„Každých deväť rokov, keď zapadne Mesiac, môžem sa vrátiť...“ To sú slová tajomnej mladej Afroameričanky oblečenej vždy v modrej mikine, ktorými v roku 1997 naznačuje detektívovi Lockeovi (Boyd Holbrook), akou cestou sa vo svojom horlivom pátraní má vydať. Inak sa mu nepodarí pochopiť skutočnú motiváciu jej činov.

Po prvý raz sa stretli už v roku 1988, kedy on ešte z postavenia radového strážnika svojimi pozvoľna sa prebúdzajúcimi detektívnymi ambíciami zasahoval do vyšetrovania vlastného švagra Holta (Michael C. Hall). Tri obete bez akýchkoľvek zjavných spojitostí mali do tela vpichnutú podozrivú látku, ktorá neskôr spôsobila krvácaním z nosa, uší a očí ich smrť. Locke bol v tej dobe ako prvý na stope podozrivej Rye (Cleopatra Coleman) a nechtiac v sebaobrane spôsobil jej smrť. Ten deň si Locke veľmi dobre zapamätal, pretože zatiaľ, čo sa hnal za neskorším prízrakom vlastného života, narodila sa mu dcéra a jeho manželka pri pôrode zomrela.

V tieni Mesiaca sa začína ako krimi o pátraní po sériovom vrahovi, ktorý aj napriek tomu, že už ho spravodlivosť dohnala, vracia sa opäť na scénu a pokračuje vo svojom krvavom diele ďalej. Predstaví divákovi hlavného protagonistu, energicky hnaného vpred vyšetrovateľskými ambíciami a s jemnou iróniou skonštatuje tiež, ako vnímajú povahové vrtochy tejto postavy ostatní členovia rodiny, či jeho partner v policajnej uniforme Maddox (Bokeem Woodbime). Príbeh sa snaží vzbudiť v divákovi pocit tajomna, vyvoláva dráždivé otázky, na ktoré dostane svoje vytúžené odpovede až v tom správnom momente. Medzi Lockem a Ryou - vyšetrovateľom a vrahyňou - je akási zvláštna osobná spojitosť, ktorej si on zatiaľ nie je vedomý. Navyše látka, ktorou boli jej obete usmrtené, je niečím neidentifikovateľným, vďaka čomu to film od mysteriózneho thrilleru nasmeruje viac k žánru sci-fi.

Celý príbeh je možné rozdeliť do viacerých častí, odohrávajúcich sa vždy v deň narodenín Lockeho dcéry Amy (v deviatich rokoch hranej Quincy Kirkwood, v osemnástich a dvadsiatich siedmich rokoch Sarah Dugdale). Každá časť so sebou prinesie ďalšie pribúdajúce obete a, samozrejme, opätovné stretnutie Locka s Ryou, postupne získavajúcou vlastnosti cestovateľky v čase. Nenápadne vyrieknutá replika, použitie nejakej rekvizity, zmeny v charakteroch postáv v jednej časti príbehu, môžu neskôr nadobudnúť odlišný význam. Idea nazeraná v konkrétnej časti z jedného uhla, je v inej časti doplnená o pohľad z uhla druhého. Jasne naznačené postoje sú v kontexte celku relativizované a prehodnocované. Všetko to, čo divák na filmoch o cestovaní v čase má rád, vrátane množstva dejových paradoxov, je možné nájsť aj V tieni Mesiaca. Nie úplne všetko je ale scenáristicky doladené do posledného detailu. Nie úplne všetko dáva naozaj zmysel.

V prvom rade je rytmus príbehu prerozdeleného do viacerých deviatimi rokmi od seba oddelených etáp narušený už len tým, že každej z nich scenáristi Gregory Weidman a Geoffrey Tock venujú takmer rovnaký priestor. Či už to posúva dej zásadne vpred alebo nie, po každej etape je treba znovu skonštatovať zmeny, ktoré sa v životoch postáv za posledné obdobie udiali. Aj v nenápadnom všedne ľudskom momente sa môže skrývať niečo, čo v rámci celku a pri riešení kriminálneho prípadu môže mať veľkú dôležitosť. Často vedľajšie s prípadom ani veľmi nesúvisiace dejové motívy využívané len na naznačenie plynutia času, dokážu diváka upútať a zviesť ho na falošnú stopu. Občas môže byť dokonca trochu frustrujúce, že niektorým naznačeným drobnostiam už tvorcovia nevenovali toľko pozornosti, koľko by si zaslúžili. Riešenie kriminálneho prípadu filmu tematicky dominuje a zároveň ho vo svojom výraze aj trochu obmedzuje.

