India má 28 štátov s vlastnými jazykmi i kultúrou a vo väčšine z nich funguje domáca kinematografia. Aj preto bola jedna zo súťaží venovaná filmom Kannadu, teda sume titulov, reprezentujúcich štát Karnataka, kde sa Bangalúr, jeho hlavné mesto nachádza. Členovia poroty FIPRESCI, kam zamierila i autorka článku, sledovali celoindický výber dvanástich filmov. Súčasťou programu bola ešte medzinárodná súťaž zastúpená ázijskými filmami, blok venovaný ženským režisérkam, kde nechýbala Hranica Agnieszky Hollandovej, Focus na súčasnú nemeckú tvorbu, prehľad svetového filmu, retrospektíva Abbása Kiarostamiho a slávneho indického režiséra, Bengálca Mrinala Sena (1923-2018), ktorý sa od 50. rokoch podieľal na pôsobivom zviditeľnení indického filmu spolu so Satyajitom Rayom, Ritwikom Ghattakom a Bimalom Royom. Jeho filmy sa premietali na festivaloch v Cannes, Benátkach i Berlíne a bol nositeľom mnohých ocenení.

Zaujímalo ma, čo vlastne o nás vedia na 15. Medzinárodnom filmovom festivale v Bangalúre, ale táto neznáma tvala len chvíľku, ukázalo sa, že s umeleckým šéfom Vidyia Shankarom sa vlastne poznáme. Stretli sme sa na seminári FIPRESCI v Peterburgu. Organizoval ho známy ruský filmový kritik Andrej Plachov a obaja sme spomínali s nostalgiou na časy, keď bolo ešte veľa vecí inak a celkom inak. Vidyia sa vyzná aj vo východoeurópskom filme, na záver sa premietal maďarský Without Air (2023) režisérky Katariny Moldovai, v programe som našla Českým levom čerstvo korunovaných Bratov, bulharské Blagine lekcie, rumunský Libertate Tudora Giurgiu a litovský Slow Marii Kavtaradze, oceneného za najlepšiu réžiu hraného filmu na minuloročnom festivale v Sundance. Nechýbala Anatómia pádu i Zóna záujmu, pred sálami čakali vždy davy a nezáujem cineplex v najväčšom bangalúrskom shopping malle pod názvom Orion, asi vôbec neregistroval.

Pozoruhodná bola i štvrť Maleswaram, kde sa odohrávali festivalové premietania. Spoločnosť Brigade v nej postavila výstavný complex s obytnými blokmi, nemocnicou, World Trade Centrom a spomínaným Orionom. Všade vládla prísna čistota, dohľad a kontrola. Keď sme sa dostali do ulíc a ja som nadšene vyfotila na ulici prvú kravičku, dosť sa mi uľavilo. India má svoje kúzlo a medzi mrakodrapmi nalešteného “city” by ste ho hľadali márne.

Filmový “miestopis”

Porota bola trojčlenná, o cene FIPRESCI rozhodoval aj profesor Manu Chakrawarthy, ktorý prednáša filmové predmety a anglickú literatúru na miestnych univerzitách, a mladátaiwanská filmová kritička Han Tien. Súbor filmov na nás príliš dojem neurobil, aj keď na víťazovi sme sa zhodli jednohlasne. Stal sa ním film zo štátu Maharaštra, Matka Shyamchiho (Shyamchi Aai, 2023) mladého režiséra Sujaya Dahake. Vychádza z autobiografického románu bojovníka za sociálnu spravodlivosť a oslobodenie Indie spod britskej koloniálnej vlády, známeho ako Sane Guruji. Napĺňa síce obsah filmových hrdinských memorabílií, obsiahnutých v dramatickom osude talentovaného mladého muža, pripraveného obetovať sa za svoje ideály, ale film bol realizovaný talentovane, v čierno-bielom estetickom kľúči a s dobrými hereckými výkonmi. V príbehu s epickým akcentom ide o vzťah k matke, s ktorou sa pred smrťou Shyamchi, ako mu hovorili v detstve, nerozlúčil. Umrela osamelá a v biede, do ktorej upadla rodina, podporujúca v postave otca vzdor voči vládnucím pomerom. Indické filmy majú vo všeobecnosti problémy s udržaním hierarchie dejových línií a dosť často trpia na ich širokú rozbiehavosť, čo vychádza z domácich tradícií a trvalej obľuby náboženských príbehov, zakotvených v epose Rámajána.

