Arabsko-izraelská vojna vypukla počas sviatku Deň zmierenia (Jom Kippur) 6. októbra 1973. Egyptské a sýrske vojská napadli Izrael so snahou získať späť južné územia na Sinajskom poloostrove a Golánských výšinách na severe, ktoré Izrael obsadil po šesť dňovej vojne v roku 1967. Na tomto historickom pozadí sa odohrávajú udalosti, situované na izraelsko-sýrsku hranicu, kde arabské vojská nasadili mohutný tankový útok. Útočníci počítali s prekvapením, v úvode sledujeme skupinu vojakov v bunkri, umiestnenom v pohraničnej oblasti pohoria Hermon. Podráždene reagujú na hlásenie istého Avinoama Šapira, ktorý zachytil pri odpočúvaní Sýrčanov upozornenie, aby sa roľníci vzdialili od hraníc a tiež zmienku o sťahovaní sovietskych poradcov aj s rodinami na letisko.

Nikto neprikladá jeho hysterickým výzvam váhu. Za chvíľu je všetko inak. Medzitým prebieha v Jeruzaleme výsluch zadržaného Melachiho, člena hnutia Čiernych panterov, organizujúceho protesty proti diskriminácii Sefardských a orientálnych židov Mizrahi. Správa o vypuknutí vojny zastihne novinára Meni Ben Drora (Lior Ashkenazi, jeden z najpopulárnejších izraelských hercov, známy aj z filmu Foxtrot) po nejakom večierku a vzápätí sa ozve telefonát z Paríža, volá jeho exmanželka s otázkou, kde je ich syn Joni. Vrátil sa k otcovi, stihli sa pohádať a on sa odsťahoval. Meni sa ho vydá hľadať. Po ceste zoberie stopára Melachiho. Ušiel z väzenia a mieri k svojej jednotke, lebo lepšieho veliteľa tanku izraelská armáda podľa jeho slov nemá. Medzitým sa bojové akcie spustia naplno. Proti 180 izraelským tankom útočí 800 sýrskych a bunker obsadia výsadkári. Časti posádky, vrátane Avinoama chrániaceho krabičku s ježkami sa podarí uniknúť. Meni v akomsi vraku nájde tašku syna a Dafna sa z veliteľstva vydá hľadať priateľa Joava (Aviv Alush). Je jedným z tých, ktorým sa útek z bunkru podaril. Z televíznych prijímačov sa šokovanému obyvateľstvu prihovára premiérka Golda Meirová. Jeden z jej citátov k jomkippurskej vojne svedčí o dostatočnom izraelskom sebavedomí : “Nemáme pochýb o našom víťazstve, ale pokladáme opätovné otvorenie egyptsko-sýrskej agresie za akt, rovnajúci sa šialenstvu.“

Príbeh filmu je sústredený do zmienených línií , drží sa realizmu a jednotlivé postavy približuje so zmyslom pre psychologickú kresbu, pôsobivú aj napriek minimálnemu priestoru na pozadí turbulentných vojnových akcií. Tvorcovia neskrývajú rozpačitý chaos izraelskej armády pri rýchlej koordinácii odporu a hrdinstvo jej členov dávkujú úsporne, nikdy neskĺzne do patetických scén, pravidla, ktorého sa izraelské vojnové filmy držia programovo. Tvorcovia skôr siahnu po čiernom humore a mrazivom surrealizme, než po overených sentimentálnych šablónach. Výnimkou sú možno len 50. roky, kedy bol vojak titulnou postavou obrancu novej vlasti, vystavenej neskrývaným hrozbám susedných štátov. Jeden z prvých vojnových filmov, Pahorok 24 neodpovedá, nakrútil v roku 1955 britský režisér Thorold Dickinson. K dekonštrukcii obrazu hrdého, atletického hrdinu a zmene optiky pohľadu na stav „permanentnej vojny“, dochádza v 70. a 80. rokoch. Prejavuje sa v intenzívnejšej individualizácii osudov a skúmaní hlbších vrstiev kolektívnej psyché so všetkým, čo v nej zanecháva situácia neustáleho nebezpečenstva. V nasledujúcich desaťročiach prechádza vojenská téma testom niekoľkých žánrov, od komédie - Vojačky (Zero Motivation, 2014) až k hororu Prekliata misia (Freak Out, 2015). Verzia vojnových udalostí sa nestretáva vždy s prijatím, ako to názorne predviedla reakcia vládnych kruhov na film Foxtrot (2017) režiséra Samuela Maoza.

