S ambiciózne pôsobiacimi adaptáciami videohier sa v poslednej dobe roztrhlo vrece a do tejto skupiny sa túžil zaradiť i nový seriál spoločnosti Amazon s názvom Ako drak: Yakuza. V našich končinách síce menej známa, no v Japonsku mimoriadne populárna séria Yakuza totiž disponovala dostatočne silným zdrojovým materiálom na to, aby sa z nej podarilo vykresať kvalitnejší výsledok. Ani po druhýkrát to však úplne nevyšlo.

Tušili ste vlastne, že nejde o prvý pokus previesť túto látku do hranej podoby? Ten sa udial ešte v roku 2007 a má ho na svedomí známa a trochu kontroverzná postava japonskej filmovej scény, ktorou nie je nik iný ako režisér Takashi Miike. Jeho takmer dvojhodinová adaptácia prvého dielu však zlyhávala v mnohých aspektoch – bola až príliš osekaná, skratkovitá a k tomu ešte obohatená o nadbytočne pôsobiace dejové línie, bez ktorých by sa snímka vo výsledku zaobišla. A nechýbalo veľa, aby sa nová verzia uberala v podobných stopách, no nakoniec sa tvorcovia rozhodli pre ďaleko vhodnejší seriálový formát.

Hlavným hrdinom je mladík menom Kazuma Kyriu (Rjoma Takeuči), ktorého okolnosti prinútia, aby sa pridal k miestnej Yakuze. Nie z presvedčenia, nie zo snahy získať čo najväčšiu moc, či aby sa topil v peniazoch – len s túžbou pomôcť svojim najbližším. Tak či tak, neľahké rozhodnutie učiní i napriek odhováraniu zo strany svojho mentora, adoptívneho otca Kazamu (Tošiaki Karasawa) a pridá sa k nemu i kamarát zo sirotinca Nishiki (Kento Kaku). A hoci si obaja spočiatku užívajú zmenu v živote, o desať rokov je situácia trochu odlišná. Kyriu sa vracia z väzenia na slobodu a Nishki si medzitým upevnil pozíciu v Yakuze, kde sa však schyľuje kvôli ukradnutým 10 miliardám jenov k neželanému konfliktu medzi jednotlivými klanmi. Napätie v uliciach navyše zvyšuje i skupina maskovaných útočníkov na čele s tajomným lídrom vraždiacim všetkých napojených na túto lúpež.

Tvorcovia si toho teda nenabrali úplne málo a zápletku prvého herného dielu obohatili, respektíve rozšírili o viacero dodatočných dejových línií. Zásadnou zmenou je už fakt, že príbeh sa takmer do úplného konca odohráva v dvoch časových obdobiach, medzi ktorými sa neustále pohybuje a na povrch sa dostávajú nové informácie. Relatívne krátka expozícia je tak v tomto prípade natiahnutá a tvorí súčasť neustále gradujúcej zápletky nútiacej diváka premýšľať nad tým, čo všetko sa vlastne stalo počas spomínaných desiatich rokov a prečo sa zmenili vzťahy medzi viacerými postavami. No tým zmeny ani zďaleka nekončia.

Dáva pritom určite zmysel, že nová americko-japonská koprodukcia nie je doslovným prerozprávaním pôvodnej látky. Tá ani z toho hľadiska nepatrí k najlepším dielom stále bežiacej videohernej ságy a čiastočne jej dokonca pomáha existencia neskoršieho prequelu lepšie prekresľujúceho vzájomný vzťah Kyriuho a jeho najlepšieho kamaráta Nishkiho. No i napriek tomu sa dá konštatovať, že nie zo všetkého budú skalní fanúšikovia nadšení a bodaj by nie, keď aktuálne spracovanie v mnohom prekopáva motivácie či charaktery protagonistov. Vidieť to už u samotného Kyriuho, ktorého minulosť v takejto forme asi netúžil vidieť nikto a nepoteší ani to, že sa zásadne mení význam jeho ikonickej prezývky. Nové postavy ako Aiko či Miho síce nepostrádajú zmysel z naratívneho hľadiska, no prečo sa tak deje na úkor Kyriuho adoptívnej dcéry Haruky, ktorej viac než zásadná úloha je výrazne degradovaná a všetko by sa vlastne zaobišlo bez nej? A načo je v príbehu jeho dlhoročný rival Majima, keď divák dostáva iba krátku ochutnávku a v jeho ikonickej podobe strávi iba niekoľko minút posledného dielu, kde je pritom rovnako zbytočný?

Už len z toho sa dá vyvodiť, že seriál si skôr užijú tolerantnejší priaznivci, respektíve tí, čo s videohrami nemajú priamu skúsenosť. Hlavným problémom pritom nie je to, že si tvorcovia dovolili zvoliť odlišnú cestu a rozhodli sa previesť jednotlivé udalosti voľnejším spôsobom. To sa nezriedka deje i pri úspešnejších kriticky uznávaných adaptáciách, no súčasne by mal dej verne vychádzať z originálnej látky a keď si už dovolí radikálnu výhybku, mala by byť k prospechu veci. Tu je to však poväčšine diskutabilné a hoci to pôvodný úmysel nie vždy kazí, nijak zásadne ho ani nevylepšuje. Nakoniec, i spomínané rozhodnutie rozčleniť dej do dvoch časových línií sa dá vnímať prinajlepšom neutrálne, keďže dianie v prítomnosti je celkovo zaujímavejšie. Tam inak možno vidieť aj Kyriuho v podobe, ktorá ďaleko viac pripomína svoj predobraz.

Flashbackmi až príliš rozmeľnované tempo, všedne pôsobiaci vizuál, absencia choreograficky zapamätateľnej akcie – to všetko sú nedostatky, s ktorými sa potýka hrané seriálové spracovanie legendárnej značky a hoci možno pochváliť autentické obsadenie, či dobre zachytené kulisy (spracovanie fiktívnej štvrte Kamurocho sa naozaj vydarilo), ani stúpajúca tendencia jednotlivých dielov s prekvapivo obstojným finále zákonite nestačí na to, aby sa Ako drak: Yakuza zaradila k tomu najlepšiemu v rámci videoherných adaptácií. Aspoň že sa ani nejedná o vyloženú prehru, no je silne otázne, či sa z takto priemerného, miestami možno nadpriemerného výsledku môže v budúcnosti zrodiť niečo lepšie.

Ako drak: Yakuza (Like a Dragon: Yakuza, TV seriál), Japonsko, USA, 2024
Dĺžka4 h 41 min (Minutáž: 41–55 min)
Réžia: Masaharu Take, Kengo Takimoto
Scenár: Sean Crouch, Kana Jamada, Jasuhiro Jošida, Yugo Nakamura
Kamera: Akira Sakó
Hudba: Harumi Fúki
Casting: Yoko Yamashita
Strih: Juriko Hosono
Scénografia: Hidefumi Onishi, Akihiro Miura
Masky: Keisuke Sakai
Kostýmy: Takako Hamai
Hrajú: Rjóma Takeuči, Kento Kaku, Munetaka Aoki, Takeru Suzuki, Tošiaki Karasawa, Šóken Kunimoto, Masaja Kató, Šin'ičiró Macuura, Júmi Kawai, Orakio, Kazuki Namioka, Tomoja Maeno, Misato Morita, Kóiči Sató, Subaru Šibutani, Saki Takaoka, Šóhei Uno, Rjúdó Uzaki, Juliano Wakahisa, Shin Shimizu, Stephen Avent-Mims, Jošiki Urajama
Distribúcia: Prime Video
Foto: ČSFD cz.