Ďalším kandidátom na pozornosť poroty bol film z Manipouru, Jozefov syn (Joseph´s Son, 2023) režiséra Haobama Pabana Kumara. Odohráva sa v malom štáte na východe Indie, hraničiacom s Myanmarom. Má okolo dvoch miliónov obyvateľov a zmietajú ním etnické konflikty medzi kmeňmi Meitei a Kuki, navyše tunajších obyvateľov sužuje ilegálna imigrácia od susedov. Keď raz Jozefov syn nepríde domov z futbalového tréningu, otec sa ho vydá hľadať. Je to cesta vzhľadom na miestne podmienky komplikovaná, policajti mu povedia, že v Imphale, čo je hlavné mesto Manipouru, majú v márnici neznáme telo mladého chlapca a mal by sa naň ísť pozrieť. Jozef sa tam na svojej motorke naozaj vydá, ale počas cesty sa pokazí a on musí improvizovať. Podobne, ako predchádzajúci film mal problémy s konštrukciou príbehu, režisér sa snažil včleňovať do deja početné retrospektívne flešky, čo chápanie dôvodov synovej smrti znejasňovalo a znižovalo šancu pochopiť, kto a prečo ho vlastne zabil.

Ďalšie súťažné filmy spájala snaha rozvíjať rozprávanie okolo výrazne dramatických situácií, často rámcovanýmirodinným kruhom. Vo filme Pookkaalam z Keraly sa dvojica starnúcich jubilantov vyrovnáva s dávnou neverou manželky a manžel trvá na rozvode a nevera je témou i bengálskeho filmu Deep Fridge. Zo štátu Tamil Nadu sme videli film Ayothi, kde tyranský a bezohľadný otec na výlete spôsobí dopravnú nehodu, pri ktorej umiera matka rodiny a nemajú peniaze na dopravu jej tela domov. Assam reprezentoval film Samarpan. Po smrti muža ostáva jeho vdova bez ochrany, musí čeliť dotieravému tlaku nápadníkov z dediny. Vo filme Raastha sa v púšti stratí skupinka, ktorá sa chcela pokochať západom slnka. Dramatické trojdňové blúdenie je skúškou medzi životom a smrťou. Asi najambicióznejšie rozvinutým príbehom bol Bumper o miestnom povaľačovi a príležitostnom zlodejíčkovi. Vyhrá na los značnú sumu, ale stratí ho a čestný nálezca ho namáhavo hľadá aj napriek tomu, že jeho rodina peniaze potrebuje ako soľ.

Podobne, ako na festivaloch v Kerale alebo Kalkate, výber ponúka predstavu o aktuálnej celoindickej tvorbe rozsiahlehopriestoru, schopného postupne vygenerovať tituly, dosahujúce i na medzinárodný ohlas a uznanie. Aj napriek stale rastúcemu úspechu filmov z Tollywoodu a režisérskej hviezdy Srisaila Sri Rajamouliho s jeho hitom RRR, alebo Baahubali (oba na Netflixe) prvenstvo si držia filmy v hindštine. Okrem blockbusterov ako Jawan a Pathan, ktoré sa udržali na najvyšších priečkach návštevnosti, do rebríčka úspešnosti sa dostali i filmy ako 12th Fail režiséra Vidhu Vinoda Chopru o zložitej ceste chlapca z chudobnej rodiny za vzdelaním a iným životom. V nomináciách na svetové ocenenia sa objavili i filmy ako Ms. Mukherjee versusu Norway, o indických rodičoch, ktorým všemocná nórska Barnevernet odoberie deti a až súd v Indii im ich dokáže po dlhom zápase právnikov vrátiť, alebo film Joram, sledujúci život v biednych slumoch a zápas nájomného robotníka Dasrua o spravodlivosť. Tento mohutný prúd filmov má nielen ambíciu prekročiť hranice subkontinentu India, ale i potrebnú flexibilitu prispôsobiť svoje príbehy svetovému publiku.

Foto: MFF Bangalúr