Americká nezávislá hororová scéna zažíva v poslednom čase veľký boom. Viacerým tvorcom sa podarilo presadiť svoje originálne diela aj do mainstreamovej distribúcie, spomeňme napríklad diela Ariho Astera či Oza Perkinsa. Do tejto kategórie úspešných autorov by určite chcela patriť aj dvojica Jeremy Gardner a Christian Stella, ich novinka After Midnight však zrejme zostane v škatuľke akýchsi žánrových podivností, ktoré stoja síce za pozornosť, ale vlnu masívneho nadšenia nevyvolajú.

„Každých deväť rokov, keď zapadne Mesiac, môžem sa vrátiť...“ To sú slová tajomnej mladej Afroameričanky oblečenej vždy v modrej mikine, ktorými v roku 1997 naznačuje detektívovi Lockeovi (Boyd Holbrook), akou cestou sa vo svojom horlivom pátraní má vydať. Inak sa mu nepodarí pochopiť skutočnú motiváciu jej činov.

Len máloktorý film, ktorý sa má objaviť v bežnej kinodistribúcii, vzbudí takú kontroverziu ešte pred svojim vydaním. Snímke Lov sa to bezpochyby podarilo.

Postava nazaretského rodáka Eliu Suleimana zosobňuje zaujímavú kombináciu kultúrnych ingrediencií a s kvapkou improvizačnej kreativity sa dá tvrdiť, že je to postavička nového globalizačného nomáda, kočujúceho svet krížom - krážom. Vyzerá ako pán Hulot z nezabudnuteľných filmov Jacquesa Tatiho, ktoré svojou humornou nevinnosťou prenikli i do komunistických kín v 70. rokoch.

DC univerzum to momentálne na pôde blockbusterovej hollywoodskej kinematografie nemá najjednoduchšie. Urputná snaha spojiť všetky populárne postavy do funkčného univerza stále zlyháva, pokus o konkurenciu Marveloským Avengers s názvom Liga spravodlivých: Justice League dopadol doslova príšerne. Nie príliš sa darilo aj crossoveru Batman v. Superman: Úsvit Spravodlivosti. O niečo lepšie si stoja samostatní hrdinova vo svojich vlastných filmoch, ako Superman v Mužovi z oceli: Man of Steel, Wonder Woman či Aquaman v rovnomenných dielach.