Už tradične aj tohto roku udelia trom významným osobnostiam cenu Hercova misia. Ocenení si pripevnia mosadznú tabuľku so svojim menom v parku v Trenčianskych Tepliciach. Budú to  slovenská herečka Zuzana Kronerová, Zdeněk Svěrák a maďarský herec János Bán.

Zuzana Kronerová – diva slovenského herectva

Z prvej hodiny herectva chcela odísť a nadobudla presvedčenie, že je to jej životný omyl. Ale stala sa jednou z najvýraznejších osobností slovenského herectva. Zuzana Kronerová si na Art Film Feste prevezme ocenenie Hercova misia za mimoriadny prínos hereckému umeniu vo filme. Osobne pripevní mosadznú tabuľku so svojim menom vo Festivalovom parku. Pred 15 rokmi si Hercovu misiu prevzal aj jej otec, jeden z najvýznamnejších domácich hercov, Jozef Kroner.

Zuzana Kronerová sa narodila v Martine a pochádza zo slávneho hereckého rodu. Mama, otec i strýkovia a teta boli hercami. Cesta Zuzany Kronerovej k herectvu však nebola od začiatku plná nadšenia. “Chcela som z prvej hodiny herectva odísť a už sa nikdy nevrátiť,” vyjadrila sa v jednom z rozhovorov. Našťastie však na Vysokej škole múzických umení stretla veľké osobnosti, ktoré ju priviedli k celoživotnej láske k herectvu.Začínala prácou v televízii a ako sama hovorí, z prvých hereckých príležitostí si cení rozprávku Vymenená princezná či komédiu Mišo, kde na filmovom pľaci stála spoločne s otcom. Zahrala si aj v kultovom filme Nevera po slovensky v réžii Juraja Jakubiska, na ktorý si dodnes rada zaspomína. „Bola tam krásna atmosféra. Bola som taká nadšená, až som v jednom momente povedala Jakubiskovi: ´Keby som tu ani nehrala, vôbec by mi to nevadilo, môžem robiť aj osvetľovača!´ Boli sme tam vynikajúca partia!“ Televízni diváci ju poznajú aj z komédie Ženský zákon či zo seriálu Vivat Beňovský. Vo filme sa začala objavovať v 90. rokoch. Obľúbili si ju známi českí režiséri a zahrala si v oceňovaných filmoch ako Lea, Pupendo, Štěstí, Václav či Venkovský učitel. Cenu Český lev jej priniesla spolupráca s českým režisérom Bohdanom Slámom za postavu Lišajovej vo filme Divoké včely v roku 2001. Práve tento film Art Film Fest na jej počesť uvedie v programe. Jednu z hlavných postáv – rómsku vedmu - si zahrala v slovenskej snímke Cinka Panna režiséra Dušana Rapoša. Naposledy sa objavila aj v príbehu lásky z prelomového roku 1968 Les bien-aimés, ktorý nakrútil francúzsky režisér Christophe Honoré, a ktorú s úspechom uviedli na tohtoročnom festivale v Cannes. Láskou Zuzany Kronerovej sú aj divadelné dosky. Jej domovskou scénou je bratislavské divadlo Astorka. Okrem herectva sa venuje aj spevu, má rada šansón i džez.

Otec Járu Cimrmana, oscarový Svěrák

Filmy, v ktorých hrá aj tie, ktoré napísal, sa stali kultovými. Vytvoril legendárneho českého „hrdinu“ Járu Cimrmana. Pre Česko po desaťročiach priniesol z Hollywoodu Oscara. A v celonárodnej ankete Najväčší Čech sa dostal na popredné miesto. Jeden z najpopulárnejších českých hercov a jeden z najtalentovanejších českých scenáristov sa narodil 28. 3. 1936 v Prahe. Pôvodne bol učiteľom českého jazyka, pôsobil aj ako rozhlasový redaktor. K dramatickému umeniu sa dostal ako spoluzakladateľ dnes už kultového Divadla Járy Cimrmana. V roku 1967 aj spolu s Ladislavom Smoljakom položili „základné kamene“ a vymysleli najväčšieho neexistujúceho českého hrdinu, ktorý žne u publika úspech a už vyše štyri desaťročia vypredáva DJC. „Humor je kvalita, ktorú český národ má a tým rieši svoje komplexy, svoje nešťastia, svoju bezmocnosť. Mnoho ráz ho zachránil, a preto by sme si ho mali vážiť,“ myslí si Svěrák.

