V jednej z výrazných scén snímky Stehlík ukazuje Theodor Decker (Ansel Elgort) svojej detskej láske Pippe (Ashleigh Cummings) starožitný šatník, ktorého časti museli byť nahradené novými, upravenými do podoby čo najvernejšej originálu. Starý kus nábytku je na pohľad neodlíšiteľný od pôvodnej práce, no skúsené oči a ruky predsa len dokážu spoznať rozdiel.

Hlavný hrdina i množstvo ďalších príbehu postáv je na tom podobne. Sú väzňami vlastnej minulosti, nechcene strhnutí a navždy poznačení udalosťami, ktoré nemajú moc ovplyvniť. Svoje zjazvené vnútro pred svetom skrývajú a navonok vedú normálne životy, nikdy sa však už nedokážu naplno vyliečiť a vrátiť do starých koľají. Ako Theodor neskôr spomína, všetko je „predtým a potom“ – a oni už nie sú tými istými ľuďmi ako na začiatku.

Stehlík je príbehom chlapca, neskôr mladého muža, ktorému jediná udalosť prevrátila život hore nohami. Všetko sa začína bombovým atentátom v metropolitnom múzeu. K nemu ako východiskovému bodu sa Theo i po rokoch v myšlienkach a snoch neustále vracia. Tragická strata matky a súhra okolností, privádzajúca ho k jedinečnej maľbe titulného vtáka započnú jeho neobyčajný osud. Osud plný smútku a bolesti, ale aj vzájomných sympatií, priateľstva, nádeje a lásky. Osud plný rôznorodých figúr, často viac či menej poznačených identickým spôsobom.

Režisér John Crowley a scenárista Peter Straughan sa popasovali s náročnou úlohou previesť Pulitzerovou cenou ocenený román Donny Tartt na plátno. Na pomoc si prizvali nielen celú radu známych hereckých mien z filmu a televízie (Nicole Kidman, Jeffrey Wright, Sarah Paulson, Denis O’Hare...), ale i žijúcu kameramanskú legendu Rogera Deakinsa. Na výsledku je to poznať. Herci sa vžívajú do svojich postáv a i na niekedy malom priestore podávajú skvelé výkony. Každá scéna je nasnímaná s veľkým citom pre detail a kompozíciu, väčšinu obrazov prepája hladký strih a všetko sprevádza pestrá škála hudby, vkusne dopĺňajúcej atmosféru.

Problém však nastáva vo chvíli, keď sa pokúsime nahliadnuť pod krásnu, uhladenú fasádu snímky. Na pohľad komplexná látka sa zaoberá témami ako vina a schopnosť odpustiť ju nielen ostatným, no predovšetkým sebe samému, utrpenie a bolesť, ktoré si v sebe nosíme, ako i trvácnosť umenia a jeho význam v našich životoch, respektíve v porovnaní s nimi. Lenže pod lákavým povrchom sa neskrýva zďaleka tak veľa, ako sa nám film snaží naznačiť. Naratív sa obmedzuje na skôr povrchné načrtnutie viacerých výrazných tém. Tie pritom vyvolávajú dojem, že sú v predlohe kľúčové a tvoria zásadnú časť mozaiky Theovho príbehu a jeho posolstva.

Podobne je to i so zostatkom filmu. Napriek relatívne veľkorysej dva a pol hodinovej minutáži sa tu stretávajú dve protichodné tendencie. Prvou je relatívna rozťahanosť a miestami prekvapivo pomalé tempo. Druhou je ustavične prítomný pocit nedostatku priestoru pre dôkladné rozvinutie motívov, postáv, ich vnútorného vývoja a logických motivácií. Dej na mnohých miestach spomaľuje aby nechal vyniknúť momentálnej nálade a atmosfére, no zanedbáva pritom hlbšiu myšlienkovú podstatu, skrývajúcu sa za nimi. Z bohatej látky extrahuje veľké množstvo detailov (Pippina láska k hudbe, Theov vzťah s otcom, mentorská rola Hobieho, Theova drogová závislosť ako forma úteku), nedokáže ich však rozvinúť a plnohodnotne zakomponovať v celku tak, aby poukázal na ich skutočný význam.

Theov strastiplný osud a cesta za zmierením, zdieľaná so vzácnym strateným obrazom je vo filmovej podobe rovnaká, ako on sám zoči-voči nebezpečnému obchodníkovi s umením. Tvári sa nadmieru sebaisto, cieľavedome a má vždy perfektný, uhladený výzor. Klame však zdaním a pod síce peknou, ale falošnou maskou skrýva zívajúcu prázdnotu. Na rozdiel od Thea, ktorý má aspoň akú-takú nádej na zlepšenie, však túto prázdnotu nedokáže nič vyplniť. Stehlík preto zo všetkého najviac pripomína letmé zhliadnutie obrazu v galérii, pri ktorom sa návštevník nadšene pozastaví nad krásnymi farbami, scénou a detailmi, ale kompletne prehliadne spôsob, akým sa jednotlivosti vzájomne dopĺňajú a vytvárajú zmysluplný obraz s hĺbkou.

Stehlík (The Goldfinch), USA, 2019
Dĺžka: 149 minút
Réžia: John Crowley
Scenár: Peter Straughan (podľa románu Donny Tartt)
Kamera: Roger Deakins
Strih: Kelley Dixon
Hudba: Trevor Gureckis
Hrajú: Nicole Kidman, Oakes Fegley, Ansel Elgort, Sarah Paulson, Aneurin Barnard, Ashleigh Cummings, Jeffrey Weight, Luke Kleintank, Denis O´Hare, Oakes Fegley a ďalší
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 12. septembra 2019
Foto: Continental film