Navyše divák so záľubou v príbehoch o cestovaní v čase vie, že veľa prvkov v príbehu určite nebude takých, akými sa zdajú byť na prvý pohľad. Vie, že sa neodvratne schyľuje tiež k zásadnému prekvapeniu, schopnému postaviť všetko do tej doby videné na hlavu. Obeť vraždy nemusí byť nutne neviniatko a vrah by pokojne mohol mať pre svoje konanie aj altruistickejšie dôvody. Rozuzlenie, samozrejme, nie je jasné už od začiatku. Toho sa divák báť nemusí... S podobne nastavenými očakávaniami už však záverečná pointa trochu stráca na účinku.

Kamera Davida Lanzenberga sleduje drobné detaily v prostredí, aby nimi odlíšila jednotlivé deväť rokov od seba oddelené etapy príbehu. Dômyselne pracuje s osvetlením v nočných scénach, dopomáha zachytiť ruch veľkomesta aj zdanlivo pokojný život na samote v ústraní. Hudba Jeffa Gracea rytmizuje akciu a pomáha vygradovať pocity tajomna. Detaktív Locke je v stvárnení Boyda Holbrooka sympatickou postavou, ktorej divák dokáže držať palce, aj s ním súcitiť vo chvíľach, keď sa do jeho energického pátrania postupne vkráda pocit únavy až vyhorenia. Jednotlivé časové etapy príbehu sú však v jeho prípade zvýraznené skôr prostredníctvom oblečenia, dĺžky vlasov a fúzov, od charakterového posunu vyvolaného konkrétnymi zvratmi príbehu. Svojimi pohybmi a gestami nedokáže veľmi vyjadriť postupne sa meniaci vek hlavnej postavy.

Lockeho švagor v podaní Michaela C. Halla je vedľajšou postavou, ktorá hrá oveľa dôležitejšiu úlohu v expozícií a vo chvíľach, kedy treba do deja vniesť trochu ľudského tepla. S pribúdajúcimi zvratmi sa ale vytráca kamsi dostratena. Sarah Dugdale ako staršia verzia Lockeho dcéry Amy, zostáva v tieni jej mladšej hereckej predstaviteľky Quincy Kirkwood. Obe však reprezentujú v deji len akúsi pasívnu pripomienku toho, že protagonista má povedľa svojej vyšetrovateľskej činnosti aj nejaký osobný život. Cleopatra Coleman dodáva Afroameričanke v modrej mikine Ryi zaujímavo ambivalentný rozmer. Na jednej strane je pôsobivou, rozhodne nie ľahko zdolateľnou hrozbou, no skrýva v sebe tiež aj menej násilnú, citlivú stránku osobnosti. Tú však v nej Locke musí najskôr odhaliť.

Režisér Jim Mickle svojím filmom V tieni Mesiaca neprináša ani do žánru krimi, ani do sci-fi s tematikou cestovania v čase žiadne výraznejšie inovatívne prvky. Príjemne však napĺňa určité divácke očakávania, dokáže upútať remeselným stvárnením a navrátiť na strieborné plátno témy, ktoré už pre súčasný film nie sú tak bežné. V prvom rade má šancu upútať najmä žánrových nostalgikov a – aby som parafrázoval Dr. Emmetta Browna z Návratu do budúcnosti – ani pri tom veľmi nenarúša časopriestorové kontinuum.

V tieni mesiaca (In the Shadow of the Moon), USA, 2019
Dĺžka: 115 minút
Réžia: Jim Mickle
Scenár: Gregory Weidman, Geoffrey Tock
Kamera: David Lanzenberg
Hudba: Jeff Grace
Strih: Michael Berenbaum
Scénografia: Russell Barnes
Masky: Suzanne Heibati
Kostýmy: Michelle Lyte
Producenti: Rian Cahill, Brian Kavanaugh-Jones, Jim Mickle, Linda Moran, Ben Pugh
Hrajú: Boyd Holbrook, Michael C. Hall, Bokeem Woodbine, Cleopatra Coleman, Sarah Dugdale, Billy Otis, Juan Carlos Velis, Martha Girvin, Julia Knope, Gabrielle Graham, Delphine Roussel
Distribúcia: Netflix