Riaditeľom Audiovizuálneho fondu sa stal doc. PhDr. Martin Šmatlák, a to na päť rokov. Slovenskej verejnosti je dostatočne známy, ale predsa si len v krátkosti pripomeň jeho pracovný profil. Vyštudoval filmovú vedu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave kde sa neskôr stal jeho pedagógom, prorektorom pre zahraničie a styk s verejnosťou a prodekanom Filmovej a televíznej fakulty. Bol tiež riaditeľom Slovenského filmového ústavu, neskôr riaditeľom koncepcie a stratégie v Slovenskej televízii a člen krízového manažmentu a tiež generálnym riaditeľom sekcie médií a audiovízie na Ministerstve kultúry SR a výkonným riaditeľom Klubu reklamných agentúr Slovenska. Martin Šmatlák je však predovšetkým známy svojou publikačnou činnosťou – nespočetnými filmovými recenziami, odbornými štúdiami o slovenskej kinematografii, ako aj štúdiami v zahraničných publikáciách. Z rôznych ocenení spomeňme napríklad Prémiu Literárneho fondu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Slovenského filmového zväzu za publikáciu Filmové profily.

V pôsobení fondu vidím najmä ďalší – a zdôrazňujem, že aj nevyhnutný – impulz pre rozvoj slovenskej kinematografie a audiovizuálnej kultúry. Povedzme si otvorene, že spomedzi všetkých oblastí kultúrneho života na Slovensku práve kinematografia zažila asi najväčší prepad a ocitla sa v stave priameho existenčného ohrozenia. Divadelníctvo, literatúra, hudba, výtvarné umenie, dizajn či ďalšie oblasti „aktívnej“ umeleckej tvorby síce počas uplynulých dvoch desaťročí tiež museli prejsť procesom adaptácie na nové ekonomické a spoločenské podmienky, ale v žiadnej inej oblasti nedošlo k takej devastácii inštitucionálnej a technologickej základne, ako v kinematografii. Po netransparentnej privatizácii a následnej devastácii filmovej Koliby a po faktickom rozpade bývalej siete kín je súčasný stav kinematografickej kultúry na Slovensku taký, že nemá kvalitné technológie na výrobu filmov a kiná stoja pred azda najzávažnejšou otázkou svojej ďalšej existencie, ktorou je ich digitalizácia. Je to niečo podobné, ako keby napríklad hudobníci nemali k dispozícii poriadne nástroje a zároveň by väčšina koncertných priestorov mohla zaniknúť.

Uvedomujem si, že Audiovizuálny fond nie je, ani nemôže byť všeliek na súčasnú situáciu slovenskej audiovízie, ani nemôže naraz vyriešiť dedičstvo mnohých nekoncepčných krokov, ktoré sa udiali z dvadsať rokov. Fond ani nemôže sám realizovať niektoré koncepčné opatrenia, projekty a iniciatívy. Môže však určiť priority ďalšieho rozvoja tohto prostredia a môže tiež na realizáciu týchto priorít vytvoriť a poskytnúť finančné zdroje. Aké budú jednotlivé projekty, to však závisí od potenciálu tvorivej, producentskej a distribučnej audiovizuálnej obce. Verím však, že ten potenciál tu je a že iniciatíva, ktorá po osemnástich rokoch konečne vyústila do skutočného zriadenia Audiovizuálneho fondu, prinesie tomuto potenciálu viac finančných zdrojov, flexibilnejší spôsob ich rozdeľovania a väčšie možnosti pre ich efektívne využívanie.


Nepredpokladám, že výsledky vášho snaženia prinesú už v budúcom roku svoje ovocie, lebo proces tvorby je dlhodobý. Predsa však, v ktorej oblasti očakávate viditeľné oživenie?

Tvorba a výroba filmov a iných audiovizuálnych diel je beh na dlhú trať, a preto výsledky v podobe nových filmov v kinách môžu prísť až po nejakom čase. Boli by sme však radi, keby sa podarilo naštartovať tie oblasti audiovizuálnej tvorby, ktoré tu dlhodobo chýbajú ako dôsledok nedostatku finančných zdrojov aj technologicko-realizačného zázemia. Ide najmä o detskú tvorbu, ktorá mala kedysi na Slovensku dlhodobú tradíciu aj výsledky, no od roku 1993 vznikol na Slovensku len jeden detský či presnejšie rodinný dlhometrážny hraný film pre kiná – Sokoliar Tomáš (2000). Predtým to bol ročne v priemere jeden hraný detský film pre kiná plus ďalšia hraná tvorba pre televíziu a početná animovaná tvorba. Myslím, že voči detskému divákovi máme veľký dlh a bolo by dobré, keby sa práve v tejto oblasti podarilo aj s podporou fondu dosiahnuť aspoň čiastočné oživenie. Preto si tvorbu pre deti dal fond ako jednu z priorít svojej činnosti na rok 2010.

