Trailery pred začatím filmu zvyčajne prezradia, na aký film ste do kina prišli. Aj keby ste netušili, o aký film ide. V prípade Minúty večnosti to však nebolo úplne tak. Upútavky na pripravované filmy dokonale charakterizovali stav súčasnej českej mainstreamovej kinematografie. Tá sa vyznačuje honbou za osvedčeným filmovým žánrom – komédiou. Minúta večnosti sa však k týmto filmom ani len nepriblížila.

Komorná dobrodružná dráma o zložitom vzťahu otca a dcéry vznikla vďaka pandémii. Aj keď celosvetová situácia sa vo filme vôbec nespomína, alebo sa spomína len veľmi nenápadne, teda prostredníctvom jednej vety, presne taký pocit z tohto filmu sála. Rudolf Havlík bol vraj podobne, ako mnohí z nás,

zaskočený celou situáciou okolo pandémie. Na rozdiel on iných však neváhal, prezrel si všetky svoje rozpracované projekty „v šuflíku“ a začal usilovne pracovať. Keďže náš svet sa na nie príliš krátky moment zastavil, mal ideálnu príležitosť nakrútiť minimalistický film prakticky s dvoma protagonistami. Hercov asi netlačili šibeničné termíny a mohli pokojne odísť na mesiac či viac nakrútiť tento film do divokej prírody Islandu.

Nakrúcanie na Islande bola perfektná voľba, pretože do tohto príbehu o odpustení a pochopení vniesla vizuálnu nevšednosť a ojedinelosť. Spočiatku sa vám môže zdať, že ste v kine na krásnom prírodopisnom filme, pretože dôležitú úlohu tu zohráva idylická a nehostinná krajina. Práve tá je zrkadlom vzťahov i charakterov. Je nespútaná a divoká ako Lucia a drsná a studená ako Peter. Príroda v sebe nesie všetky nuansy a jazvy, ktoré si obaja protagonisti z ich vzájomného vzťahu odniesli. Bol zložitý ako každá delta rieky, prekážkovitý ako každý vrch divokej prírody, chladný ako vzťah špičkového chirurga k jeho dospievajúcej dcére, melancholický ako každá krásna spomienka z detstva, ale aj nepredvídateľný a prekvapivý ako prerod každej z postáv.

Idealisticky rojčiaca pubertiačka opakovane nakladá otcovi za tie isté chybné rozhodnutia, no mení sa na chápavú mladú ženu ochotnú odpustiť a prijať realitu takú, aká je. Z úspešného kardiochirurga bažiaceho po prestíži bez ohľadu na dôsledky v jeho súkromnom živote sa stáva ustarostený otec. Nerozoznáva realitu a predstavy, je konfrontovaný s vlastným egom zosobnením v kritickom Božskom hlase jeho alter ega. Azda po prvýkrát v živote nie je pánom situácie a bojuje so svojím svedomím a vedomím. Váha a hľadá odpoveď na otázku, či urobil dobré rozhodnutie alebo ho prevýšilo jeho ego a urobil fatálnu chybu vo svojom zdanlivo usporiadanom živote.

Minúta večnosti stojí a padá na dialógoch. Miestami sú veľmi dobre prepracované a aj keď sa nám spočiatku zdá, že by sa takto dve osoby nerozprávali. Dodatočne si však uvedomíme, že je to presne tak, ako vo filme. Inokedy zas dialógy pokrivkávajú na neustále opakujúcich sa rozhovoroch v mierne obmenenej forme. Režisér si možno ani len neuvedomil, ako nimi hercov potrápi. V podstate museli na plátne z hľadiska dialógov niekoľkokrát odohrať prakticky to isté takmer v rovnakom znení tak, aby tým divákov neunudili k smrti. Práve preto je potrebné vzdať hold práve hercom. Teto dialógy divákovi nepridávajú takmer žiadne doplnkové informácie, iba metráž. Napriek tomu, že Minúta večnosti mala menej ako 80 minút, je to taký typ moderného kontemplatívneho filmu. Na druhej strane je však potrebné podotknúť, že niekedy sú aj naše rozhovory v živote prakticky rovnaké a vždy o tom istom, no nie? Repetitívnosť dialógov tak mohla byť aj zámerom režiséra. Vytvoril nám niekoľko možností, aby sme vždy opakovane premýšľali o tom, ako sa hlavný hrdina zachoval a či urobil správne. No hlavne, ako by sme sa v jeho situácii zachovali my sami.

Aj keď bola snímka bola extrémne minimalistická a vizuálne krásna, v konečnom dôsledku mala aj celkom peknú pointu. Nedokázala však vyvolať dostatočne intenzívny pocit katarzie. Divák si na ňu musel počkať až priveľmi dlhý čas a účinok vyvrcholenia deja tak nedosahoval požadované kvality. Nie všetky filmy musia skončiť zaužívaným happy endom a nie som si istá, či v tomto prípade režisér zvolil vhodný záver.

Minúta večnosti (Lifeline), Česko, 2021
Dĺžka: 78 minút
Réžia: Rudolf Havlík
Scenár: Rudolf Havlík, Filip Oberfalcer
Kamera: Václav Tlapák
Hudba: Ondřej Konvička
Strih: Jakub Freiwald
Produkcia: Petr Erben
Hrajú: Jiří Langmajer, Martina Babišová, David Švehlík
Distribúcia: CinemArt SR
Premiéra v SR: 30. septembra 2021
Foto: CinemArt SK