Vraví sa, že „ nežijeme preto, aby sme jedli, ale jeme preto, aby sme žili“. Napriek tomu je to práve jedlo, ktoré  je nielen podmienkou prežitia, ale je aj  súčasťou kultúry. Navyše, dobré jedlo zbližuje rodiny i priateľov, upevňuje vzťahy, ovplyvňuje naše spomienky a podobne. Nenadarmo vzniklo príslovie  o tom, že „láska ide cez žalúdok“.

Nevraviac o súčasnom boome kuchárskych kníh a priam fascinácii divákov i tvorcov televíznymi programami o varení a filmovými príbehmi, kde zohrávajú dôležitú úlohu kuchári a varenie vôbec. Najnovšie k nim pribudol singapúrsko – japonský film Bistro Ramen. Nakrútil ho známy singapúrsky režisér Eric Khoo, medzinárodne oceňovaný a uznávaný nielen v Ázii.

Protagonistom filmu je mladý muž Masato (Takumi Saitô). Pracuje so svojím  otcom-vdovcom a strýkom v ich rodnom  japonskom mestečku v bistre, kde je hlavnou ponukou Ramen. Teda špeciálna polievka, ktorú tvoria dlhé rezance zaliate vývarom a zdobia rôzne potravinové doplnky od vajec  cez morské plody či riasy. Postupne sa dozvedáme, že vzťahy v rodine sú viac ako komplikované. Masatova mama bola Číňanka zo Singapuru. Keď mal desať rokov odišli do Japonska. Lenže mama onedlho vážne ochorela a zomrela. Otec sa uzavrel do seba a ako syn hovorí, venoval  by mi možno viac pozornosti iba, keby som bol miskou s polievkou Ramen.

Keď otec náhle zomrie, objaví Masato matkin denník. Je však v čínštine, ktorej nerozumie. Rozhodne sa vybrať do Singapuru, nájsť matkinu rodinu, z ktorej sa pamätá iba na jej brata. Chce pochopiť, prečo stará matka odvrhla dcéru pre vzťah k Japoncovi a dozvedieť sa viac o svojich najbližších i sám o sebe. Pomáha mu singapúrska čašníčka a blogerka, s ktorou sa zoznámil už dávnejšie cez internet. Pomaly rozpletá komplikované pradivá rodinných vzťahov, dozvedá sa viac o azijskej histórii, ale priúča sa i tajom vychytenej singapúrskej kuchyne, kde s prelínajú čínske, japonské, korejské i indické vplyvy. Podarí sa mu získať si srdce starej matky, ktorá ho odmieta? Vypracuje sa na tvorcu novej chute a verzie polievky Ramen? Nájde vnútorný pokoj a možno i lásku?

Film je vlastne akousi melodrámou, v ktorej ožíva príbeh Masudovej mamy a prelína sa so súčasnosťou. Jemne sa dotýka  komplikovaných rodinných, generačných i historických vzťahov v tejto časti Ázie. Kamera i scenáristi sa však viac ako na samotný príbeh sústreďujú na jedlo. Jeho prípravu i konzumáciu. Mimochodom, našincovi chvíľu trvá, kým si zvykne napríklad na zvuky hlasného sŕkania i iné prejavy, typické pre ázijskú kultúru. Veľmi ľahko však pochopí význam, poslanie jedla a jeho liečivé účinky na dušu. Uvedomí si až metaforický význam a dôležitosť jedla, ktoré pripravujeme s láskou pre niekoho. Na prvý pohľad možno nič zvláštneho. Obyčajný príbeh o obyčajných ľuďoch. Žiadne filmárske čarovanie, len to ustavičné, trochu nostalgické  prelínanie spomienok a súčasnosti. Pripomínanie toho, čo pre nás znamená spomienka na chuť či vôňu z detstva, čo nás poznačuje možno navždy.

Bistro Ramen je klubový film, určený pre istú vrstvu filmových fanúšikov, navyše s kulinárskou záľubou. Ale jeho posolstvo je všeobecne platné a pochopiteľné i keby ste film vôbec neprijali. Bude to možno znieť banálne, ale láska je naozaj najdôležitejšou prísadou jedla i nášho života.

Bistro Ramen (Ramen Teh), Singapur, Japonsko, 2018
Dĺžka: 89 minút
Réžia: Eric Khoo
Scenár: Tan Fong Cheng, Kim Hoh Wong
Kamera: Brian Gothong Tan
Hudba: Kevin Matthews
Hrajú: Cujoši Ihara, Seiko Macuda, Takumi Saitô, Tecuja Beššo, Beatrice Chien, Mark Lee a ďalší
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 23.augusta 2018
Foto: ASFK