Od divadla sa plynulou cestou dostal k filmu. Od začiatku 70. rokov sám a aj so Smoljakom písal námety a scenáre k dnes už kultovým snímkam. Cimrmana previedli na plátno napríklad vo filme Jára Cimrman ležící, spíci. Svěrák sa podpísal aj pod filmy ako napríklad Marečku, podejte mi pero, Vrchní, prchni, Báječní muži s klikou. Spolu s Jiřím Menzlom získali za film Vesničko má, středisková prvú nomináciu na Oscara pre Česko po takmer dvoch desaťročiach. Ale až filmy „svěrákovského tandemu“ - otca Zdeňka Svěráka a syna Jana priniesli najväčšie ocenenia. Pre celovečerný debut svojho syna napísal Zdeněk Svěrák scenár k filmu Obecná škola, vďaka ktorému sa vrátil do spomienok na vlastné detstvo i učiteľské roky a schuti si v ňom zahral hlavnú postavu. Film bol v roku 1991 nominovaný na Oscara v kategóriii najlepší zahraničný film. Na zlatú sošku si však otec a syn museli ešte chvíľu počkať. Napokon Oscara získali za film Kolja v roku 1997. A to nebola jediná svetová cena za snímku, v ktorej Zdeněk Svěrák stvárnil aj hlavnú úlohu. Film získal aj Zlatý glóbus.  „Bola to radosť kondenzovaná do jedného okamihu. Taký pocit mal podľa mňa Emil Zátopek, keď dobehol maratón. Pretože to, čo sme okolo nášho filmu robili, bolo niečo ako maratón,“ povedal po Oscaroch Svěrák. „No ale ten Oscar je pravdaže cenný, ale je to jednorázová vec, ktorá se dostáva väčšinou len raz za život. Tá radosť z neho je velikánska, ale Cimrmana ja mám radosť trvalejšiu a väčšiu,“ povedal v jednom z rozhovorov. So synom vytvorili aj oceňované filmy Tmavomodrý svět a Vratné láhve. Zdeněk Svěrák si tento rok prevzal Cenu za mimoriadny prínos českej kinematografii  - Českého leva.

Otík z Vesničky

Do myslí slovenských i českých divákov sa nezabudnuteľne vryl ako Otík z kultového filmu Vesničko má středisková režiséra Jiřího Menzla. Maďarský herec János Bán si na Art Film Feste prevezme ocenenie Hercova misia. Vo svojej domovine patrí medzi jedného z najuznávanejších filmových i divadelných hercov, hrá v klasických dielach, komédiách i drámach.

„Je to jediný človek na svete, ktorý by chcel vyzerať tak ako ja – malý a tlstý,“ povedal o tomto vynikajúcom maďarskom hercovi Marián Labuda, jeho herecký partner z Vesničky. Na českú snímku, ktorá sa postupom času stala doslova legendárnou, veľmi rád spomína aj János Bán. „Za najkrajšiu vec s odstupom času považujem to, ako ma slovenskí a českí herci prijali medzi seba – nielen ako kolegu, ale aj ako kamaráta,“ povedal János Bán s tým, že najúžasnejšie spomienky z filmového sveta má práve na nakrúcanie Vesničky. „Ak by som od tej doby nenakrútil už žiadny ďalší film, aj tak by som bol spokojný. Pre moju kariéru je to určite najdôležitejší film,“ dodal. Vesničku nakrútenú v roku 1985 napokon nominovali na Oscara, vďaka čomu sa János Bán dostal počas komunizmu do Spojených štátov amerických. „Kým nebola Vesnička nominovaná na Oscara, nedostal som v Maďarsku žiadne ocenenie za svoju prácu. Ale keď doma zistili, že idem na odovzdávanie Oscarov, okamžite som dostal najvyššiu národnú cenu, akú mohol herec v Maďarsku v tom čase dostať. Maďari chceli predbehnúť Američanov,“ spomenul si János Bán na úsmevný príbeh.

Pôvodne sa však János Bán mal stať technikom, keďže vyštudoval chemickú priemyslovku. Po maturite sa ale rozhodol pre Vysokú školu dramatických umení v Budapešti. Pôsobil v divadlách po celom Maďarsku. Pred filmovou kamerou debutoval v roku 1979 v psychologickom filme Každú stredu. Keď v roku 1984 nakrúcal režisér Gyula Maar film Hra v oblakoch, hlavnú úlohu zveril
režisérovi Jiřímu Menzlovi a jednu z postáv si zahral aj János Bán. Obaja sa stretli ešte v divadelnom predstavení Kráľ jeleň, ktoré v Budapešti Jiří Menzel pripravoval. János Bán zaujal svojou bezbrannosťou a komickým talentom a pre film Vesničko má středisková bol šťastnou voľbou. Mladý maďarský herec sa filmom doslova preslávil a o tri roky neskôr si zahral aj po boku Arnolda Schwarzeneggera vo filme Červená horúčava. Art Film Fest na jeho počesť premietne snímky Vesničko má středisková aj slovenský film Albert, Albert z roku 1995 v réžii Jara Riháka o živote lekára Alberta Škarvana, ktorý bol priateľom veľkého ruského spisovateľa Leva Nikolajeviča Tolstoja. János Bán v oboch snímkach stvárnil významné role.