Filmovými obrazmi posttotalitného sveta prispeli do historickej pamäti všetky postihnuté krajiny, každá podľa aktuálneho stavu spoločnosti a kultúrnych axióm, tradícií, pevne usadených vo vedomí ich nositeľov. Účastnili sme sa príbehov vinných i nevinných obetí komunistických režimov a zdieľali sme svedectvá o nástupe kapitalizmu v jeho divokých, polodivokých i relatívne civilizovaných formách. Snahy prispôsobiť sa čo najrýchlejšie novým poriadkom a dobehnúť usilovne všetko, čo podľa predstáv kandidátov na život v nových časoch súviselo s ich novým statusom, vytvorili čosi, čo by sa pracovne dalo nazvať civilizačným skratom. Generoval tak najrôznejšie poetiky grotesiek, paródií, satirických i absurdných drám. Najviditeľnejším zrkadlom doby sa stala politika, so zástupom bizarných postavičiek v najrôznejších kostýmoch, od mocných patriarchov, sľubujúcich za zvolenie spásu a všeobecný blahobyt, až po vševedúcich podnikateľov s receptami na to isté.

S verziou sveta rýchleho kvasenia a nežiadúcich účinkov, prichádza i Radu Jude s filmom Smolny pich alebo hlúpe porno. Sleduje ho zrakom ironického dokumentaristu, švenkujúceho realitou pokojného letného mesta. V úvode sme trochu zaskočenými divákmi onoho hlúpeho porna, v ktorom divoko súloží dvojica, zrejme pre potešenie nakrúcajúca svoje sexuálne výkony. Potom sledujeme ženu, kráčajúcu mestom. Kúpi na trhu kyticu a prichádza do bytu riaditeľky školy, kde Emi, žena z porna a zároveň učitelka histórie, pracuje. Na balkóne sa spolu rozprávajú o inkriminovanom videu. Na internet sa zrejme dostalo tak, že jej muž zaniesol notebook do opravy a niekto ho odtiaľ stiahol. Kompromitujúci materiál sa nepodarilo odstrániť, neustále sa objavuje dokonca na mobiloch žiakov. Emi pokračuje vo svojej ceste, zamieri do obchodu s hračkami a do lekárne.

Režisér z jednotlivých detailov skladá obraz - diagnózu stavu spoločnosti, žijúcej uprostred čohosi, čo by sme mohli nazvať nedokonale realizovanou transformáciou. Minulosť tu defiluje v podobe rozpadávajúcich sa ruín, ošarpaných, zanedbaných budov, za ktorými ako huby po daždi rastú znaky novej doby. Masívne reklamy na všetko, luxusné svadobné limuzíny a naleštené shopping mally. Z miliónového džípu vychádza človek v trenkách a tričku, s pivom v ruke, priraditeľný skôr na nejaký blší trh, na námestí trónia nevkusné makrohračky a vo výklade vidíme vedľa seba knihy o Ježišovi, pirátoch a farebné detské tašky najskôr rýchlej čínskej výroby. Na rozpadnutom chodníku leží torzo figuríny s polovicou trupu a jednou nohou. Ľudia na seba vulgárne pokrikujú a Emi je v rade pred pokladňou supermarketu svedkyňou hádky nakupujúcich, lebo jedna zo žien sa pri kase rozhodla vyradiť z nákupu to, čo nemôže zaplatiť stravenkami. Zdržuje a odvoláva sa na svoju chudobu. Po blúdení mestským bizárom sa Emi usadí do elegantnej kaviarne, kde sa o slovo hlási westernizovaná civilizácia. Nič v tomto absurdnom chaose nemá jasný kultúrny profil. Na chvíľu sa pohľad režiséra pristaví pred kinom Bukurešť. Budova je rovnako zanedbaná ako to, čo sme už na tejto ceste výpredajom videli, ale na portáli trónia sochy antických bohov.

Do tejto kompozície vkladá režisér mozaiku klipov s najrôznejšou tematickou orientáciou, dotkne sa napríklad armády, ktorá nikdy nehájila ľud a rovnako ako cirkev, stála vždy na strane moci. Historické komentáre strieda vtip o blondýnkách. Asi najpôsobivejší je klip o kinematografii, kde pohľad na svet porovnáva s mýtom o strašných Gorgonách, ktorým sa nedalo pozriedť do očí, lebo menili ľudí na kameň. Kvôli paralizujúcemu strachu vieme ako vyzerajú, len z ich odrazu. Práve tým je filmové plátno. Pokračovanie prebieha v škole, kde pred rodičov zasadne učitelka Emi a háji svoje právo na súkromný život. Zbytočne. Po verdikte sa mení na Xenu pomstiteľku, hádže na prítomných sieť a veľkým falusom dovádza svoj hnev do teatrálního finále.

Pre svoje morálne vivisekcie nachádza Radu Jude vždy originálnu formu a jeho filmy majú odvážny náboj ako experimentátorský, tak intelektuálny. Vie vždy presne o čom hovorí. Zachytiť zložitý amalgám nejednoznačnej a často mätúcej súčasnej reality, navyše doklepnutej respirátormi a dezinfekčnými gelmi, prekračuje hranice postkomunistického ošiaľu, posadnutého mamonom materiálneho blaha za akúkoľvek cenu. Vidí viac a vie to vyjadriť v detaile i širokom pláne. Jeho panoptikum bizarných postavičiek pripomína niekedy to najlepšie z českej novej vlny. Keby jej bol dopriatý čas na kontinuálny vývoj, možno by sa dopracovala k takýmto prenikavým tromfom. Zaslúžili by sme si ich, lebo materiál pre účinné „vpichy“ máme stále pred očami. Stačí si zapnúť televíziu.

Smolný pich alebo hlúpe porno (Babardeala cu bucluc sau porno balamuc /Bad Luck Banging or Loony Porn), Rumunsko, Chorvátsko, Česko, Lucembursko, 2021
Dĺžka: 106 minút
Réžia: Radu Jude
Scenár: Radu Jude
Kamera: Marius Panduru
Hudba: Jura Ferina, Pavle Miholjević
Strih: Cătălin Cristuțiu
Kostýmy: Ciresica Cuciuc
Produkcia: Ada Solomon
Hrajú: Katia Pascariu, Kristina Cepraga, Tudorel Filimon, Ilinca Manolache, Alexandru Potocean, Nicodim Ungureanu, Andi Vasluianu, Dana Voicu, Petra Nesvačilová
Distribúcia: Filmtopia
Premiéra v SR: 10. júna 2021
Foto: Filmtopia