Spravodlivosť podľa Spensera (Spenser Confidential)
Spenser (Mark Wahlberg) bol kedysi bostonským policajtom. Idealisticky sa pokúšal dopátrať spravodlivosti, hoci vedel, že medzi kolegami sa rozmohol nejeden prípad korupcie. Návšteva policajného kapitána Boylana (Michael Gaston), ktorý zrejme sabotoval ním práve riešený prípad a pristihnutie hovo chvíli, keď pod vplyvom alkoholu mlátil svoju manželku, ho len vyprovokuje k ráznemu použitiu pästí. Pred súdom svoju vinu prizná. Je ochotný odsedieť si svoj päťročný trest, avšak ani jednu ranu voči svojmu zákernému nadriadenému neľutuje.
Spravodlivosť podľa Spensera po krátkom prológu sleduje návrat svojho problematického protagonistu do života po odsedení si trestu. Rád by začal nový život už nie ako policajt, ale šofér kamióna. Hlavne, aby mohol cestovať a bol čo najďalej od svojho niekdajšieho domova. Starnúci kamarát Henry (Alan Arkin) mu ponúkne ubytovanie s tým, že sa o izbu musí deliť ešte s mladým nádejným boxerom Hawkom (Winston Duke). Pričom sa musí občas skrývať pred trochu agresívnou bývalou priateľkou Cissy (Iliza Shlesinger) – psou kaderníčkou, náladovo prejavujúcu, buď túžbu pohádať sa s ním alebo ho rovno znásilniť na toalete miestnej reštaurácie. Netrvá dlho a problémy si Spensera opäť nájdu: Policajný kapitán Boylan bol brutálne zavraždený hneď v deň Spenserovho prepustenia z väznice, takže protagonistovi policajní vyšetrovatelia klopú na dvere ako prvému. Nájde sa však tiež telo iného policajta, ktorý údajne spáchal samovraždu, a ktorý sa podľa dôkazov zdá byť ešte vhodnejším kandidátom na kapitánovho vraha. Lenže Spenser má aj v tomto možnom riešení krvavého zločinu určité oprávnené pochybnosti...
V prostredí mesta Boston, skorumpovaných policajtov, írskych bitkárov a organizovaného zločinu, kde sa tak dobre vyznal Martin Scorsese vo svojej Skrytej identite, či Ben Affleck v Gone Baby Gone alebo Meste, sa rozohráva príjemne staromódna krimi s jemne komediálnym nádychom. Postavy nie sú jednoznačne čierno-biele, napriek tomu zosobňujú len vhodne spracované žánrové stereotypy. Protagonista vo chvíľach, keď mu situácia neumožní vyriešiť problémy korektným spôsobom, občas použije päste a drsné sarkastické repliky viac, než by bolo „povolené“ niektorému inému súčasnejšiemu filmovému hrdinovi. Ženy sú niekedy rovnako drsné ako ich partneri – hoci možno z toho nelichotivého dôvodu, aby sa im za každú cenu zapáčili a neboli len v pozícií obetí, ktoré treba na každom kroku chrániť. Čo môže byť v rámci spracovania témy asi najväčší odklon od príjemnej žánrovej staromódnosti k nepríjemnej zastaranosti. A antagonista môže mať občas aj zdanlivo priateľskú tvár...
Scenár Seana O`Keefea a Briana Helgelanda, napísaný voľne na motívy románu Wonderland od Ace Atkinsa, ponúka osvedčené a už viac krát videné zápletky a motívy, rozvíja ich štandardne k možno očakávanému, avšak stále strhujúcemu rozuzleniu. Preberá mená postáv z literárnej predlohy, no charaktery z pera Roberta B. Parkera sa od svojich predobrazov výrazne líšia. Samotný vyšetrovaný prípad neprináša do žánru nič výnimočné alebo novátorské. Režisér Peter Berg (Deň patriotov, Deepwater Horizon: More v plameňoch) však príbeh divákovi tlmočí s remeselnou zručnosťou. Humor pozostáva najmä z hrania drsných póz, príjemného herectva pri stvárnení ústredných postáv a, samozrejme, z často svižných dialógov. Sú však vo filme aj chvíle, kedy už všetky tie drsné pózy začnú na diváka pôsobiť skôr nechcene vtipne a neúmyselne začnú v kontexte príbehu nadobúdať presne protikladný výraz a význam.
