Pavel Talankin pracoval ako pedagóg-organizátor v základnej škole ruského mesta Karabaš. Čeljabinská oblasť, kde sa nachádza, susedí na juhu s Kazachstanom a je jednou z priemyselne najrozvinutejších regiónov Ruska. Mestá tu vznikali pri náleziskách nerastov, v Karabaši sa ťaží a spracováva meď už od 19. storočia. Je to uralská oblasť, tiahne sem zo Sibíru chlad a vládnu drsné klimatické podmienky. Pavel sa v škole venuje predovšetkým nakrúcaniu školských udalostí na video kameru a jeho kabinet sa stáva obľúbeným miestom najmä starších žiakov. Je vlastne kronikárom kľudne plynúceho života, je osobný, vidíme jeho mamu, ktorá pracuje v knižnici, vieme, ako to vyzerá uňho doma a zároveň sa delí so svojimi myšlienkami prostredníctvom vnútorného monológu. Veľmi rýchle sa však dynamika atmosféry mestečka s desiatimi tisícami obyvateľov a školy mení. Dochádza k vojne, pardón, špeciálnej operácii, a realita, ktorú Talankin registruje sa hrozivo začína meniť.

V snímke Pan Nikdo proti Putinovi vidíme úbohé učiteľky, ktoré musia žiakom povinne čítať nejaké úradné vysvetlenia, o aký druh „operácie“ ide a iné propagandistické nezmysly. Všetci, ako učitelia tak aj nevylučiteľná televízia, opakujú patetický vlastenecký naratív. Na tému lásky k vlasti sa píšu slohy a pravidelne sa organizujú zhromaždenia, kde sa demonštruje oddanosť moci. Učiteľ dejepisu, istý Abdulmanov sa postaví na čelo radikálnych pedagogických obhajcov režimu. Za svoju činnosť dostane v akejsi súťaži prvú, neuveriteľnú cenu, byt v novostavbe. Korupčný potenciál režimu sa nezmenil, ovládali ho súdruhovia, ovládajú ho i Putinovi bojari. Pavlovi na kameru odpovedá na otázku, s ktorou historickou postavou by sa chcel stretnúť a pohovoriť. Mrazivo vyťahuje krvavý zoznam. Ako prvého menuje Lavrentija Beriju, šéfa NKVD a otca sovietskych gulagov, s Viktorom Abakumovom, šéfom Stalinovej kontrarozviedky, lovcom špiónov, Pavlom Sudoplatovom, originálnym manažerom vraždiacej mašinérie, najväčšieho kata ruskej i sovietskej histórie. A prečo by sa Abdulmanov chcel stratnúť práve s nimi? „Mali zaujímavé profesie“, odpovedá učiteľ, v hĺbke duše túžiaci po návrate časov, kde sa odpor alebo nesúhlas riešil bez váhania a radikálne. Jeho náučné expozé o vlastenectve má jasné rysy primitívnej, manipulatívnej propagandy. Moc sa rýchle navlečie národných farieb a stotožní sa s vlasťou. Akúkoľvek kritiku potom interpretuje ako útok proti „vlasti“.

Deťom prídu do školy demonštrovať zbrane a povahu boja proti nepriateľovi dvaja Wagnerovci, členovia paramilitárnej skupiny, vedenej a vlastnenej oligarchom Jevgenijom Prigožinom. Známa je ich vzbura voči snahe zaradiť vojakov do regulérnej ruskej armády z júla 2023. Nakoniec sa tak stalo, ale Prigožin zakrátko zahynul pri havárii lietadla. Vojaci popisujú účinky nejakej míny a jej model dávajú deťom kolovať. Môžu si obliecť výstroj a vyskúšať streľbu naslepo. Nakoniec ešte fotku na pamiatku. Škola organizuje súťaže hodom granátom a odmeňuje víťazov. Chlapci si preberajú ceny v maskáčoch. „Vojny vyhrávajú nie velitelia, ale školskí učitelia“, hovorí z obrazovky s láskavým výrazom Putin. Z každého výjavu je jasné, akým spôsobom dochádza k manipulácii na tej najnižšej úrovni, v základných školách. Možno na niektoré malé technologické detaily je to replika starých komunistických metód výchovy, na ktoré si naše ročníky ešte dobre pamätajú. Predmet branná výchova a v jej rámci streľba, pochodové cvičenia so zaslintanými plynovými maskami a ideovo-politické vzdelávanie. No a, samozrejme, únavný televízny a rozhlasový „hluk“ donekonečna opakovaných fráz a hesiel. Najdramatickejšie časti filmu nasnímal Pavel v scénach, keď bývalých žiakov, osemnásťročných chlapcov volajú na front. Lúčia sa s kamarátmi a ako správni tínedžeri sa cítia hrdinsky a chlapsky. Na pohreboch vojakov bolo zakázané nakrúcať a tak Pavel aspoň nahráva. Účinok týchto zápisov je strašný.

