Žáner životopisného filmu je zdá sa, v našich stredoeurópskych končinách zase v kurze. Vedľa Franza Kafku Agnieszky Hollandovej v poľských rebríčkoch nových titulov figuruje i Fryderyk Chopin režiséra Michała Kwiecińského. Jeho koncepcia vybočuje z rámca zhrňujúcej biografie, mapuje život skladateľa v rokoch 1835 – 1849 a k známym faktom a postavám sa vzťahuje skôr voľne. Jeho výraz ovláda predovšetkým hudba ako fenomén určujúci životné súradnice skladateľa. Napĺňa ho existenčne i spirituálne, koncentruje jeho pocity a vysiela ich k nadšeným poslucháčom. Milujú ho, je žiadaný a obdivovaný. Je to sláva porovnateľná s dnešnými hviezdami pop music.

Je tu však i druhá strana jeho života. Živí sa hodinami hudby a platenou účasťou na spoločenských večierkoch parížskej šľachty i nastupujúcej buržoázie. Súperí s Franzom Lisztom, ktorý je vždy pripravený ho nahradiť. Vzťah so spisovateľkou George Sandovou mu pomáha vyrovnávať sa s chorobou. Tuberkulóza pľúc vstúpi do jeho rozbehnutého života s nekompromisnou krutosťou. Má okolo seba kruh poľských priateľov, známych i neznámych. Jedna z jeho anonymných obdivovateliek mu ponúka pomoc a manželstvo, lebo ho miluje. Súcit odmieta.

Výraznou devízou filmu je sprítomnenie doby. V roku 1830 bola po trojdňovej júlovej revolúcii a zvrhnutí Bourbonov, kráľa Karola X., menovaná liberálnejšia tzv. Júlová monarchia na čele s kráľom Ľudovítom Filipom (vo filme túto postavu stelesnil Lambert Wilson). Keď sa na akomsi plese stretáva s Chopinom, je jeho odpor voči čoraz trúfalejšej buržoázii zrejmý. Kým v salónoch vládne rozmar a bohatstvo, vonku zúri chudoba a rastúci chaos. Výprava filmu je obdivuhodná, na národnom filmovom festivale v Gdyni získali cenu za kostýmy Magdalena Biedrzycka a Justyna Stolarz, za scénografiu Marcel Ślawinski a Katarzyna Sobańska. Film je po Quo vadis (2001) Jerzyho Kawalerowicza druhým najdrahším projektom v histórii poľského filmu.

V roku 1832 vypukne v Paríži cholera a zhrozený Chopin zistí, že na vozíku odvážajúcom mŕtvoly ktosi volá o pomoc. Snaží sa ju privolať, ale mestský zriadenec mu tvrdí, že kým dôjde na cintorín, bude už mŕtvy. Z Mallorky, kde sa so Sandovou snaží nájsť trocha ticha a kľudu, ich vyženú miestni v obavách z jeho nákazlivej choroby pod tlakom rozpútaného strachu z neovládateľnej pliagy. Skončia v opustenom kláštore. Chopinov stav sa zhoršuje, ale nemôže žiť bez hudby. Sťahujú tam odkiaľsi klavírne krídlo. Potrebujú sa vrátiť do Paríža, ale kapitán lode sa zdráha, nechce na palube chorých.

Do úlohy Chopina obsadil režisér jedného z najtalentovanejších mladých hercov, Eryka Kulma. Je zábavný a galantný, vie hudbou pobaviť publikum, v úvode improvizuje let muchy a jeho byt je miestom, kde je vždy veselo. Užíva si bez rozpakov a zábran napríklad s grófkou Potockou, amatérskou opernou speváčkou, jednou z jeho vítaných hostí. Túto tvár strieda poloha citlivého introverta s potrebou samoty pre rozjímanie. Vie uvoľniť svoju expanzívnu energiu do hudby. V jednej zo scén predvádza novú skladbu Lisztovi a chce vedieť jeho názor. „Je to nádherné! Ako to robíš, čo je to za formu? Žiadna a zároveň niekoľko naraz, sonáta, polonéza... je to skôr fantázia...“, odpovedá Chopin. Liszt mu tvrdí, že možno za sto rokov túto hudbu ľudia pochopia, ale teraz v nej nerozoznajú tému ani formu. Radí mu, aby zložil niečo jednoduchšie, pár valčíkov, na ktorých by dobre zarobil. S úsmevom mu hovorí o tom, že už nemôže strácať čas, lebo čoskoro umrie a konečne sa cíti slobodný. Skladá to, čo sa mu páči a robí mu to radosť.

Kwieciński vytvára obraz Chopinovho života s dôrazom na vizualizáciu impresionisticky modelovaných situácií, k čomu veľmi intenzívne a účinne prispieva kamera Michała Sobocińského. Zároveň kladie dôraz na realistický obraz interiérov s pritlmeným svetlom, zbavený pompéznosti a lesku. Dôkladne a detailne sú modelované i exteriéry s patričnou ošarpanou dobovou patinou. Takto vytvorený priestor napĺňa hudba, jej snivý a zároveň hravý rozmer. S tónmi klavírnych fantázií sa odvíja pominuteľný osud autora, ktorý stvoril nepominuteľné a večné.

Poľská kritika vyčíta filmu Chopin, Chopin! epizodickosť a nedostatok bližších informácií o Chopinových blízkych. Týka sa to predovšetkým jeho matky (Maja Ostaszewska, ktorú si môžeme pamätať z filmu Hranica Agnieszky Hollandovej). Stretnú sa len v jednej scéne, v Karlových Varoch, kde je vlastne celá jeho rodina. Rovnaká výčitka patrí i nedostatočnému profilu dvoch blízkych priateľov, lekára Jana Matuszyńského a klavíristu Juliana Fontaina. Tí sú s Chopinom často, ale okrem toho, že Matuszyński sa podľa jeho manželky nakazí od skladateľa tuberkulózou, viac nevieme. Platí to aj o snúbenici Marii Wodzińskej. Rodičia potenciálneho zaťa neschvália kvôli jeho chorobe. Obrana filmu tvrdí, že nie je súborom dát z wikipédie, šlo tu predovšetkým o priblíženie sveta Chopina a jeho hudby. S týmto argumentom sa dá len súhlasiť.

Chopin, Chopin!, Poľsko, 2025
Dĺžka: 133 minút
Réžia: Michał Kwieciński
Scenár: Bartosz Janiszewski
Kamera: Michał Sobociński
Hudba: Robot Koch
Produkcia: Michał Kwieciński, Małgorzata Fogel-Gabryś, Jan Kwieciński
Hrajú: Eryk Kulm, Joséphine de La Baume, Victor Meutelet, Lambert Wilson, Theo Grundmann Brechet, Przemysław Kowalski, Karolina Gruszka, Kamil Szeptycki, Michał Pawlik, Maja Ostaszewska, Grzegorz Damięcki, Masza Wągrocka, Dominika Ostałowska, Martyna Byczkowska, Claudia Fortunato, Roxane Le Texier, Gabriel Raab, Hugo Cremaschi, Maximilien Seweryn, Nathan Metral, Dominique Frot, Daniel Séjourné, Christophe Favre, Mario Fuchs, François Chabert, Lorenzo Gandolfo
Distribúcia: FOXX MEDIA GROUP
Premiéra v SR: 6. novembra 2025
Foto: ČSFD cz.