Nevyhnutné je začať sa seriózne zaoberať otázkou digitalizácie kín. Na Slovensku väčšinu z celkového počtu kín tvoria malé jednosálové kiná, ktoré roky zápasia o prežitie a len ťažko nájdu zdroje na svoju modernizáciu a digitalizáciu. Ak ju však neuskutočnia, tak o niekoľko rokov pravdepodobne zaniknú. Nebudú mať totiž čo premietať, lebo nové filmy sa na filmových kópiách už takmer nebudú distribuovať alebo distribúcia týchto kópií bude oveľa nákladnejšia pre ich koncového používateľa, ktorým je kino. Divák však tieto zvýšené náklady ani investície do digitalizácie zaplatiť nemôže, lebo v cene vstupného sme už dosiahli európsky priemer a ďalšie výrazné zvýšenie cien by asi viedlo len k odlivu divákov z kín a k rozmachu nelegálneho kopírovania filmov z internetu. Otázku digitalizácie kín však nevyrieši len Audiovizuálny fond, ale je potrebné v tomto smere spojiť sily a prostriedky aj na miestnej aj regionálnej úrovni pod jasnou stratégiou a podporou ministerstva kultúry. Film by však aj v nasledujúcich rokoch a desaťročiach mal zostať aj tam, kde kedysi vznikol – teda v kine. To si jasne uvedomuje aj Európska únia, ktorá intenzívne začala vytvárať možnosti a finančné zdroje a podporu digitalizácie kín. My by sme v tomto aktuálnom trende rozhodne nemali zaostať, aby sme sa v tejto oblasti neocitli na kultúrnej periférii a v zajatí audiovizuálneho spotrebného tovaru.

Za dôležité považujeme aj oživenie v tvorbe mladých začínajúcich tvorcov, a preto sme pre nich vytvorili dva osobitné podprogramy podpornej činnosti fondu. Jeden je určený pre školské a experimentálne filmy a druhý je určený pre debutujúcich tvorcov. Chceme tým vytvoriť lepšie podmienky pre ich vstup do praxe a zároveň na menšom rozsahu a za menej peňazí vyskúšať ich tvorivý potenciál aj ich pripravenosť na „veľké“ audiovizuálne projekty.

Od roku 2010 by teda Audiovizuálny fond mal rozbehnúť podporné programy týkajúce sa filmovej a audiovizuálnej tvorby v celej jej šírke. Finančné prostriedky sa zdajú byť dosť veľkorysé, najmä pokiaľ ide o maximálnu sumu podpory na jeden projekt. Podporu si zaslúži všetko, čo má predpoklady kvalitného projektu, ale napriek tomu sa pýtam, ktorú oblasť čí žáner by ste najviac preferovali a prečo.

Pokiaľ ide o „veľkorysosť“ finančnej podpory a jej výšku, ktorá môže byť udelená na jeden projekt, tak sme sa priklonili skôr k tomu, aby tá podpora naozaj mala zmysel a aby viedla nielen k rozpracovaniu, ale aj k dokončeniu jednotlivých projektov a k ich uvedeniu do života. Nemá predsa žiaden význam „po troške“ podporovať veľa projektov, ktoré potom zostanú nedokončené. Ide o to, aby sme naozaj vybrali to najlepšie, čo je v ponuke a aby sme takýmto projektom umožnili čo najskoršiu realizáciu, dokončenie a uverejnenie. V tomto budú mať kľúčové slovo a veľkú zodpovednosť naše odborné komisie, ktoré budú posudzovať a vyberať jednotlivé projekty a navrhovať sumu ich podpory.

Osobne nechcem povedať, ktorú oblasť alebo žáner by som preferoval, pretože v mojej pozícii ako „vrchného administrátora“ je nevyhnutné zachovať rovnaký prístup ku všetkým oblastiam a projektom. Ale pokiaľ ide o preferencie, tak mnohé napovedajú priority podpornej činnosti fondu na rok 2010, ktoré schvália rada fondu osobitne pre každý z programov podpornej činnosti. Okrem už spomenutej detskej tvorby je to aj žánrová profilácia hranej tvorby - dlhodobo nám chýbajú napríklad kvalitné komédie, kriminálky či dobrodružné filmy, hoci tradícia týchto žánrov bola v slovenskej kinematografii do roku 1990 naozaj bohatá. Je potrebné oživiť aj tradíciu a hodnoty filmového rozprávania, čo je tiež jedna z priorít fondu v oblasti hranej tvorby. V oblasti distribúcie a prezentácie slovenskej kinematografie určil fond ako jednu z priorít marketingovú podporu a propagáciu slovenskej audiovizuálnej kultúry a priemyslu, aby sme tie hodnoty, ktoré u nás vzniknú, boli schopní aj vyviezť do zahraničia a dať o nich vedieť. V oblasti výskumu je jednou z priorít výskum filmového diváka na Slovensku a v oblasti vzdelávania je prioritou audiovizuálna výchova či presnejšie výchova diváka k filmu a k filmovým hodnotám. V technologickej oblasti je zase jedinou prioritou podpora rekonštrukcie a modernizácie kín, vrátane ich digitalizácie.