K spolupráci so zahraničnými produkciami sa dostal cez Instagram. Našiel tam výzvu producentov nejakej ruskej show, zháňajúcich ľudí do programu o tom, ako vojna s Ukrajinou ovplyvnila a zmenila vaše životy. Talankin sa zaregistroval a ozval sa mu americký režisér David Borenstein. Začali so zberom materiálu v marci 2022 a vytvorili si konfidenciálny spôsob komunikácie. Pavel nakrúcal a David mal na starosti scenár, strih a postprodukciu. Nakrúcalo sa na dve kamery, materiál z prvej sa odosielal do Moskvy na Ministerstvo školstva (vykazovať a dokladovať aktívnu účasť pedagógov na propagandistickej manipulácii bolo, vlastne asi i je povinné) a to, čo zachytila druhá sa ukladalo na pevný disk. Borenstein s Talankinom riešili i etický rozmer nakrúcania s tvorcami programu Storyville, vysielanej na BBC. Tá podporovala vznik filmu a podieľala sa i na definitívnej montáži filmu. Nakoniec sa zhodli na tom, že všetci účastníci vedeli, že ich nakrúcajú a vyžadovanie súhlasu rodičov v akejkoľvek forme, by ich ohrozilo oveľa viac.

Talankin opustil Rusko v júni 2024 a ešte do leta 2025 žil v Prahe, kde sa film dokončoval. Krásnu hudbu pre film napísal český skladateľ Michal Rataj a ruské pesničky naspieval detský zbor Českého rozhlasu. Pre ruské média sa stal Pavel Talankin zradcom a film je jednoznačne antiruský. „Kto ma označuje za zradcu vlasti?“, pýta sa. „Vladimír Putin?“ Čítanie odsudzujúcich postov na sociálnych sieťach viac než silne pripomína organizované komunistické kampane v 50. alebo 70. rokoch, zbierajúce hlasy pracujúcich proti zradcom a špiónom, hlasujúcich dokonca aj za tresty smrti pre obvinených.

Aj keď sa západní recenzenti a kritici vyjadrujú k filmu väčšinou pozitívne, je ťažké sa zbaviť dojmu, že západnej obci stále chýba nejaká dôležitá časť skúsenosti s totalitným režimom. Nie je to žiaden popis života na škole v malom mestečku, kde sa odohráva čosi, čoho sa treba báť. Talankinov popis systému, ktorý je kedykoľvek schopný naskočiť na militaristickú rétoriku a okamžite začať mobilizovať a manipulovať malé deti a nič netušiacich tinedžerov posielať na smrť, nie je žiadnym lokálnym excesom, ale ruskou školou nenávisti, schopnou bez problémov vymeniť učebné osnovy za vojenskú prípravu k boji.

Film nominoval na Oscara dánsky koproducent. Po úspechu na festivale v Sundance a množstve ďalších, si celosvetovú distribúciu zaslúži nielen film, ale aj my všetci.

Pan Nikdo proti Putinovi (Mr. Nobody mod Putin), Dánsko, Česko, 2025
Dĺžka: 90 minút
Réžia: David Borenstein, Pavel Talankin
Scenár: David Borenstein
Kamera: Pavel Talankin
Hudba: Michal Rataj, Jonas Struck
Strih: Nicolaj Monberg, Rebekka Lønqvist
Produkcia: Helle Faber, Radovan Síbrt, Alžběta Karásková, Petra Dobešová
Hrajú: Pavel Talankin
Distribúcia: Filmtopia
Premiéra v SR: 23. októbra 2025
Foto: ČSFD cz.