestoval do Benátok s Čiernou mačkou, bielym kocúrom a domov sa vrátil so Strieborným levom za réžiu.

Emir Kusturica vyučoval na Akadémii scénických umení v Sarajeve a neskôr prijal pozvanie na Kolumbijskú univerzitu v New Yorku. Dnes žije v tradičnej srbskej dedine Drvengrad, ktorá bola postavená na nakrúcanie jeho filmu Život je zázrak z roku 2004, ktorý bol metaforou o juhoslovanskej vojne. “Toto miesto je moja utópia. Stratil som svoje mesto Sarajevo počas vojny. Teraz je môj domov tu. Skoncoval som už s mestami. Štyri roky som strávil v New Yorku, desať v Paríži a chvíľu som bol v Belehrade. Pre mňa tieto mestá znamenajú už len letiská. Mestá sú ponižujúce miesta na život,” povedal. Tu organizuje svoj vlastný filmový festival, ktorý má byť protipólom hollywoodskej produkcie a dáva šancu mladým filmárom.


Najvýznamnejší kostýmový výtvarník Milan Čorba

Návrhmi filmových aj divadelných kostýmov rozpráva príbehy a zdôrazňuje charaktery postáv. Bez pochýb ho možno nazvať najvýznamnejším domácim kostýmovým výtvarníkom. Milan Čorba si počas záverečného ceremoniálu prevezme ocenenie Art Film Festu Zlatá kamera za výrazný prínos do oblasti kinematografie.

„Moja kariéra sa javí ako náhoda,“ povedal Milan Čorba v jednom z rozhovorov. Do televízie nastúpil s cieľom písať scenáre o dejinách umenia, no jeho projekt sa mal uskutočniť až o rok. A tak ho presunuli na výtvarné oddelenie. Ako elévovi mu každý deň dali písať titulky k počasiu. Ale to mal hotové za pár minút a tak „snoril“ po práci. Raz sa zamiešal do rozhovoru scénografa a režiséra a začal sypať nápady. „No, keď ste taký múdry, tak urobte kostýmy!” povedali mu skúsení kolegovia. A Milan Čorba sa chopil šance. Odvtedy už pri kostýmoch zostal.  Prvým filmom, na ktorom pracoval, bola Zmluva s diablom v roku 1967. Medzi jeho výrazné tituly patria televízne a hrané filmy ako napríklad Mário a kúzelník, Čakanie na Godota, Balada o siedmich obesených, Ružové sny, Tisícročná včela, Noční jazdci, Obsluhoval jsem anglického krále, Orbis Pictus, Kuře melancholik, Višňový sad, La traviata a ďalšie. Art Film fest uvedie na jeho počesť film Noční jazdci z roku 1981 v hlavnej úlohe s Michalom Dočolomanským.  V jednom z mála rozhovorov Milan Čorba priznal, že si do notesa pravidelne zaznamenával svoje každodenne odpozorované skutočnosti. Napríklad v reštaurácii pozoroval, čo majú na sebe ľudia pri vedľajšom stole, aké jedlo si objednali, ako sa správajú. Všímal si najmä detaily, ktoré vytvárali ich individualitu, aby všetky svoje postrehy mohol neskôr využiť pri tvorbe kostýmov. Práve pre jeho jednoduchosť a rafinovanosť ho odborníci označujú za tvorcu nielen výtvarne invenčného, ale aj za inscenačne mysliaceho. Milan Čorba totiž posúva význam kostýmovej výpravy do výtvarno-dramatickej polohy. Jeho filmové kostýmy rozprávajú o postavách svoj autentický príbeh, ktorý odkrýva nepoznané polohy filmového hrdinu, dokresľujú charaktery, a prezrádzajú aj nevyslovené súvislosti. “Vždy, keď som vytváral kostýmy, robil som si pre seba výskum. Nerád sa vydávam iba cestou intuície,” povedal.

Výtvarník a profesor Milan Čorba pracoval aj pre divadlá, napríklad pre SND či Divadlo na korze. Vytvoril stovky divadelných i filmových kostýmových návrhov aj pre zahraničie. Významná je aj jeho pedagogická činnosť, na Vysokej škole múzických umení pôsobil ako dekan aj rektor. V roku 2010 sa stal držiteľom Krištáľového krídla za celoživotné dielo.