Už pri prvých záberoch filmu Hastrman, ktorý vznikol podľa  rovnomennej knihy obľúbeného českého spisovateľa  Miloša Urbana je jasné, že sily novopečeného režiséra Ondřeja Havelku a scenáristu Petra Hudského na predlohu ani zdaleka nestačili. Neviem, v akej fáze  prepisu to pochopili, ale obávam sa, že dosť neskoro, až počas realizácie. Možno aj preto sa  viditeľne vyhýbali  erotickým i drastickým scénam, lebo orazítkovať nakoniec film jako rodinný a viacmenej rozprávkový bolo ešte stále možné.

To, čo vo filme ostalo z knihy je jednoduchý príbeh, na svoje vidiecke panstvo sa vracia zo sveta barón de Caus (Karel Dobrý). Chce dať do poriadku  zanedbané rybníky zanesené blatom. Víta ho miestny richtár a jeho krásna i múdra dcéra Katynka (Simona Zmrzlá) hneď upúta pozornost šľachtica. Dievča má milého, ale Jakoubek (Vladimír Polívka) sa zakrátko utopí v rieke, keď sa pokúša  odstrániť  čosi ako horiacu Morenu. Nešťastný zásah baróna pod hladinou, lebo on je tým vodníkom/hastrmanom z názvu, je zjavný, aj keď neúmyslený. Bez problémov odpraví  i příliš dotieravého nadlesného (Norbet Lichý). Ukáže sa, že Katynka je objekt túžby nielen miestneho učiteľa, ale dokonca aj pána farára. Preto behá dole bez po lese. Aby sa ukľudnil. Katynka je nielen krásna, ale najmä prekvapujúco sčítaná. Feuerbacha rovno nečíta, ale pozná Othella a vie kde je Korzika, čo je na obyčajné dedinské dievča niekde v 19. storočí naozaj obdivuhodný intelektuálny výkon.

Barón je okúzlený a váha. Nevie, ako by na jeho napoly ľudský, napoly zvierací pôvod reagovala. Katynka sa mu decentne ponúka. V otcovom dome dostane večeru i nocľah, ale  barón sa k ničomu neodhodlá. Keď sa príležitosť zopakuje, jeho obavy sa ukážu oprávnené, dievča sa zľakne a k milostnému spojeniu dôjde viacmenej násilne. Tu treba podotknúť, že scéna súlože má skutočne komické prevedenie a vytrvalá snaha obísť nejaké vzrušujúce detaily  je viac než evidentná. Reakcie otca na barónovo dvorenie dcére sú netypicky hluché, akoby mu na nej a jej cti nezáležalo. Z barónovej častej prítomnosti sa ani neteší, ani sa jej nevzpiera. Dedina si však všetko pozorne všíma. Zlosť a podozrenie, že čosi nie je v poriadku podporuje hlavne učiteľ a dovedie jej  reprezentantov pod barónové okná. Kameň mu síce rozbije hlavu, ale kvôli zraneniu umiera jeho verný sluha (Jiří Lábus). Zúfalý barón nakoniec unáša Katynku a odkladá ju do bližšie neurčitého priestoru s tým, že si ju vyzdvihne, keď dozreje čas. Keďže dej členia jednotlivé nápisy, zrejme odvodené z knižných názvov kapitol, prenášame sa o nejaké to desaťročie ďalej, do prítomnosti, kde niekdajšie panstvo a okúzľujúca príroda zmizla a miesto toho pozoruje barón zo svojho ošuntelého zámku zablatenú pustatinu. Čosi v nej tupo dolujú obrovské kolesá strojov. Na záver sa ešte dočkáme pohľadnice tuhej Katynky.

Film, samozrejme, obsluhuje divácke „očakávania“, kto ide na rozprávkový príbeh s trochou všetkého, napätia, lásky a humoru, dočká sa. Mal však dostatok šancí vytvoriť poklad v štýle herzovských kúzelných hororov a iste aj niečo iné a možno i viac. Celý významový kontext románu je široký, zasahuje  mnohé úrovne predmoderných obsahov ľudskej existencie, schopnej žiť s prírodou ako jej súčasť a nielen rozumieť, ale aj ovplyvňovať a riadiť priebeh cyklických dejov. To všetko funguje vo filme ako vystrihnuté z folklórnych amatérskych festivalov. 

Naozaj nebolo všetko hneď od začiatku stratené. Režisér si do hlavnej úlohe vybral s prehľadom skutočne sugestívnu postavu a vynikajúceho herca, ktorý svoj part naozaj naplnil démonickým  tajomstvom, odohral všetky vnútorné besy a dali sa mu veriť aj nežné city. Karel Dobrý naozaj neostal svojmu menu nič dlžný. Horšie to bolo s Katynkou nielen čo  sa týka typológie, ale i herectva. S postavami farára, učiteľa a ostatných členov dedinského spoločenstva sa vyrovnali tvorcovia plošnými schémami polokomických figúrok.

Prekročiť tradíciu panoptikálnych rozprávkových  polotovarov iste nie je jednoduché a film mal šancu napojiť sa na čoraz silnejúci trend obnovy a novej interpretácie prírodnej metafyziky a jej ozvien v konštelácii ľudskej psyché návratom do rurálneho prostredia. Ponúka širšie možnosti  hľadať pozostatky archaických štruktúr, s ich tajomstvami, vysunutými na okraj záujmu modernými  racionalizačnými tlakmi.

Hastrman, ČR, 2018
Dĺžka: 100 minút
Réžia: Ondřej HAvelka
Scenár: Ondřej Havelka, Petr Hudský (podľa románu Miloša Urbana)
Kamera: Diviš Marek
Strih: Jan Daňhel
Hudba: Petr Wajsar
Hrajú: Karel Dobrý,  Simona Zmrzlá, Jiří Lábus, Jan Kolařík, Jiří Maryško, David Novotný, Norbert Lichý, Vladimír Polívka, Vojtěch Hrabák, Andrea Berecková, Jan Komínek, Anna Kratochvílová, Ivan Sochor a ďalší
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 27. septembra 2018
Foto: CinemArt SR