X-Men: Dark Phoenix si so sebou prináša auru problémového projektu, ktorý sprevádzalo hneď niekoľko odkladov a  rozsiahle dokrútky, radikálne meniace koniec samotného filmu. No ide skutočne o nevydarenú rozlúčku s touto ságou, ako hlásajú zámorské recenzie?

Píše sa rok 1992 a mutanti sú konečne naplno akceptovaní americkou spoločnosťou. Ich líder Charles Xavier si však dobre uvedomuje, že ide o dočasný stav, ktorý sa môže veľmi rýchlo zmeniť. Aj z tohto dôvodu neváha, keď ho samotný prezident USA požiada o pomoc pri záchrannej misii vo vesmíre. Vďaka rýchlemu zásahu sa síce tímu X-Menov podarí zachrániť všetkých astronautov, no na poslednú chvíľu prechádza telom jeho chránenkyne Jean Grey mohutná slnečná erupcia. Tá na nej pritom zdanlivo nezanechá žiadne výraznejšie následky, no už čoskoro začne byť jasné, že to nie je tak úplne pravda. Mladá a nestála Jean totiž začne  veľmi rýchlo strácať kontrolu nad svojimi novo nadobudnutými silami, čo raz a navždy ovplyvní životy všetkých jej priateľov.

X-Men: Dark Phoenix by sa dal zjednodušene označiť za remake Posledného vzdoru z 2006 s o niečo mladšími hercami. No skutočne iba zjednodušene, pretože Posledný vzdor čerpal rovno z dvoch komiksových predobrazov a v oboch prípadoch išlo len o veľmi voľné inšpirácie. To už v tomto prípade neplatí a nová verzia zasadená do upravenej časovej línie je naopak podstatne vernejšou adaptáciou ságy o Dark Phoenix – i keď stále s pomerne výraznými obmenami. Istú rolu v tomto smere pritom nepochybne zohrávajú aj spomínané zmeny, ktoré sa dotkli celého tretieho, teda záverečného, aktu. Teraz sa už dá iba hádať, ako by vyzeral pôvodne a či ostali zachované aspoň niektoré jeho aspekty, alebo nie.

O réžiu sa tentokrát postaral Simon Kinberg, dlhodoročný producent tejto série a scenárista predošlých dvoch filmov. Ignorovanie časovej kontinuity, absencia jasnej vízie tvorcov a viacero ďalších nepríliš šťastných, rozhodnutí doviedli ságu do miest, odkiaľ sa len ťažko hľadá východisko. Z tohto pohľadu nemá, pochopiteľne, zmysel rozoberať ani najnovší prírastok, nakoľko ten iba zvýrazňuje všetky tieto nedostatky.  Svojim spôsobom až zamrzí sledovať, kam sa za tie roky dostala značka, ktorá svojho času pomohla k tomu, aby boli komiksové filmy brané vážne, mala svoju vlastnú unikátnu identitu a opierala sa o silné a dobre rozvedené motívy. Práve v Kinbergovej réžii, nad ktorou sa od začiatku vznášali otázniky, však možno vidieť určité pozitíva.

Na debutanta sa totiž prejavuje vcelku schopne a nepôsobí ani zďaleka tak unavene ako Bryan Singer v jemnej sterilnej Apokalypse. Kde aj náhodou nestačí, tam mu pomáha energický soundtrack osvedčeného Hansa Zimmera, ktorý dokáže miestami navodzovať adekvátnu osudovosť. Akcie síce nie je veľa, no keď už na ňu dôjde, aj tá pôsobí o triedu lepšie ako minule. Väčšina diania pritom pozostáva z klasických dialógových scén, no i zásluhou kratšej minutáže film smeruje k svojmu záveru až príjemne rýchlo. No a vzhľadom na to, že sa tvorcovia riadili heslom “to najlepšie na koniec”, k výsledku sa dá pristupovať o to zmierlivejšie. Zmierlivejšie preto, lebo kým Kinberg režisér čo-to zachraňuje, Kinberg scenárista si zase raz vybral slabšiu chvíľku.

Proti príbehovej kostre a vývoju zápletky sa pritom nedá veľa namietať, no tam kde kvalitné blockbustery pracujú s funkčnými skratkami, v Dark Phoenix sa postavy sa vyvíjajú povrchne a doslova zo scény na scénu. Čo je vzhľadom k tomu, že ide komornejšie ladený zážitok, v ktorom neustále riešia svoje vzájomné vzťahy, či rozpory, vcelku zaujímavým paradoxom. No i napriek tomu sa filmu miestami darí vzbudzovať záujem, či už svojimi zbežne načrtnutými myšlienkami, ktoré by si však zaslúžili kvalitnejšiu opateru, alebo čisto prítomnosťou veteránov série ako Michael Fassbender, či James McAvoy. Na charakterové herectvo tu nemá priestor naozaj nikto a hoci by sa dala obzvlášť mladšia generácia odbiť tvrdením o nedostatku talentu, na jej obranu treba priznať, že ani oni nemajú odkiaľ čerpať. Mnohé momenty vlastne fungujú výhradne preto, že predošlé filmy dali viacerým postavám akú-takú hĺbku – lenže za to akosi nemožno pridávať scenáru žiadne zásluhy.

Z Dark Phoenix je skrátka cítiť, že pôvodná predloha je oveľa  komplexnejšia a pri jej správnom uchopení mohlo vzniknúť podstatne prepracovanejšie dielo, ktoré by sa mohlo zaradiť bok po boku toho najlepšieho. Poteší však aspoň návrat ku koreňom a k o niečo väčšej komornosti, ktorá sedí X-Menom určite viac ako snaha o epickosť za každú cenu. No každému to zrejme nebude stačiť, o to viac, že z pohľadu vyvrcholenia dlhoročnej série pôsobí ako chudobný príbuzný nedávnych Avengerov. Aj preto je dobre, že už je koniec a o niekoľko rokov môže duo Disney/Marvel uchopiť látku úplne novým a sviežim spôsobom. V budúcnosti nás ešte možno čakajú veľké veci.

X-Men: Dark Phoenix ( Dark Phoenix), USA , 2019
Dĺžka: 114 minút
Réžia a scenár: Simon Kinberg
Kamera: Mauro Fiore
Strih: Lee Smith
Hudba: Hans Zimmer
Hrajú: Sophie Turner, James McAvoy, Jennifer Lawrence, Michael Fassbender, Jessica Chastain, Nicholas Hoult, Evan Peters, Tye Sheridan, Alexandra Shipp, Kodi Smit-McPhee, Andrew Stehlin, Ato Essandoh, Scott Shepherd, Summer Fontana, Kota Eberhardt, Lamar Johnson, Julian Bailey
Distrubúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 6. júna 2019
Foto: CinemArt SK