Mala ešte len štrnásť rokov, keď (s tvárou Elle Graham) po prvý raz zásadnejším spôsobom vypomáhala vlastným rodičom v ich pochybných kšeftoch po baroch ako šoférka. Jej matka väčšinou bola mimo, takže keď prišlo do tuhého a v spätnom zrkadielku auta sa objavilo červeno-modré svetlo policajných majákov, bol to otec (Steve Zahn), kto obvykle na ňu manipulatívne zatlačil. A tak hneď na to poriadne dupla na plynový pedál - nechcela predsa, aby policajti dostali šancu objaviť všetky tie v aute poskrývané narkotiká. Je jasné, že podobné zážitky ju neskôr dostali do pestúnskej starostlivosti a z nej nie práve do pre dieťa vhodnej spoločnosti. Aktuálne Edie Meanieová (vynikajúca Samara Weaving) má už o štrnásť rokov viac, pričom sa zubami nechtami snaží zaradiť do spoločnosti ako slušný človek. Pracuje v banke ako pokladníčka – teda až do momentu, keď ju prepadne akási banda, podľa jej slov, úplných amatérov, čo ju v kritickom momente ovalia pažbou zbrane po hlave. Banka po lúpeži skrachuje. Hrča na hlave je lekármi ošetrená, no údajne sa ešte čaká na nejaké ďalšie výsledky. Podľa všetkého je totiž Edie tehotná s jedným impulzívnym, hlúpym, pochybným grázlikom, ktorému sa už tak sedem, osem týždňov pokúša vyhýbať...

Ísť za Johnom (Karl Glusman) pôvodne nemala už nikdy v pláne, aj keď jej v minulosti dosť pomohol. Teda, pomohol jej raz pomerne zásadnejším spôsobom len preto, aby ju následne mohol svojimi vlastnými problémami so sebou stiahnuť čoraz hlbšie ku dnu. A svoje vlastné problémy by nemal, keby sa nehral na veľkého zločinca, nebol závislý od adrenalínu a kadejakých iných omamných látok a občas premýšľal pred tým, ako sa odhodlá k činu. Skrátka, má charakterové vlastnosti človeka, od ktorého by Edie potrebovala momentálne byť čo najďalej. Napriek tomu ho vyhľadá v jeho polorozpadnutom byte, kde spoločne prežívali dlhé roky, aby ho tam našla nahého v blízkosti grázlov, ktorým dĺžil peniaze a tí ho zrejme mali v pláne definitívne odstrániť. Boli to poskokovia miestneho bossa Nica (elegantný Andy Garcia po dlhých rokoch opäť v úlohe mafiána), čo má pre Johna jeden návrh na vyriešenie spoločných finančných nezrovnalostí – teda pod podmienkou, že sa do kšeftu zapojí aj Edie a opráši pri tom svoje od tínedžerských čias značne zdokonalené únikové šoférske schopnosti. Nie nadarmo jej totiž v minulosti dal prezývku Eenie Meanie. Rád by ukradol auto prevážajúce milióny z blízkeho kasína. Do podrobností prepracovaný plán, ktorému však John zrejme veľmi nerozumie, vypracuje Chaperone (Jermaine Fowler). A pozor! Po postranných cestičkách okolo kasína môžu všetci naraziť aj na Permanenta (Marshawn Lynch), konkurenčného únikového šoféra. Edie so všetkým neochotne súhlasí, avšak pre úspech celej misie jej nezostáva nič iné len zmieriť sa s faktom, že pred podsvetím už asi nikdy len tak neunikne. Zmieriť sa s pár traumami z minulosti a hlavne preveriť si, či vôbec stále zamilovanému Johnovi, ku ktorému aj ona sama stále niečo cíti, vôbec dokáže ešte niekedy dôverovať...

Snímka Eenie Meanie niekdajšieho televízneho scenáristu a aktuálne na striebornom plátne debutujúceho režiséra Shawna Simmonsa je energickým mixom čiernej komédie v duchu raných gangsteriek Guya Ritchieho z 90. rokov, so „štipkou“ štýlovo elegantných lúpežníckych krimi na spôsob Dannyho jedenástky (2001) Stevena Soderbergha, akčného thrilleru so skvele nakrútenými automobilovými naháňačkami, ktorý v mnohom pripomenie vynikajúceho Baby Drivera (2017) režiséra Edgara Wrighta, sociálno-kritickej štúdie života na nižších spoločenských priečkach dnešných Spojených štátov, psychologickej drámy o uviaznutí v toxických vzťahoch, ale tiež osviežujúco nesentimentálne podanej romantickej komédie, s nefalšovanými a hlavne prekvapivými zvratmi nevyhnutnej vzťahovej tragédie. Simmonsov scenár pracuje s divácky známymi dejovými motívmi, zvratmi aj pointami, opierajúcimi sa o klišé. Avšak „medzi riadkami“ ním presvitá niečo podstatne intímnejšie, emocionálne úprimnejšie – čosi, viac než štandardnú žánrovú tvorbu pripomínajúce skôr autorskú výpoveď nezávislej filmovej scény. V istom zmysle sa dá povedať, že každá z kľúčových postáv vnáša do príbehu vlastnú samostatnú zápletku charakteristickú pre konkrétny odlišný žáner, respektíve pohľad na prerozprávaný príbeh.

