Premiéry veľkofilmov v kinách a on-line priestore súčasne? U nás skôr nie
Rok, v ktorom svet zaplavila korona, sa začal pre slovenský film sľubne. Divákov ťahal do kinosál triler Sviňa. Lenže 10. marca sa (aj) kiná museli zatvoriť. Po letnom nadýchnutí sa na jeseň situácia zopakovala. Na bondovku Nie je čas zomrieť, akčné sci-fi Tenet, aj Šulíkovu komédiu Muž so zajačími ušami, rovnako ako na stovky ďalších filmov, stále čakáme. Čo urobila a stále robí pandémia so svetom pohyblivých obrázkov, sleduje Miro Ulman z Audiovizuálneho informačného centra Slovenského filmového ústavu.
Krajina nomádov (Nomadland)
Krédo novodobých amerických nomádov je nikdy si nepovedať Zbohom, ale Stretneme sa. „Stretnutie“ znamená, že sa aj de facto, aj obrazne vždy niekde stretnú, možno aj v raji, ak existuje. Road movie, so silným sociálnym podtextom, Krajinu nomádov nakrútila pekinská rodáčka Chloé Zhao, ktorá všetky svoje filmy realizuje v americkej produkcii. Spomínaná snímka jej priniesla už doteraz veľa úspechov. Z vlaňajšieho MFF v Benátkach si odniesla Zlatého leva za najlepší film, bola víťazom aj na Zlatých glóbusoch (najlepší film), nominovali ju aj anglickí akademici na cenu BAFTA v kategórii najlepší film a je aj v nomináciách najlepší film na Oscara a má veľké šance. K veľkému úspechu jej nesporne pomohlo aj obsadenie vynikajúcej Frances McDormand do hlavnej úlohy (ostatní sú takmer všetci neherci, skutoční nomádi). Herečka (Tri billboardy kúsok za Ebingom, Po prečítaní spáľte, Fargo, Millerova križovatka) je spolu s režisérkou a inými aj producentkou filmu.
Césara získal film Zbohom blbci Alberta Dupontela
Vo francúzskej tlači sa píše, že tohtoročné odovzdávanie francúzskych filmových cien 46. Césarov bolo, za všetky roky čo sa cena odovzdáva, najškandalóznejšie. Odohralo sa síce bez publika, ale na slávnostnom galavečere sa stihla vyzliecť na protest proti obmedzeniu francúzskej kultúry herečka Corine Masier, moderátorka večera Marina Fois zasa kritizovala ministerku kultúry Roselyne Bachlet za nečinnosť počas pandémie a ďalší aktéri sa takisto svojimi protestami vyznamenali. Odovzdávanie cien bolo silne poznačené koronakrízou a opatreniami, s ktorými sa Francúzi nikdy nezmieria. Viťazom tohtoročných Césarov sa stal film Adieu les Cons (Bye bye Marons, Zbohom blbci) režiséra Alberta Dupontela, producentkou filmu je Catherine Bozorgan (na obrázku). Satirická snímka bola nominovaná v 12 kategóriách a podarilo sa jej získať sedem ocenení. O ceny sa uchádzalo 125 filmov, ktoré sa dostali na plátna kín. Najviac nominácii (12) mala sentimentálna komédia Les Chosese qu´on dit, les choses qu´on fait, ktorá sa prekladá ako Milostné historky a rovnaký počet dráma o priateľstve Eté 85 (Leto 85 Françoisa Ozona. Víťazom sa však stala tragikomédia Zbohom blbci. Ako sa dalo očakávať najlepším zahraničným filmom sa stal Chľast Thomasa Vintenberga. Pozrite si zoznam víťazných filmov.
Stráž (Sentinelle)
Na jednej strane to bol strach o malého syna, čo bránilo matke pri výsluchu prezradiť miesto, kde sa momentálne nachádza jej manžel podozrivý z terorizmu. Na druhej zas jeho autoritatívny príkaz synovi odpáliť bombu na svojom tele s od malička vštepovanou náboženskou predstavou, že keď tak urobí, Alláh sa oňho určite postará. Dva protikladné postoje, ktoré Klaru (Olga Kurylenko), tlmočníčku pre francúzsku armádu, pri akcií vo vojnou zdevastovanej Sýrii zmiatli, prispeli tak k početným stratám v radoch jej kolegov a takmer pripravili o život aj ju.
Európske kmene (Tribes of Europa, TV seriál)
Názov Európske kmene, spájajúci dohromady dve civilizačne vzdialené entity, vznešenú a kultúrnu Európu na jednej a primitívny kmeňový život, obdobie kdesi uprostred dlhej civilizačnej púte, plný postáv agresívnych svalnatých náčelníkov, s povinne geneticky naordinovanou túžbou po moci, veliacich len jednoducho hierarchizovanej mase členov na strane druhej, vyvolal zvedavosť aj preto, že evokoval odpoveď na otázku, ktoréže európske kmene vlastne to sú. Nemecká predstava o vláde kmeňov v blízkej budúcnosti, po apokalyptickej deštrukcii dovtedajšieho sveta, neoslní, je to len trochu upotený pokus dôsledne splniť hypotetické požiadavky žánru. Zrejme v snahe osloviť toho najmasovejšieho diváka, teda tvorcovia tvrdo idú po tých najjednoduchších stereotypizovaných dramatických formulkách.