Je zrejmé, že seriál má rozsiahlejší priestor na vytvorenie podrobnejšieho filmového obrazu vojnového stavu, okrem individuálnych portrétov sa tvorcovia dotknú i dobového spoločenského napätia medzi Aškenázskými a Sefardskými Židmi a nahliadneme i do ich skromných domácností vo východním Jeruzaléme, v úvodnej scéne odchodu Aluša a Marka na základňu. Marka zmlátili pri proteste Čiernych panterov policajti a Alušovi tvrdí, že za rasistov bojovať nebude. Politická situácia je vyhrotená i kvôli blížiacim sa volbám. Tie boli kvôli vojne posunuté na december. V roku 1974 vystriedal Goldu Meirovú v kresle premiéra Jicchak Rabin.

Na seriáli sa podieľal známy novinár, scenárista a spisovateľ Ron Leshem. Film Beaufort (2007) s jeho scenársitickou účasťou bol nominovaný na Oscara a diváci ho poznajú aj prostredníctvom seriálu Eufória na HBO. Je zaujímavé, že podľa jeho scenára pre seriál Gordin Cell (2012-2015) inšpirovaný ruskou špiónskou infiltráciou v Izraeli, vznikol i juhokórejský seriál Špión, upravený na vztahy medzi severom a juhom. Leshem , rovnako jako režisér Yaron Zilberman žijú v USA, ako občania dvoch štátov. Jomkippurskej vojne venoval v roku 2000 svoj film režisér Amos Gitai, jej priamy účastník, bol členom záchrannej jednotky. Má výraznejší dokumentárny charakter a chýba mu podrobnejšia psychologická a spoločenská kresba. Pôsobí v značnej miere monotónne.

Najpôsobivejšími sú v seriáli scény, vybočujúce z priamych vojenských operácií. Avinoam narazí pri úteku na sýrskeho vojaka. Je to chlapec ako on, má strach a dá sa s Avinoamom do rozhovoru, pomáha mu hľadať strateného ježka. Ponúkne sa mu za sprievodcu Damaškom, keď sa tam po vojne príde pozrieť. Joav, Avinoamov spoločník na úteku, ho vidí z diaľky a chladnokrvne ho zastrelí. Narazia na mínove pole a raneného Joava s rozdrvenou nohou necháva Avinoam na autobusovej zastávke s kameňom pod hlavou. Pomoc príde neskoro. Reťaz záchrany, boja a smrti synov, milovaných i kamarátov má v ôsmich dieloch seriálu charakter symfónie osudov, vystavených skúškam odvahy vzdorovať všetkému, za čo sa oplatí žiť i umierať.

Údolie sĺz (Sh'at Neila/Valley of Tears, TV seriál), Izrael, 2020
Dĺžka: 7 h 25 min. (Minutáž: 37–48 min.)
Manažéri projektu: Amit Cohen, Ron Leshem, Gal Zaid, Yaron Zilberman, Daniel Amsel
Réžia: Yaron Zilberman
Scenár: Amir Gutfreund, Izhar Harlev, Yael Hedaya
Kamera: Amit Yasur
Hudba: Ophir Leibovitch
Strih: Yuval Shar, Itamar Goldwasser, Dov Steuer, Yonatan Weinstein
Zvuk: Yuval Bar-on, Itzik Cohen
Scénografia: Nir Alba
Masky: Ronit Dugo-Arbiv, Sabina Rafael, Shacaf Ravid
Kostýmy: Inbal Shuki
Producenti: Moshe Edery, Maya Amsellem, David Betzer, Sharon Harel-Cohen
Hrajú: Lior Ashkenazi, Avraham Aviv Alush, Joy Rieger, Ofer Hayoun, Maor Schwitzer, Imri Biton, Ido Bartal, Lee Biran, Shahar Tavoch, Tom Avni, Claire Ben-David, Lidor Edri, Abdallah El Akal, Tom Gal, Tom Hagi, Ohad Knoller, Lear Issa, Hitham Omari, Dolev Ohana, Raanan Paz, Ami Smolartchik, Omer Perelman Striks, Ben Zabludowski
Distribúcia: HBO GO
Foto: ČSFD cz.