Fond práve určovaním takýchto priorít svojej podpornej činnosti chce iniciovať jednotlivé subjekty pôsobiace v audiovízii a podnecovať ich k tomu, čo je podľa nás potrebné posilniť a čo je aktuálne treba riešiť v audiovizuálnej oblasti. Samozrejme, nemôžme jednotlivé projekty vymýšľať ani realizovať, ale môžme k tomu podnietiť iných a tie najkvalitnejšie projekty aj podporiť finančnými prostriedkami z fondu a zabezpečiť tak ich úspešnú realizáciu.

Poskytovanie financií z Audiovizuálneho fondu sa teda neupriamuje iba na hrané, dokumentárne a animované filmy, ale aj na koprodukcie, na diela určené pre televízne vysielanie aj pre nové formy distribúcie (internet, video na vyžiadanie a ďalšie) a tiež aj na podporu distribúcie, festivalov, vzdelávania, výskumu, edičnej činnosti a technologického rozvoja. Výška povinného spolufinancovania projektu žiadateľom je pre rok 2010 určená najmenej 5% z rozpočtu projektu. Bude to dostatočná garancia najmä pri veľkých projektoch?

Pri veľkých projektoch je maximálna výška dotácie určená na 50% rozpočtu projektu. Je to v súlade s pravidlami štátnej pomoci v audiovízii, ktoré prijala Európska komisia a ktoré musíme aj my dodržiavať. Takže pri naozaj vysokorozpočtových dielach musí žiadateľ de facto spolufinancovať projekt vo výške 50% jeho rozpočtu, čo znamená, že musí tieto prostriedky reálne vyskladať z vlastných alebo z iných zdrojov. Zároveň pri každom z programov podpornej činnosti, ale osobitne pri produkcii, festivaloch a projektoch technologického rozvoja fond jednoznačne preferuje ako prioritu princíp viaczdrojového financovania jednotlivých projektov tak, aby zo strany žiadateľa boli poskytnuté dostatočné garancie pre realizáciu projektu. Pri malých projektoch je však tá miera 5% spolufinancovania dostatočná.

Prvý nápor vám aj celému tímu vrátane odborných komisií naozaj nezávidím. A navyše musíte rátať aj s určitou nespokojnosťou. Čo ste urobili pre to, aby sa kritika na prácu fondu čo najviac eliminovala?

ZNebránime sa otvorenej a korektnej kritike, pretože tá môže len vylepšiť našu prácu, ktorá je v pravom zmysle verejnou službou, čiže prácou v prospech iných. Samozrejme, že pri uplatňovaní výberu a princípu selektívnej podpory nemôžme poskytnúť podporu všetkým žiadateľom, a preto vždy zostane niekto nespokojný. Podarilo sa nám však za pol roka a za sumu 150 tisíc eur, ktoré na rozbeh fondu poskytlo ministerstvo kultúry, postaviť fond z papiera do reality a z projektu urobiť funkčný mechanizmus, ktorý je dnes v plnej miere pripravený prijímať žiadosti, vyhodnocovať projekty, poskytovať finančné prostriedky a kontrolovať účelnosť a efektivitu ich použitia. Ten začiatok nebol jednoduchý, ale príťažlivé na ňom bolo najmä to, že sme tvorili niečo nové. A príjemné na tom všetkom bolo, že sa pri tom stretli ľudia, ktorým naozaj záleží na tom, aby fond fungoval efektívne, otvorene a transparentne. Mám na mysli členov rady, dozornej komisie, zamestnancov fondu a tiež novovymenovaných členov odborných komisií. Spolu sa všetci usilujeme o čo najväčšiu otvorenosť voči žiadateľom a o jasné a transparentné určenie pravidiel hry. Pretože len tam, kde sú vopred jasné a dobre nastavené pravidlá, sa môže aj dobre hrať. Tie pravidlá, samozrejme, nemôžu byť zafixované na večné veky, ale je to proces, v ktorom sa všetci navzájom spoznávame, učíme sa jeden od druhého a spolu sa usilujeme neustále vylepšovať prostredie, v ktorom žijeme a pracujeme. Ako vraví predseda rady fondu Patrik Pašš, hašterenie priviedlo slovenských filmárov na pokraj existenčnej priepasti. Preto sme odsúdení na spoluprácu aj na spoločnú zodpovednosť za fond, ktorý nám bol zverený do správy.

Zhovárala: Emília Kincelová