Slovensku pribudla túto jeseň atrakcia a slovenským umeniachtivým fanúšikom možnosť umeleckého zážitku. Bratislavské Divadlo Aréna sa totiž zapojilo do celosvetového projektu satelitných prenosov Metropolitan Opera: Live in HD.

Konkrétne to znamená, že v určené dni, keď v New Yorku majú sobotné predstavenie o 13. hodine popoludní, môže ho , vzhľadom na časový posun, divák v Bratislave sledovať o 19. hodine večer. V divadle Aréna kvôli tomu nainštalovali širokouhlé plátno s rozmermi 12,4 a 5,8 metra a príslušné technické zariadenia. Organizátori totiž zdôrazňujú, že „ ide o kombináciu špičkového operného umenia s najmodernejšími technológiami. HD ( High Definition) je akronym pre vysoké obrazové rozlíšenie, ktoré svojou kvalitou ďaleko prevyšuje kvalitu formátu DVD. Zvuk sa prenáša priestorovým šesťkanálom. Navyše, oko kamery sa počas prenosu dostane podstatne bližšie k dianiu na javisku, než oko diváka, sediaceho na najlepšom mieste priamo v Metropolitan opere.“
Mimochodom, tento druh priamych prenosov z Metropolitnej opery sa začal uskutočňovať v decembri 2006 v USA a v Kanade. Dnes je to už štvrtá sezóna , na ktorú sa tešia vo viac ako štyroch desiatkach krajín sveta. Celkove nás túto sezónu čaká deväť predstavení. Prvým bude 10.októbra Pucciniho Tosca. Ale už v polovici septembra si mohli novinári a pozvaní záujemcovia pozrieť ako ukážku a vychutnať záznam prenosu Pucciniho opery Madama Butterfly s anglickými a českými titulkami. Ako to už pri priamych prenosoch býva, nechýbali počas prestávok ani exkurzie do zákulisia MET a rozhovory s hlavnými predstaviteľmi a tvorcami o diele. Osobne si cením, už samotný výber titulu. Bola to totiž prvá a jediná operná réžia nedávno zosnulého, Oscarom oceneného, filmového režiséra Anthonyho Minghellu a operná spevácka hviezda Renée Flemingová .v úlohe sprievodkyne prenosom, uviedla aj krátky film s jeho vyznaním.

Mimochodom, už sa teším na novembrový prenos Turandot, pod ktorú sa podpísal iný zosnulý, ale nemenej slávny filmový, divadelný a operný režisér Franco Zeffirelli.

Priznám sa, pri projekcii som sa spočiatku nevedela celkom rozhodnúť či som v divadle alebo v kine. Ale postupne som nad tým prestala uvažovať (a podľa ohlasu predpokladám, že podobne i ostatní diváci), nechala som sa jednoducho strhnúť hudbou, speváckymi výkonmi, obrazmi, svojskou atmosférou a v závere som nadšene a s vďakou zatlieskala. Nuž a tlieskam aj Aréne. I keď by bolo celkom zaujímavé, keby tú exkluzívnu zmluvu o prenosoch podpísala napríklad Opera SND.