Niekedy to funguje, inokedy menej. Divák musí neustále dávať pozor aj na tie najdrobnejšie dejové detaily, pretože mu kedykoľvek môže uniknúť drobná dôležitá narážka. Niektoré scény, respektíve sekvencie sú informačne zhustené tak, žeby ich mohol nejeden divák považovať za stvárnené príliš skratkovito. Iné si voľne dýchajú vlastným životom, nikam sa neponáhľajú a všetko v nich „zapadá“ na správne miesto. Je možné, že z hodiny a štyridsiatich šiestich minút bolo zopár scén skrátených pre zvýšenie už tak dosť hektickej dynamiky. Náhle emocionálne prechody z komédie do drámy a naopak môžu občas pôsobiť zvláštne, ale dotvárajú filmu určitú osobitosť. Očividne fungujú viac na papieri, než v režisérovom filmovom podaní. A keď fungujú naozaj naplno, je to vďaka skvelým hereckým výkonom – najmä vďaka priam vražednej chémií medzi ústrednou dvojicou Samara Weaving - Karl Glusman a emocionálnom spodnom prúde, ktorý do preverených kriminálnych zápletiek vnáša ich uveriteľne komplikovaný vzťah. Scenáristické preverovanie ich vzájomnej dôvery a nedôvery je pre príbeh kľúčové a pútavo od seba oddeľuje úvodné a záverečné akčné sekvencie.

Kamera Tima Ivesa sa v prvom rade zameriava na herecký výraz, prirodzenú špinavosť interiérov a exteriérov navrhnutých autorom výpravy Cecem De Stefanon – na zákutia poznačené kriminalitou a chudobou v ostrom kontraste s luxusnými priestormi vykrádaného kasína. Hudba Bobbyho Krlica dynamizuje akčné scény aj intímne charakterové medzihry a dopomáha strihu Chrisa Pattersona a Dirka Westervelta zabaliť všetky nakrútené zábery do atraktívne videoklipového, dravo elegantného „kabáta“. Obzvlášť určitá hmatateľná živelnosť ústrednej hereckej dvojice v niektorých interakciách dokáže divákovi jednak pripomenúť už spomínané snímky Guya Ritchieho, inokedy zase vniesť do príbehu akési ťažšie špecifikovateľné až poetické čaro. Eenie Meanie je zaujímavý film – vtipný, dynamicky akčný aj dravý a zároveň premýšľavý, s podprahovo melancholickým ladením, odhaľujúci navonok krehkejšiu stránku osobností vlastných takmer až na dne uviaznutých problematických protagonistov. Je to film o klišé aj tvorivých snahách vyhnúť sa im. Aj keď príležitostne môže svoje publikum zmiasť neraz zásadnými emocionálnymi prechodmi od hlasného smiechu k prekvapivej vážnosti. Či sa mu to páči alebo nie, to si už divák musí rozhodnúť sám a hlavne nehodnotiť film, kým sa mu pred očami „neodrolujú“ záverečné titulky.

Eenie Meanie, USA, 2025
Dĺžka: 106 minút
Réžia: Shawn Simmons
Scenár: Shawn Simmons
Kamera: Tim Ives
Hudba: Bobby Krlic
Casting: Avy Kaufman
Strih: Chris Patterson
Scénografia: Cece De Stefano, Lisa Alkofer
Masky: Chris Burgoyne, Rhonda O'Neal
Kostýmy: Jennifer Starzyk
Producenti: Rhett Reese, Paul Wernick
Hrajú: Samara Weaving, Karl Glusman, Jermaine Fowler, Marshawn Lynch, Steve Zahn, Andy Garcia, Randall Park, Chris Bauer, Mike O'Malley, Phuong Kubacki, Edy Modica, Chelsey Crisp, Elle Graham, Bryant Carroll, Nicholas David King, Kyanna Simone, Sarah Alaina
Distribúcia: Disney+
Foto: ČSFD cz.