Protagonista porušuje určité pravidlá, aby dosiahol potrestanie iných za to, že tiež sami porušujú pravidlá – hoci na oveľa násilnejšej úrovni. Jeho snaha sa začne javiť akousi pokryteckou, napriek tomu, že je zo spôsobu, akým tvorcovia rozprávajú príbeh svojho filmu jasné, že chcú, aby mu divák držal palce. A Spenser si v kľúčových momentoch filmu aj sám uvedomí, že zrejme koná pokrytecky. Nestačí to však na to, aby tvorcovia diváka presvedčili o svojom úmysle podobné myšlienky vo filme skutočne tematizovať a reflektovať. Ak by spomínaný dejový motív rozvinuli s väčšou istotou a nespracovali ho len povrchne, výrazne by to filmu pridalo na pútavosti.
Kamera Tobiasa A. Schliesslera efektne sleduje hercov, elegantnú a dravú akciu v interiéroch aj exteriéroch. Neuhýba ani pred z žánru sa pozvoľna vytrácajúcou krvavosťou násilia. Dotvára atmosféru zimného chladu v bostonských uliciach. Neprikrášľuje prostredie nižších vrstiev, všadeprítomného rasového napätia ani pouličných bitkárov. Hudba Stevea Jablonskeho rytmizuje akčné scény a uvoľnenú veselosť dotvárajú tiež známe rockové skladby. Spravodlivosť podľa Spensera sa pokúša dodať žánrovému obsahu typickému pre 80. alebo 90. roky, formu súčasného mainstreamu. Nepredstaví síce divákovi postavy so superschopnosťami, ako je to dnes módne, neváha však nájsť v zručných intertextových narážkach pár vtipných popkultúrnych prirovnaní k superhrdinom.
Plynutie času hrá tiež dôležitú úlohu vo chvíli, keď Spenser – hoci bol vo väzení len päť rokov – požaduje videokazety alebo počítačové disky s nakrúteným záznamom z bezpečnostných kamier. Je mu však namietnuté, že všetko, čo požaduje, zvykne byť teraz ukladané na Cloude. Spenser, samozrejme, ani len netuší, čo to Cloud je a tvorcovia jeho neznalosť zábavne využívajú proti nemu. Alebo, keď najstarší člen obsadenia zavolá svojím kamarátom prostredníctvom videohovoru, prispeje to ku gradácií napätia v danej scéne a k zlovestnému pocitu, že niečo nie je v poriadku. Henry totiž nikdy pred tým nevedel videohovor vo svojom telefóne prijať, ani vytočiť...
Mark Wahlberg hrá postavu Spensera v podstate veľmi podobne, ako hral množstvo podobných postáv v iných filmoch. Úloha mu ale typovo veľmi pristane, takže aj opakovaná variácia na už videné v jeho prípade, je stále celkom príjemná. Alan Arkin ako starnúci Henry sa postará o pár veľmi vtipných momentov tým, že s vážnou
tvárou a akoby zdanlivo neúmyselne dávkuje svoj nikdy sa nemíňajúci sarkazmus takmer na všetkých naokolo. Spenserov spolubývajúci Hawk v podaní Winstona Dukea zostáva tak trochu v tieni svojich spoluhráčov... Stáva sa ale v príbehu dôležitým významovým „mostom“ medzi Spenserovými dávnejšími policajnými praktikami a súčasným pohľadom na ne. Iliza Shlesinger strháva na seba pozornosť takmer každou scénou, kde tlačí na protagonistu, aby tak prejavila silu svojej osobnosti. Svojím hereckým prejavom, našťastie, tlmí takmer všetky negatívne signály, ktoré v prípade jej postavy scenár do príbehu vysiela. Súčasný žánrový film je už skrátka v charakterizovaní ženských postáv trochu niekde inde.
Spravodlivosť podľa Spensera (Spenser Confidential), USA, 2020
Dĺžka: 110 minút
Réžia: Peter Berg
Predloha: Robert B. Parker (kniha)
Scenár: Brian Helgeland, Sean O'Keefe
Kamera: Tobias A. Schliessler
Hudba: Steve Jablonsky
Strih: Michael L. Sale
Scénografia: Neil Spisak
Kostýmy: Virginia Johnson
Producenti: Peter Berg, Stephen Levinson, Neal H. Moritz, Mark Wahlberg
Hrajú: Mark Wahlberg, Winston Duke, Alan Arkin, Iliza Shlesinger, Michael Gaston, Bokeem Woodbine, Marc Maron, James DuMont, Post Malone, Colleen Camp, Hope Olaide Wilson, Donald Cerrone, Thomas Rosales Jr., Wayne Dalglish, Lexie Roth, Cassie Ventura
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.