Ak náhodou pochybujete o obrovskej sile Star Wars, stačí venovať pozornosť ich celosvetovým tržbám. Len od svojho návratu na plátna kín dokázal každý diel tejto ságy prekonať miliardovú métu, ktorá je stále považovaná za mimoriadne prestížnu. Do budúcna to však zrejme nevydrží a v Disney si za to môžu sami nadmerným vyťažovaním svojho nového koňa. A to bez ohľadu na to, že druhý antalogický film s názvom Solo: Star Wars Story ešte nie je natoľko obávaným kvalitatívnym prepadákom.

Nútený odchod skúsenej režisérskej dvojice Phil Lord a Christopher Miller v priebehu nakrúcania, chýry o nedostačujúcom herectve hlavnej hereckej hviezdy, rozsiahle dokrútky...Niet divu, že Solo: Star Wars Story vzbudzoval skôr obavy, no nie je to len o tom. O zarytých fanúšikoch tejto space opery sa všeobecne traduje, že patria k tým najkritickejším a nič im nie je dobré. Sila sa prebúdza bola na ich vkus málo odvážna a príliš konzervatívna, Poslední Jediovia zase až príliš inovatívni a neúctiví k základom, no a Rogue One: Star Wars Story zase pomerne zbytočný. Solo to však má, podobne ako Rogue One, o niečo jednoduchšie aspoň v tom, že sa nesnaží vymýšľať žiadne výrazné novinky a súčasne ponúka trochu iný uhol pohľadu na známy svet „kedysi dávno v ďalekej galaxii“.

Dej sa začína odvíjať približne desať rokov pred udalosťami prvého filmu – Novej nádeje. Mladý Han (Alden Ehrenreich) sa potĺka špinavými ulicami Corellie, no túži dostať sa z toho sveta a stať sa pilotom. Pokus o útek s jeho láskou Qi'rou (Emilia Clarke) však nevychádza podľa predstáv a jediné východisko nachádza v dočasnom vstupe do imperiálnej akadémie. V nej však podľa očakávania nevydrží príliš dlho a šanca na splnenie svojho sna sa mu tak naskytá až o tri roky neskôr. To keď za dramatických okolností stretáva na bojisku kriminálnika a šéfa zločineckej skupiny Tobiasa Becketta (Woody Harrelson) a rozhodne sa pevne chopiť svojej šance na nový život.

Nikoho asi neprekvapí, že Han Solo v týchto momentoch nie je ani zďaleka osobou, akú si divák môže pamätať zo starej či novej trilógie. Mierne egocentrický pašerák s tvárou Harrisona Forda, ktorý nikdy nechodí ďaleko po sarkastické hlášky, učaroval mnohým fanúšikom prakticky okamžite, ako sa objavil na plátne. Tentokrát za Forda z logických dôvodov zaskakuje dvadsaťosemročný Alden Ehrenreich a navzdory zlým jazykom mu rola pomerne sedí. Jeho stvárnenie je pritom trochu odlišné a rozhodne sa nedá hovoriť o imitácii herectva svojho predchodcu. V pravidelných intervaloch sa však na povrch dostáva presne to, čo majú diváci na tejto postave radi a tak je to asi v poriadku. Harrison Ford je skrátka iba jeden, no jeho nástupca mu hanbu určite nerobí.

Ani zvyšok hereckého osadenstva na tom nie je najhoršie. Hoci nik nedostáva vyloženú príležitosť zažiariť, jednotlivé postavy sú dostatočne zaujímavé a typologicky odlišné. Potrebné iskrenie medzi nimi zabezpečuje to, že hoci všetkých spája spoločný cieľ, každý má trochu iné motivácie pre svoje konanie. Nie všetci sú ochotní obetovať sa pre úspech rovnakou mierou a keďže sa tentokrát pohybujeme vo svete plnom pašerákov a zlodejov, zďaleka nie každému sa dá bezvýhradne veriť. Najväčší prínos filmu nespočíva v tom, že ukazuje nové, doteraz neprebádané, zákutia galaxie, ale v perspektíve, ktorou na ne nahliada. Nik sa tu nesnaží bojovať za vyššie dobro, absentuje akákoľvek osudovosť, Rytieri Jedi, sila a s nimi i klasická atmosféra Hviezdnych vojen. Nie každý to môže vnímať ako pozitívum, ale tvorcov možno pochváliť aspoň za to, že sa nesnažia dookola opakovať ten istý koncept.

Už menej ich však možno chváliť za to, že hoci sa divák dozvedá viacero zaujímavých informácií (napríklad o fungovaní zločineckých syndikátov), nič z toho vlastne univerzum skutočne neprehlbuje. Do istej miery sa tak prejavuje podobný problém ako v prípade predvlaňajšieho Rogue One. Jeho zápletka sa pritom aspoň navonok snažila vrhať nové svetlo na udalosti hlavnej ságy, no u Sola neplatí ani to. Skalný fanúšik si síce môže vyložene vychutnať prvé stretnutie s nerozlučným priateľom Chewbaccom, uvidí ako sa dostal k svojej lodi Millennium Falcon... ale nie je to predsa len trochu málo? O týchto udalostiach už totiž veľmi dobre vie, predovšetkým zo starších zmienok. Nedá sa pritom tvrdiť, že by film nedokázal raz za čas i naozaj príjemne prekvapiť, ako napríklad aj v prípade jedného nie až tak očakávaného camea. Akurát, že na jeho plné docenenie zase bežnému divákovi nepostačia iba znalosti filmov a z toho pohľadu taktiež nejde o práve najšťastnejšie riešenie.

Na druhej strane, Solo: Star Wars Story je viac než čokoľvek filmom práve pre fanúšikov. Z príbehového hľadiska síce ponúka až priveľkú hru na istotu, no s týmto výsledkom budú viacerí zrejme pomerne spokojní. Punc výnimočnej udalosti sa síce nedostavil, pričom menšia výčitka by sa dala adresovať aj prílišnej epizodickosti zápletky, či len obstojne nakrúteným akčným scénam. Ako oddychová záležitosť s ľahkou prímesou heist žánru a westernových prvkov však dokáže obstáť a poteší nielen špičkovým vizuálom, čo najväčším využívaním praktických efektov, ale i výbornou hudbou Johna Powella. Tá je inak najlepším možným dôkazom, že ani po odchode legendárneho Johna Williamsa by značka nemala v tomto smere nijak zvlášť utrpieť. V ostatných smeroch však môže a istá príchuť nepotrebnosti, ktorou Solo disponuje, by mala byť menšou výstrahou pre budúcnosť. Podobné označenia si totiž Hviezdne vojny naozaj nezaslúžia.

Solo: A Star Wars Story, USA, 2018