Osemročná Stella sa obáva o svoju matku, profesionálnu astronautku, Sarah (Eva Green) a jej cestu na Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Dievča totiž verí, že by na tejto strastiplnej ceste mohla zomrieť, odísť do neba a nikdy sa nevrátiť.

Vo svojom treťom celovečernom filme Alice Winocour poskytuje elegantný kontrapunkt k nedávnej vesmírnej dráme Ad Astra režiséra Jamesa Graya o otcovi, synovi a ich túžbe po vzájomnom stretnutí, ktorému predchádza vesmírna road movie naprieč Slnečnou sústavou. Naratív snímky Proxima sa neustále usiluje nájsť rovnováhu medzi osobnými záujmami profesionálnej astronautky a širším kontextom skúmania vesmíru.

 Winocour, ktorá je režisérkou dobovej drámy Augustín a thrilleru Disorder je zaťažená na prácu s postavami oscilujúcimi medzi dvoma rôznymi požiadavkami. Je to téma, okolo ktorej sa neustále pohybuje a práve snímka Proxima ju umožňuje ďalej rozvíjať. Vráti sa Sarah na Zem uvoľnenejšia a odolnejšia ako kedykoľvek predtým? Vyťaží Stella zo skúsenosti so separáciou od matky alebo to ich vzťah ešte viac naštrbí?

 Proxima pripravuje svoju tézu už pred jej prvým záberom. Na čiernej obrazovke astronautka Sarah (Eva Green) vysvetľuje mechaniku vesmírneho letu svojej mladej dcére Stelle (Zélie Boulant) a technické detaily vykresľuje ako upokojujúci príbeh pred spaním. Snímka pokračuje vyčerpávajúcim tréningom v Kolíne nad Rýnom, kde prebehne zvláštne stretnutie s otcom dievčaťa (Lars Eidinger). Akcia sa následne presunie do Moskvy, kde sa Sarah ešte pred štartom raketoplánu v Kazachstane pripojí k iným astronautom, vrátane Matta Dillona a Alekseyho Fateeva. Kontrast medzi Sarinou materskou starostlivosťou, jej túžobným pohľadom na vesmír a tvrdou realitou prípravy na mimozemský let tvorí jadro celého filmu.

Režisérke Alice Winocour sa podarilo získať prístup k skutočným zariadeniam Európskej vesmírnej agentúry a dokonca sa jej podarilo presvedčiť skutočného francúzskeho astronauta Thomasa Pesqueta, aby sa predstavil hosťom. Celé prostredie a Winocourej pozornosť venovaná detailom, a tak filmu dodávajú skutočný zmysel pre autentickosť. Vernej reflexii prispelo i mikroskopické kladenie dôrazu na snímanie stresových emócií účastníkov. To dokonale funguje najmä vo chvíli, keď Sarah zistí, že vynútené oddelenie od jej dcéry v nej spôsobuje väčší hnev, ako si predstavovala.

Aj keď je celá misia postavená na špičkových technológiách astronautov, pre akéhokoľvek rodiča predstavuje dilemu – snaží sa spojiť osobný a profesionálny život. Navyše, zložitosť tejto snahy extrémne zvyšuje aj konvenčný mačistický svet astronautov, mužov. Sarah je pôvodne náhradou za astronauta prieskumnej misie, ktorému nebol schválený let. Jej postavenie zálohy vedie k mnohým scénam, kedy ju kapitán misie Mike Shannon (Matt Dillon), samoľúby Američan, verejne privíta ako „vesmírnu turistku“ a poznamenáva, že francúzske ženy sú údajne dobrými kuchármi. Je to prvá z mnohých sexistických poznámok, ktoré boli Sarah v Proxime uštedrené. Tieto momenty však v kontexte súčasnej doby, kedy už ženy bežne lietajú do vesmíru ako plnohodnotné členky výskumných misií pôsobia skôr trápne a nútené.

Film sa vracia k reduktívnemu fenoménu rovnováhy medzi povinnosťou matiek a ambíciami v kariére. Mnoho zo scenára, ktorý napísali Alice Winocour a Jean-Stéphane Bron, závisí od neschopnosti Sarah oddeliť sa od Stelly a zúčastniť sa zdĺhavého procesu izolácie, ktorý pripravuje astronautov na osamelosť vesmírnych misií. Sarah často hovorí o celoživotnom sne lietania vo vesmíre, napriek tomu však pravidelne porušuje protokol, aby sa ubezpečila, že je Stella pri nej, dokonca zariadila, aby sa ňou stretla aj na tajných stretnutiach. Aj preto je občas mimoriadne náročne intenzívne vycítiť separačnú úzkosť spôsobenú náročným povolaním matky. Stellina všadeprítomnosť tiež podkopáva profesionalitu samotnej Sarah až do tej miery, až je prekvapujúce, že vzhľadom na jej očividnú neschopnosť psychologicky zvládnuť celoročné oddelenie, nie je stiahnutá z misie.

 Po technickej stránke je film, samozrejme, pôsobivý, no napriek jeho étosu zostáva zakotvený v omnoho dôležitejšej, obsahovej zložke a skutočných životoch v extrémne kontrolovanom vesmíre. Proxima sa nesnaží byť dokonalou sci-fi drámou, ale priniesť jej divákom dôležité posolstvo. Režisérka nám tak navrhla mimoriadne zaujímavý film, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je jeho feministický aspekt – ukázať, že žena môže byť nielen matkou, ale aj profesionálnou astronautkou v jednom.

Proxima, Francúzsko, Nemecko, 2019
Dĺžka:  108 minút
Réžia: Alice Winocour
Scenár: Alice Winocour
Kamera: Georges Lechaptois
Hudba: Rjúiči Sakamoto
Hrají: Eva Green, Matt Dillon, Lars Eidinger, Alexej Fatějev, Sandra Hüller, Nancy Tate, Jan Oliver Schroeder, Zélie Boulant
Strih: Julien Lacheray
Scénografia:_Florian Sanson
Kostýmy: Pascaline Chavanne, Fanny Rappange
Producenti: Isabelle Madelaine, Emilie Tisné
Distribúcia: Filmtopia
Premiéra v SR: 30. júla 2020
Foto: Filmtopia